znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 141/05-25

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   3.   novembra   2005 v senáte   zloženom   z predsedu   Štefana   Ogurčáka   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Lajosa Mészárosa   prerokoval   prijatú   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   K.,   s. r. o.,   so   sídlom   P., právne zastúpenej advokátom JUDr. I. I., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 15 Ct 59/03 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Ct 59/03   p o r u š i l základné právo obchodnej spoločnosti K., s. r. o., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   15 Ct 59/03 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3.   Obchodnej   spoločnosti   K.,   s. r. o., p r i z n á v a primerané   finančné zadosťučinenie   v sume   40   000   Sk   (slovom   štyridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   je Okresný súd Bratislava III   p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Obchodnej spoločnosti K., s. r. o., p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume   9   464   Sk   (slovom   deväťtisícštyristošesťdesiatštyri   slovenských   korún),   ktoré   je Okresný súd Bratislava III   p o v i n n ý   vyplatiť na účet advokáta JUDr. I. I., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 11. júla 2005 č. k. I. ÚS 141/05-10 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   K.,   s. r. o., so sídlom P. (ďalej aj „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“   alebo   „súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   15 Ct 59/03   (ďalej   aj   „napadnuté konanie“).

1. 1. Zo sťažnosti vyplynulo, že návrhom doručeným okresnému súdu 29. decembra 2003   sa   sťažovateľka   domáhala   ochrany   svojej   dobrej   povesti   a odvysielania   opravy a ospravedlnenia   v hlavnej   spravodajskej   relácii   televízie,   ktorej   prevádzkovateľom   je odporca - obchodná spoločnosť M., s. r. o. Prvý úkon v napadnutom konaní okresný súd vykonal   až   7.   marca   2005,   keď   vyzval   sťažovateľku   na   zaplatenie   súdneho   poplatku. Sťažovateľka ďalej uviedla, že napriek tomu, že v súdom stanovenej lehote splnila svoju poplatkovú   povinnosť,   okresný   súd   do   dňa   podania   ústavnej   sťažnosti   nevykonal v predmetnej veci žiaden úkon.

Podľa   tvrdenia   sťažovateľky   okresný   súd   v napadnutom   konaní   nekoná   bez zbytočných prieťahov, a to aj napriek tomu, že z hľadiska skutkovej a právnej zložitosti veci v uvedenom   štádiu   konania   nemožno   odôvodňovať   prieťahy   zložitosťou   veci,   keďže nariadenie   pojednávania   nezávisí   od   tejto   skutočnosti.   Ohľadne   správania   účastníkov sťažovateľka uviedla, že toto nemohlo byť príčinou prieťahov, pretože súdny poplatok bol v stanovenej lehote zaplatený a k ďalšej spolupráci sťažovateľka nebola vyzvaná. Pokiaľ ide o postup súdu, sťažovateľka uviedla, že okresný súd bez právneho dôvodu ku dňu podania ústavnej sťažnosti vykonal len jeden procesný úkon.

Sťažovateľka   ďalej   uviedla,   že   predmetom   napadnutého   konania   je   zásah   do   jej dobrej povesti prostredníctvom televízneho vysielania v hlavnom spravodajskom programe mienkotvornej   televízie,   čím   je   takýto   zásah   do   dobrej   povesti   o to   významnejší   a o to väčšie negatívne následky prináša. Preto je nevyhnutné, aby bola vykonaná včasná náprava. Nekonaním okresného súdu sa sťažovateľka nachádza v stave právnej neistoty, „keďže do dnešného   dňa   sme   nemali   možnosť   prostredníctvom   súdneho   konania   napraviť   našu povesť.“

Sťažovateľka sa domáha toho, aby ústavný súd vyslovil porušenie jej základného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   a domáha   sa   aj   priznania primeraného   finančného   zadosťučinenia,   ktoré   odôvodňuje   okrem   nečinnosti   okresného súdu aj tým, že dobrá povesť právnickej osoby má veľkú majetkovú hodnotu, je výsledkom dlhodobého úsilia, dlhodobej kvalitnej práce a je určujúcim faktorom pre ďalšiu existenciu alebo zánik podnikateľského subjektu.

1.   2.   Vzhľadom   na   uvedené   podstatné   skutočnosti   sťažovateľka   navrhuje,   aby ústavný súd v danej veci vydal tento nález:

„1.   Základné   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo porušené v konaní Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 15 Ct 59/03.

2. Okresnému súdu Bratislava III sa prikazuje, aby vo veci sp. zn. 15 Ct 59/03 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Okresný súd Bratislava III je povinný zaplatiť sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie   vo   výške   100   000,-   Sk   a nahradiť   sťažovateľovi   trovy   súdneho   konania s tým, že trovy konania uhradí priamo na účet právneho zástupcu sťažovateľa (...), všetko do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho podpredsedom JUDr. M. K., listom z 5. októbra 2005 sp. zn. Spr. 3748/05 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 24. októbra 2005.

