znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 141/2010-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. apríla 2010 predbežne prerokoval sťažnosť F. P., F., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky,   namietaného   porušenia   rovnosti   pred   zákonom,   vlastniť   a   užívať   majetok, namietaného porušovania čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 a čl. 13 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Er 220/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť F. P.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. februára 2010   doručená   sťažnosť   F.   P.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   porušenie   rovnosti   pred   zákonom, vlastniť a užívať majetok, porušovanie čl. 144 ústavy a práv podľa čl. 6 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Er 220/2006.

2. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že 16. februára 2006 podal žiadosť súdnemu exekútorovi o výkon exekúcie. „Dňa 22. 3. 2006 Okresný súd... vydal uznesenie pod číslom 4 Er/220/2006 v ktorom Výkon exekúcie o vymôženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.538.310,- Sk s príslušenstvom takto, rozhodol. Exekučne konanie zastavuje. Tým že Okresný sud... zastavuje exekúciu a nevydal poverenie na výkon exekúcie, podľa môjho názoru porušuje ústavu...

Okresnému súdu... nič nebránilo aby vydal súhlas na exekúciu a súdny exekútor mal ma poučiť že nebudem úspešný a nie žiadal odo mňa overenie súdnych rozhodnutí. Dávam do pozornosti Ústavného súdu... dovolanie ktoré som podal na najvyšší súd slovenskej republike dňa 2. 09. 2008 ktoré som podal na Okresnom súde... a nie je do dnešného dňa odoslané na najvyšší súd v Bratislave len preto že nemám právne vzdelanie a finančne   prostriedky   na   zaplatenie   právneho   zástupcu   ktorého   mi   okresný   súd   v Bardejove nepridelím mne neznámych dôvodov.“

3. Sťažovateľ navrhol ústavnému súdu, aby vo veci vydal takéto rozhodnutie:„Okresný súd... porušuje základne právo F. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   1   a   2   Ústavy...   a...   dohovoru   v   čl.   6   a   13   v   konaní, 4 Er 220/2006,   porušuje   základné   pravá   a   slobody   F.   P.   a   to   rovnosť   pred   zákonom, vlastniť a užívať majetok, porušovanie článku ústavy 144.

Žiadam ústavný súd aby mi priznal primerane finančné zadosťučinenie a to finančnú čiastku 15 000 000 Sk 497 909 Eur.“

4.   Sťažovateľ   požiadal   ústavný   súd   o   ustanovenie   právneho   zástupcu   na   jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom z dôvodu, že je „... bez práce a evidovaný na úrade práce v P. bez podpory v nezamestnanosti“.

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Z obsahu sťažnosti i navrhovaného petitu je zrejmé, že sťažovateľ namieta jednak prieťahy v konaní okresného súdu sp. zn. 4 Er 220/06 a jednak právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 a čl. 13 dohovoru a ďalej namieta rovnosť pred zákonom, vlastniť a užívať majetok a porušovanie čl. 144 ústavy.

II.A K namietaným prieťahom

7. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku   1,   ak   sťažovateľ   preukáže,   že   túto   podmienku   nesplnil   z   dôvodov   hodných osobitného zreteľa.

8. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   koná   iba   za   predpokladu,   ak   sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde); takéto dôvody v danej veci sťažovateľ neuviedol a ani ústavný súd ich nezistil.

9. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle §   62   a   nasl.   zákona   o   súdoch   zásadne   považuje za   účinný prostriedok   ochrany   takých základných   práv,   ktoré   súvisia   so   základným   právom   na   súdnu   ochranu,   ako   aj   so základným   právom   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (napr.   IV.   ÚS   153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“),   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje   povinnosť   sudcu   konať   bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel   zistenia   stavu   veci   prešetriť   všetky   skutočnosti“.   V   súvislosti   s   tým   ústavný   súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   je   jedným   z   atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

10. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom,   že   k   jej   podaniu   môže   zásadne   dôjsť   až   subsidiárne.   Zmysel   a   účel   zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci   predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

11. Keďže ústavný súd nezistil, že by sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a ani z obsahu sťažnosti a z jej príloh nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde došlo zo strany sťažovateľa z dôvodov hodných osobitného zreteľa, odmietol jeho sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

II.B K ostatným označeným namietaným právam (na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru, práva podľa čl. 13 dohovoru, ako aj rovnosť pred zákonom, vlastniť a užívať majetok a porušovanie čl. 144 ústavy), ktorých porušenie sťažovateľ namieta

12.   Právomoc   ústavného   súdu   vyplývajúca   z   čl. 127   ods. 1   ústavy   je   vo   vzťahu k všeobecným súdom limitovaná princípom subsidiarity, podľa ktorého poskytuje ústavný súd v konaní podľa čl. 127 ústavy ochranu základným právam alebo slobodám fyzických osôb a právnických osôb za podmienky, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Ak sťažovateľ nemôže uplatniť vymoženie svojej pohľadávky postupom podľa zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   233/1995   Z.   z.   o   súdnych   exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, má podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov právo domáhať sa uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde voči dlžníkovi, ktorý je v úpadku. Ústavný súd zistil (z konania vedeného pred ústavným súdom pod sp. zn. III. ÚS 389/06, I. ÚS 375/09, pozn.), že sťažovateľ uvedené oprávnenia využil, o čom svedčia   konania vedené Krajským súdom v Košiciach sp. zn. 4 Cbi   30/2003   a sp.   zn.   5 K 162/02,   v   ktorom   konkurznom   konaní   bola   pohľadávka sťažovateľa zaradená do 1. triedy, a bude sa o nároku meritórne rozhodovať. Vzhľadom na to bolo potrebné návrh sťažovateľa v časti II.B tohto odôvodnenia odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

14. Nad rámec dôvodov uvedených v bode 13 ústavný súd uvádza, že sťažovateľ namieta v časti II.B tohto odôvodnenia porušenie označených práv vo vzťahu k exekučnej veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 4 Er 220/2006 (sťažovateľ v tejto súvislosti namietal, že okresný súd zastavil exekúciu a nevydal poverenie na výkon exekúcie, a teda porušuje ústavu tým, že nedodržuje rovnosť pred zákonom v právach a povinnostiach), a to jednak v rámci konania pred ústavným súdom, ako aj podaním dovolania Najvyššiemu súdu Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“),   v   rámci   ktorého   sa   domáha   zrušenia rozhodnutia okresného súdu v jeho exekučnej veci. Za tejto situácie by musela byť sťažnosť odmietnutá aj pre jej predčasnosť, pretože o ochrane označených práv, ktorých porušenie namieta, bude vo vzťahu k okresnému súdu rozhodovať najvyšší súd ako súd dovolací.

15.   Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať   sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. apríla 2010