znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 141/06-37

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   30.   novembra   2006 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť Ing. R. K., B., zastúpeného advokátkou JUDr. V. D., B., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 520/96 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 520/96 p o r u š i l základné právo Ing. R. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   26   Cb   520/96 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. R. K. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 70 000 Sk (slovom   sedemdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Bratislava   I p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Ing.   R.   K. p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho zastúpenia   v   sume   8 439   Sk (slovom   osemtisícštyristotridsaťdeväť   slovenských   korún),   ktorú   je   Okresný   súd Bratislava I p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   jeho   advokátky   JUDr.   V.   D.,   Advokátska kancelária, B., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 19. apríla 2006 č. k. I. ÚS 141/06-19 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   na ďalšie konanie sťažnosť   Ing.   R.   K.,   B. (ďalej   len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 26 Cb 520/96.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že: „Ešte dňa 28. 11. 1996, teda takmer pred 10-timi rokmi podal (...) žalobu o vyslovenie nepl. právneho úkonu a o náhradu škody (...). Na môj návrh z 21. 11. 1997 o rozdelenie žaloby na dve samostatné veci (...) až v roku 1999, teda po 2 rokoch tak súd urobil a uznesením z 28. 5. 2001 konanie o náhradu škody č. k. 26 Cb 121/99 prerušil do právoplatného skončenia veci 26 Cb 520/96 (...).

Vo veci 26 Cb 520/96 bolo prvé pojednávanie 4. 10. 2000, teda 4 roky od podania žaloby, na ktorom odporca úplne nedôvodne namietal aktívnu legitimáciu môjho klienta. Ďalšie pojednávanie bolo až 24. 9. 2004, teda po 4 rokoch, ktoré súd úplne nedôvodne odročil na neurčito za účelom preukázania aktívnej legitimácie môjho klienta, hoci ešte podaním zo 16. 10. 2000 som súdu zaslala všetky relevantné doklady, preukazujúce jeho aktívnu legitimáciu (...), a znova som ich súdu doručovala 14. 10. 2004 (...).

Súd však je vo veci znova viac ako rok nečinný.“

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vyniesol tento nález:

„1. Základné právo Ing. R. K. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR vo veciach Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 26 Cb 520/96 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje, aby bez ďalších zbytočných prieťahov vec 26 Cb 520/96 meritórne rozhodol a pokračoval v konaní 26 Cb 121/99.

3. Ing. R. K. sa priznáva suma 200.000 Sk ako primerané finančné zadosťučinenie za porušenie jeho základného práva, ktoré mu je povinný Okresný súd Bratislava I zaplatiť v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

4.   Okresný   súd   Bratislava   I je povinný   uhradiť Ing.   R.   K.   trovy konania   a trovy právneho zastúpenia do rúk advokátky v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   za   okresný   súd   jeho   predseda   Mgr.   M.   L.   listom   sp.   zn.   Spr. 2023/06   zo 16. októbra 2006 a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 8. novembra 2006.

2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol, že: „(...) netrvám na ústnom prejednaní doručenej ústavnej sťažnosti. Súhlasím s tým, aby (...) Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti (...).

V prílohe môjho vyjadrenia   Vám   vzhľadom   na   široký obsah   spisového materiálu nepripájam prehľad vykonaných úkonov v predmetnej veci.

Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že návrh na začatie konania bol doručený súdu dňa 28. 11. 1995.

Uznesením č. k. 26 Cb 520/1996 zo dňa 21. 07. 1998 súd priznal navrhovateľovi oslobodenie   od   zaplatenia   súdnych   poplatkov   a   vylúčil   konanie   o   náhradu   škody na samostatné   konanie.   Odvolací   súd   uznesením   č.   k.   28 Cob 211/1998-57   zo   dňa

13. 10. 1998 odvolanie odporcu odmietol.

Z   dôvodu   neúčasti   účastníkov   konania   na   pojednávaniach   súd   pojednávania odročoval na nové termíny. Uznesením č. k. 26 Cb 520/1996-82 zo dňa 26. 03. 2004 súd rozhodol o návrhu o zmenu návrhu na začatie konania doručenú súdu dňa 05. 03. 2004. (...) Po vznesení námietky zaujatosti zo strany navrhovateľa dňa 08. 02. 2006 súd zrušil pokynom zo dňa 14. 02. 2006 stanovený termín pojednávania a vec predložil na rozhodnutie o námietke zaujatosti Krajskému súdu v Bratislave.

Krajský súd v Bratislave dňa 01. 03. 2006 vec vrátil s tým, že navrhovateľ neuhradil súdny poplatok v zmysle zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení.

