znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 141/08-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. apríla 2008 predbežne prerokoval sťažnosť Z. Č., N., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Čadca   v konaní   vedenom   o jej   žalobnom   návrhu podanom 2. apríla 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Z. Č. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. januára 2008   doručená   sťažnosť   Zdenky   Čavajdovej,   Nesluša   1009   (ďalej   len   „sťažovateľka“), v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom o jej žalobnom návrhu podanom 2. apríla 2007.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa žalobným návrhom podaným okresnému súdu   2.   apríla   2007   domáhala   určenia   neplatnosti   notárskej   zápisnice,   ktorou   bolo osvedčené   nadobudnutie   vlastníckeho   práva   k nehnuteľnostiam   odporcami.   Konanie okresného súdu bolo vedené pod sp. zn. 10 C 35/2007. Vec bola prípisom okresného súdu z 25. mája 2007 postúpená Okresnému súdu Žilina ako miestne príslušnému súdu a spis mu bol doručený až po vybavení sťažností sťažovateľky 3. augusta 2007.

V období, keď konanie o návrhu sťažovateľky bolo vedené okresným súdom pod sp. zn.   10   C   35/2007   (od   2.   apríla   2007   až   do   3.   augusta   2007),   sťažovateľka   podala okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní z 31. mája 2007, ktorú okresný súd vybavil prípisom   zo 6.   júna   2007   ako   nedôvodnú.   Ďalšiu   sťažnosť   z 1.   júna   2007   podala sťažovateľka   okresnému   súdu   z   dôvodu   postúpenia   veci   Okresnému   súdu   Žilina, ktorú okresný súd vybavil oznámením z 13. júla 2007 o dôvodoch postúpenia veci a miestnej príslušnosti Okresného súdu Žilina. Sťažnosťou zo 17. júla 2007 podanou Krajskému súdu v Žiline   (ďalej   len   „krajský   súd“)   namietala sťažovateľka   nevybavenie,   resp.   nesprávne vybavenie jej predchádzajúcich sťažností okresným súdom. Túto sťažnosť vybavil krajský súd prípisom zo 17. augusta 2007.

Okresný súd Žilina po postúpení veci a doručení spisu od 3. augusta 2007 viedol konanie o návrhu sťažovateľky pod sp. zn. 27 C 369/2007 a uznesením z 15. augusta 2007 vyzval sťažovateľku   na odstránenie   vád jej   podania označeného ako žalobný návrh. Po vybavení ďalších sťažností sťažovateľky bola vec Okresným súdom Žilina 13. septembra 2007 postúpená späť okresnému súdu ako miestne príslušnému súdu.

V období, keď konanie o návrhu sťažovateľky bolo vedené Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 27 C 369/2007 (od 3. augusta 2007 až do 13. septembra 2007), sťažovateľka podala 17. augusta 2007 sťažnosť proti uzneseniu Okresného súdu Žilina z 15. augusta 2007 a svoj návrh doplnila podaním z 20. augusta 2007. Zároveň podala sťažnosť z 20. augusta 2007 Najvyššiemu súdu   Slovenskej   republiky, ktorý   prípisom   zo 4. septembra sťažnosť postúpil na vybavenie Okresnému súdu Žilina a na posúdenie, či je možné považovať ju za námietku   voči   miestnej   príslušnosti.   Okresný   súd   Žilina   odpovedal   sťažovateľke   na jej sťažnosti prípisom z 10. septembra 2007, v ktorom jej oznámil, že bude skúmať otázku svojej miestnej príslušnosti.

Okresný súd po postúpení veci z Okresného súdu Žilina 13. septembra 2007 viedol konanie o návrhu sťažovateľky pod novou sp. zn. 6 C 115/2007. Dňa 5. novembra 2007 podala sťažovateľka okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú okresný súd vybavil prípisom z 13. novembra 2007. Okresný súd 27. novembra 2007 oznámil krajskému súdu   svoj   nesúhlas s postúpením   veci   z   Okresného   súdu   Žilina   a   predložil   mu   spis   za účelom rozhodnutia o miestnej príslušnosti.

V období,   keď   sa   spis   o konaní   o žalobnom   návrhu   sťažovateľky   nachádzal   na krajskom   súde   (od   27.   novembra   2007   do   31.   januára   2008),   sťažovateľka   podala okresnému súdu ďalšiu sťažnosť na prieťahy v konaní (7. januára 2008), ktorú okresný súd vybavil oznámením z 10. januára 2007, že spis sa nachádza na krajskom súde.

Krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   7   NcC   97/2007   z 31.   januára   2008   rozhodol,   že nesúhlas okresného súdu s postúpením veci z Okresného súdu Žilina je dôvodný, a ako miestne príslušný súd na konanie o žalobnom návrhu sťažovateľky určil Okresný súd Žilina.