Uznesením   č.   k.   26 Cb 520/1996   zo   dňa   06. 03. 2006   súd   vyzval   navrhovateľa na zaplatenie   súdneho   poplatku   za   vznesenú   námietku.   Navrhovateľ   dňa   05. 04. 2006 doručil   súdu   odvolanie   a   vec   bola   dňa   24. 04. 2006   predložená   Krajskému   súdu v Bratislave   na   rozhodnutie.   Uznesením   č.   k.   3 Cob 125/2006-119   zo   dňa   29. 06. 2006 odvolací   súd   napadnuté   uznesenie   zrušil   s   odôvodnením,   že   navrhovateľ   nevzniesol kvalifikovanú námietku zaujatosti, a preto mu nemožno vyrubiť za takéto podanie súdny poplatok.

Na základe pokynu zo dňa 08. 08. 2006 bolo rozhodnutie doručované účastníkom konania a ich právnym zástupcom.

Vzhľadom   na   uvedený   postup   v   konaní,   vo   veci   musím   konštatovať,   že   vznikol objektívny   prieťah   v   konaní   zavinený   touto   skutočnosťou,   že   účastníci   konania sa nedostavovali   na   stanovené   termíny   pojednávania   a   týmto   sťažovali   postup   súdu v konaní. Navrhovateľ taktiež podal nekvalifikovaný návrh (námietku zaujatosti zákonnej sudkyne) tak ako to je zrejmé z rozhodnutia odvolacieho súdu.

Ctený   ÚS   SR   dovoľujem   si   Vás   požiadať,   aby   boli   vzaté   uvedené   skutočnosti na vedomie   a   bolo   zvážené   či   sťažovateľovi   bude   priznané   finančné   zadosťučinenie a to z dôvodu,   že k zavinenému prieťahu v konaní zo strany konajúcej sudkyne nedošlo a na konanie súdu v predmetnej veci mala vplyv nečinnosť účastníkov konania.“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu uviedla:

„(...) Dňa 17. 1. 2005 bola podaná sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi súdu, ktorá ostala bez odpovede. Nie je teda pravda, že sťažovateľ nevyužil svoje právo podľa zák. 757/2004 Z. z., toto však bolo neúčinné.

(...)   Pokiaľ   ide   o   účasť   na   pojednávaniach,   je   pravda,   že   poj.   vytýčené   na   deň 21. 4. 1999   som   žiadala   odročiť,   následne   však   súd   nepojednával   17. 3. 2000   pre neprítomnosť   sudkyne,   pojednávanie   určené   na   deň   14. 4. 2000   sa   nekonalo   a   bolo preložené   na   24. 5. 2000,   toto   sa   takisto   nekonalo   a   1.   pojednávanie   vo   veci   bolo až 4. 10. 2000, teda päť rokov od podania žaloby. Ďalšie bolo vytýčené znova až o rok na 12. 10. 2001 a 20. 2. 2002, ktoré sa nemohli konať z dôvodu kolízií v mojich kauzách, na čo však bol súd viac ako ďalšie dva roky úplne nečinný a pojednával až 24. 9. 2004, 17. 1. 2005   bola   podaná   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní,   ďalší   T   poj.   znova až po 1 a pol roku vytýčený na 28. 2. 2006, keď už bola podaná sťažnosť na ÚS SR. Nie je teda pravda ani to, že prieťahy v konaní zavinili účastníci konania, ale bola to najmä častá zmena konajúcich sudkýň, ktorých sa vo veci vystriedalo, päť a konali chaoticky. To, že prieťahy nezavinili účastníci konania, potvrdzuje aj tá skutočnosť, že ani raz neboli predvolaní pod hrozbou uloženia pokuty alebo predvedenia.

Som toho názoru, že odporca nerozpísal urobené úkony súdom práve preto, že by tým dokázal jeho neracionálny postup vo veci a niekoľkoročnú úplnú nečinnosť súdu.

Na irelevantné invektívy odporcu nereagujem. Je   teda   plne   opodstatnené   priznať   môjmu   klientovi   primerané   finančné zadosťučinenie   za   prieťahy   vo   veci,   ktorá   mohla   byť   skončená   na   jednom   jedinom pojednávaní.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48 ods.   2   ústavy.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená   povahou   tohto   základného   práva   –   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný,   ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo   sťažnosti,   jej   príloh,   z   vyjadrení   účastníkov   konania   a z   obsahu   na   vec   sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 26 Cb 520/96:

- 28. november 1996 – sťažovateľ podal okresnému súdu žalobu o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu a o náhradu škody z neplatného právneho úkonu vo výške 300 000 Sk s prísl. proti žalovanej;

- 13. august 1997 – okresný súd doručoval žalobu sťažovateľa žalovanej;

- 17.   september   1997   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   vyjadrenie   žalovanej   k žalobe sťažovateľa;

- 5. november 1997 – okresný súd doručoval vyjadrenie žalovanej sťažovateľovi;

- 21. november 1997 – okresnému súdu bola zaslaná žiadosť sťažovateľa o oslobodenie od súdnych   poplatkov a žalobu v časti o náhrady škody   vyčleniť na samostatné konanie a konanie o tejto časti prerušiť do skočenia konania o neplatnosti právneho úkonu;

- 11. marec 1998 – okresný súd vyzval Daňový úrad Bratislava III (ďalej len „daňový úrad“) o predloženie opisu daňového priznania sťažovateľa za obdobie rokov 1991-1997 a opisu jeho majetkového priznania k dani z nehnuteľnosti;

- 11. marec 1998 – okresný súd vyzval sťažovateľa o predloženie dôkazov preukazujúcich jeho majetkové a sociálne pomery;

- 7. apríl 1998 – daňový úrad predložil okresnému súdu odpoveď na výzvu z 11. marca 1998;

- 15. apríl 1998 – sťažovateľ predložil okresnému súdu odpoveď na výzvu z 11. marca 1998;

- 6. máj 1998 – okresný súd vyzval sťažovateľa na predloženie aktívnej vecnej legitimácie na   podanie   žaloby   proti   žalovanej   a žalovanú   na   predloženie   dokumentácie   súvisiacej so sporom;

- 27. máj 1998 – žalovaná predložila okresnému súdu ním požadovanú dokumentáciu;

- 1. jún 1998 – sťažovateľ predložil okresnému súdu odpoveď na výzvu zo 6. mája 1998;

- 21.   júl   1998   –   okresný   súd   uznesením   priznal sťažovateľovi   oslobodenie   od   súdnych poplatkov a konanie o náhrade škody vylúčil na samostatné konanie;

- 13. august 1998 – žalovaná sa odvolala proti uzneseniu z 21. júla 1998;

- 2. september 1998 – okresný súd doručoval odvolanie žalovanej sťažovateľovi;

- 17. september 1998 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie sťažovateľa k odvolaniu žalovanej;

- 28.   september   1998   –   okresný   súd   predložil   Krajskému   súdu   v Bratislave   (ďalej   len „krajský súd“) vec na rozhodnutie o odvolaní žalovanej;

- 13. október 1998 – krajský súd uznesením č. k. 28 Cob 211/98-57 odvolanie žalovanej odmietol;

- 4. december 1998 – spis bol vrátený okresnému súdu;

- 9. december 1998 – okresný súd doručoval uznesenie krajského súdu účastníkom konania;

- 17. február 1999 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 21. apríl 1999;

- 16.   apríl   1999   –   právny   zástupca   sťažovateľa   požiadal   okresný   súd   o odročenie pojednávania;

- 21. apríl 1999 – pojednávanie bolo z dôvodu ospravedlnenej neúčasti sťažovateľa a jeho právneho zástupcu odročené na neurčito;

- 5.   november   1999   –   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   oznámenie,   či   naďalej   trvá na podanej žalobe;

- 26. november 1999 – sťažovateľ oznámil okresnému súdu, že trvá   na žalobe a žiadal nariadiť pojednávanie;

- 27. máj 2001 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 12. október 2001;

- 10. október 2001 - právna zástupkyňa sťažovateľa i právna zástupkyňa žalovanej požiadali okresný súd o odročenie pojednávania;

- 12. október 2001 – okresný súd pojednávanie z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania odročil na 20. február 2002;

- 29.   január 2002   –   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   požiadala   o odročenie   pojednávania z dôvodu kolízie termínov;

- 20. február 2002 – okresný súd pojednávanie z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania odročil na neurčito;

- 30. január 2004 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 9. marec 2004;

- 5. marec 2004 – právna zástupkyňa sťažovateľa doručila okresnému súdu návrh úpravy žalobného petitu;

- 9.   marec   2004   –   pojednávanie   bolo   okresným   súdom   odročené   z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne na neurčito;

- 26. marec 2004 – okresný súd uznesením pripustil sťažovateľom navrhovanú zmenu petitu žaloby;

- 25. máj 2004 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 29. jún 2004;

- 17.   jún   2004   –   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   ospravedlnila   svoju   a   sťažovateľovu neúčasť z pojednávania nariadeného na 29. jún 2004 s tým, že súhlasia, aby okresný súd pojednával v ich neprítomnosti;

- 29. jún 2004 – pojednávanie bolo z dôvodu ospravedlnenej neúčasti účastníkov konania odročené na 24. september 2004;

- 1. júl 2004 – okresný súd zaslal žalovanej na vyjadrenie návrh sťažovateľa na zmenu petitu z 5. marca 2004;

- 21. september 2004 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie žalovanej;