Sťažovateľka   namietala   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy postupom okresného súdu a uviedla: „Okresný súd Čadca sa neustále vyhýba vo veci konať a... moju vec postupuje na Okresný súd do Žiliny a spätne Okresný súd Žilina na Okresný   súd   do   Čadce.   O tejto   miestnej   príslušnosti   bol   z mojej   strany   vyrozumený sťažnosťou   aj   Krajsky   súd   v Žiline,   ale   nič   sa   v náprave   určenia   miestnej   príslušnosti neurobilo. Konajú sa len účelové prieťahy, kto v tomto mojom podanom návrhu bude konať. Mám za to, že v danej veci ma konať Okresný súd v Čadci a nie ho postupovať pre miestnu príslušnosť na OS do Žiliny... Pokiaľ by OS Čadca nerobil tieto obštrukcie a vo veci riadne konal, už mohlo byť v danej veci rozhodnuté... v danej veci vidím účelové prieťahy v konaní na Okresnom súde v Čadci, kde žiadam a prosím o zjednanie nápravy na Ústavnom súde Slovenskej republiky, aby v danej veci už konečne začal konať Okresný súd Čadca.“Sťažovateľka   navrhla   ústavnému   súdu,   aby „vyhotovil   nález,   v ktorom   zaviaže Okresný súd v Čadci, aby nespôsoboval ďalej prieťahy, ale vo veci riadne konal... Taktiež, aby vytkol KS Žilina, že mohol v prieťahoch zabrániť a určiť, aby v danej veci OS Čadca konal...

vyniesol   porušenie   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   Okresným   súdom Čadca, kde zaviaže v náleze, aby OS Čadca konal.

Za   konanie   prieťahov   zo   strany   OS   Čadca   a čiastočne   spôsobené   aj   KS   Žilina, priznal finančné zadosťučinenie sumou 100.000.- Sk. “

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného   súdu   pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade   s konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o zjavnej   neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým   postupom   tohto   orgánu a základným   právom,   porušenie   ktorého   sa   namietalo,   ale   aj   vtedy,   ak   v konaní   pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05). Za zjavne neopodstatnenú možno považovať takú sťažnosť, pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky v časti namietajúcej porušenie jej   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   vychádzal   ústavný   súd   zo   svojej stabilizovanej judikatúry, podľa ktorej podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie právnej neistoty (III. ÚS 61/98). Zároveň zo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že ochranu základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravenému v čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd poskytuje len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu podaná v čase, keď k namietanému porušovaniu práva ešte mohlo dochádzať a nečinnosť orgánu verejnej moci v tom čase ešte mohla trvať (napr. mutatis mutandis II. ÚS 387/06).

Sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   okresného   súdu   v konaní vedenom o jej žalobnom návrhu podanom 2. apríla 2007.

Konanie o žalobnom návrhu sťažovateľky pôvodne začalo na okresnom súde (pod sp. zn. 10 C 35/2007), ktorý vyslovil svoju miestnu nepríslušnosť a vec postúpil Okresnému súdu   Žilina.   Okresný   súd   Žilina   po   tom,   ako   začal   vo   veci   konať   (pod   sp.   zn. 27 C 369/2007),   vyzval   sťažovateľku   na   odstránenie   vád   jej   návrhu,   z dôvodu   svojej miestnej   nepríslušnosti   postúpil   vec   späť okresnému   súdu   (konanie vedené   pod   sp.   zn. 6 C 115/2007).   Vec   sťažovateľky   bola   krajskému   súdu   predložená   okresným   súdom 27. novembra   2007.   Krajský   súd   uznesením   z 31.   januára   2008   potvrdil   dôvodnosť nesúhlasu   okresného   súdu   s postúpením   veci   Okresným   súdom   Žilina   a ako   miestne príslušný súd na prerokovanie veci sťažovateľky určil Okresný súd Žilina.

Zo   sťažnosti,   ako   aj   z   predložených   príloh   vyplýva,   že   v čase   jej   doručenia ústavnému   súdu   (23.   januára   2008)   sa   vec   nachádzala   na   krajskom   súde   z dôvodu rozhodovania o miestnej príslušnosti okresného súdu, a to od 27. novembra 2007.

Sťažovateľka   namietala   prieťahy   v konaní   okresného   súdu,   ktorý   vo   veci   samej v čase podania sťažnosti už nekonal. Z uvedeného dôvodu okresný súd už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvňovať priebeh namietaného konania ani spôsobovať prieťahy   v ňom.   Sťažnosť   sťažovateľky   bolo   preto   potrebné   odmietnuť   ako   zjavne neopodstatnenú   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   (m.   m.   IV.   ÚS   219/03, II. ÚS 24/06).

Ústavný súd konštatuje, že vo všeobecnosti samotnú dĺžku riešenia otázky miestnej príslušnosti okresných súdov na konanie o žalobnom návrhu sťažovateľky namiesto jeho meritórneho   prerokovania   možno   považovať   za   neprimerane   dlhú.   Avšak   v postupe okresného   súdu   nie   je   možné   vidieť   zbytočné   prieťahy   pri   posudzovaní   otázky   svojej miestnej príslušnosti a následnom postupe. Okresný súd správne posúdil nedostatok svojej miestnej   príslušnosti   a vec   obratom   postúpil   súdu   miestne   príslušnému   a po   spätnom postúpení veci z tohto súdu obratom predložil vec krajskému súdu na rozhodnutie o spornej otázke miestnej príslušnosti.

Po   odmietnutí   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa   aj   ďalšími návrhmi sťažovateľky (priznanie primeraného finančného zadosťučinenia).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. apríla 2008