- 24.   september   2004   –   pojednávanie   bolo   po   vypočutí   právnych   zástupcov   účastníkov konania odročené na neurčito za účelom vyžiadania dokladov navrhovaných žalovanou;

- 14.   október   2004   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   podanie   sťažovateľa,   ktorým   mu oznámil ďalšie skutočnosti týkajúce sa predmetu sporu;

- 4. január 2006 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 28. február 2006;

- 8.   február   2006   –   sťažovateľ   predložil   okresnému   súdu   námietku   zaujatosti   zákonnej sudkyne a návrh na jej vylúčenie z prerokúvanej veci;

- 14. február 2006 – okresný súd predložil vec krajskému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti zákonnej sudkyni a návrhu sťažovateľa na jej vylúčenie;

- 1.   marec   2006   –   krajský   súd   vrátil   vec   okresnému   súdu   z dôvodu   sťažovateľom nezaplateného súdneho poplatku za návrh;

- 5. marec 2006 – okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na vylúčenie zákonnej sudkyne okresného súdu;

- 5. apríl 2006 – sťažovateľ predložil okresnému súdu odvolanie proti zaplateniu súdneho poplatku za podaný návrh;

- 24.   apríl   2006   –   okresný   súd   predložil   krajskému   súdu   na   rozhodnutie   odvolanie sťažovateľa;

- 29. jún 2006 – krajský súd uznesením č. k. 3 Cob 125/06-119 zrušil uznesenie okresného súdu z 5. marca 2006;

- 31. júl 2006 – spis bol vrátený okresnému súdu;

- 8. august 2006 – okresný súd doručoval rozhodnutie krajského súdu účastníkom konania a ich právnym zástupcom.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   26   Cb   520/96,   predmetom   ktorého   je   vyslovenie neplatnosti   právneho   úkonu   a náhrady   škody   z neplatného   právneho   úkonu,   došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Priznanie práva ne prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne   realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05, I. ÚS 232/06).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci ústavný súd konštatuje, že v tomto prípade doterajšia dĺžka napadnutého konania nebola závislá od zložitosti veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa, ústavný súd zistil podiel sťažovateľa na doterajšej celkovej dĺžke konania (opakovane, napr. 16. apríla 1999,   10.   októbra   2001   a 29. januára   2002   žiadal   o odročenie   termínu   pojednávania, nepodal okresnému súdu riadny žalobný návrh, v ktorom ešte 5. marca 2004 upravoval petit žaloby,   a 8.   februára   2006   nekvalifikovaným   návrhom   vzniesol   námietku   zaujatosti zákonnej sudkyne).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v tejto súvislosti zistil, že okresný súd bol v predmetnej veci nečinný alebo nevykazoval relevantnú procesnú činnosť v období:

- od 28. novembra 1996 do 13.augusta 1997, t. j. takmer 9 mesiacov;

- od 21. apríla 1999 do 5. novembra 1999, t. j. viac ako 6 mesiacov,

- od 26. novembra 1999 do 27. mája 2001, t. j. viac ako 18 mesiacov;

- od 20. februára 2002 do 30. januára 2004, t. j. viac ako 23 mesiacov;

- od 14. októbra 2004 do 4. januára 2006, t. j. viac ako 14 mesiacov.

Celková   doba   nečinnosti   okresného   súdu   ustálená   ústavným   súdom   je   viac   ako 70 mesiacov, t. j. 5 rokov a 10 mesiacov.

Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú vo veci náhrady škody z ublíženia na zdraví z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné. Okresný súd teda   počas viac ako 70 mesiacov   vo   veci   nevykonal   žiadny   úkon   smerujúci   k odstráneniu   právnej   neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako žalobca v napadnutej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Vzhľadom   na   uvedenú   dlhodobú   nečinnosť   okresného   súdu   ústavný   súd   konštatuje,   že v konaní sp. zn. 26 Cb 520/96 došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania, ale predovšetkým postupom okresného súdu.

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 200 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, ale i jeho podiel na celkovej dĺžke konania považuje za primerané v sume 70 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je   povinný   vyplatiť   ho   sťažovateľke   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia   za   tri   úkony právnej   služby   (príprava   a prevzatie   zastúpenia,   podanie   sťažnosti   ústavnému   súdu z 2. januára   2006   a podanie   písomného   stanoviska   k vyjadreniu   okresného   súdu z 8. novembra   2006).   Za   jeden   úkon   uskutočnený   v roku   2005   patrí   odmena   v sume 2 501 Sk a režijný paušál je 250 Sk a za dva úkony uskutočnené v roku 2006 patrí odmena v sume dvakrát po 2 730 Sk a režijný paušál dvakrát po 164 Sk (§ 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Trovy právneho zastúpenia spolu predstavujú sumu 8 439 Sk.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. novembra 2006