2.   1   Podpredseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   uviedol   nasledovné skutočnosti:

„(...) Návrh na začatie konania bol podaný dňa 29. 12. 2003. Vec prejednávam a rozhodujem ja. Je pravdou,   že prvý   úkon   vo   veci som urobil   dňa 25.   2.   2005,   kedy   som   zaslal zástupcovi navrhovateľa výzvy navrhovateľovi na zaplatenie súdnych poplatkov za podaný návrh na začatie konania. (...).

Do konca júna som mal plné termíny pojednávaní. V letnom období sa súd, a to jeho sídlo na Sadovej 2 v Bratislave i jeho pracoviská na Námestí SNP 28 v Bratislave a na M. R. Štefánika 40 v Pezinku, sťahoval do nových priestorov na Námestí Biely kríž 7 v Bratislave. (...).

Ako som uviedol, vo veci som nekonal od 29. 12. 2002 do 25. 2. 2005, čo však pripisujem svojej preťaženosti, okrem agendy podpredsedu súdu mám vo svojom súdnom oddelení okolo 300 nevybavených vecí, resp. celého súdu, ktorý dňa 1. 1. 1997 prevzal veci bývalého Okresného súdu Bratislava – vidiek a dňa 1. 1. 2005 veci bývalého Okresného súdu Pezinok.

V tejto   súvislosti   poukazujem   na   analýzu   zaťaženosti   súdov,   resp.   zoznam preťažených súdov vyhotovený nedávno Ministerstvom spravodlivosti SR. Podľa neho na Slovensku   chýba   258   sudcov,   z toho   v Bratislave   71,   z toho   na   našom   súde.   Z prvých šiestich najpreťaženejších okresných súdov sú štyri Bratislavské, náš súd je na štvrtom mieste. Poukazujem na to ako na skutočné príčiny prieťahov v konaní, aj keď viem, že z hľadiska rozhodovania ústavného súdu je právne bezvýznamné.

Na ústnom pojednávaní netrvám. (...)“

2. 2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu podpredsedu okresného súdu uviedol, že:

„(...)   1.   S vyjadrením Okresného súdu Bratislava III   zo   dňa 5.   októbra 2005,   č. Spr. 3748/05, súhlasíme.

K veci   samej   ohľadne   našej   požiadavky   na   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia uvádzame, že predmetom konania pred súdom prvého stupňa je žaloba na ochranu dobrej povesti našej spoločnosti, do ktorej sa zasiahlo neoprávneným zásahom televízneho spravodajstva.

Tento   neoprávnený   zásah   bol   veľkého   rozsahu   a mal   celoslovenský   dosah. V porovnaní s prevádzkovateľom   televízneho   vysielania naša   spoločnosť   nemá   a nemala reálnu možnosť reagovať na zásah včas a v primeranom rozsahu. K tomu musí byť našej spoločnosti poskytnutá súdna ochrana.

Z hľadiska krokov vykonaných zo strany súdu prvého stupňa treba poukázať na to, že zatiaľ došlo iba k nariadeniu prvého ústneho pojednávania. Na poskytnutie účinnej ochrany je   však   nevyhnutné   vykonateľné   rozhodnutie,   ktoré   v danom   prípade   zároveň   musí   aj nadobudnúť právoplatnosť. Z uvedeného vyplýva, že reálne poskytnutie ochrany je ešte vždy v nedohľadne.

Nakoľko   práve   súdna   ochrana   v danom   prípade   nie   je   poskytnutá   včas,   celý   jej zmysel   sa   stráca.   Náprava   dobrej   povesti   našej   spoločnosti   sa   uskutočňuje   pomaly a samotná príčina problémov pomaly upadá do zabudnutia. Ostáva len porušená dobrá povesť, pričom verejnosť a obchodní partneri si už sotva budú pamätať, že k jej narušeniu došlo práve v súvislosti s neoprávneným zásahom. Čím neskôr dôjde k náprave, tým bude náprava menej účinná. Vzhľadom na dĺžku uplynutého času bude mať náprava asi skôr iba satisfakčný   účinok   vo   vzťahu   k našej   spoločnosti.   Reparovať   vzniknutú   ujmu   sa   však pravdepodobne nepodarí.

Z uvedeného   dôvodu   požadujeme   aj   primerané   finančné   zadosťučinenie   ako kompenzáciu našej ujmy vyplývajúcej z odopretia poskytnutia včasnej súdnej ochrany. Túto ujmu vyčísľujeme na sumu 500 000 Sk (...).

2.   V súlade   s naším   návrhom   obsiahnutým   v ústavnej   sťažnosti,   na   ústnom pojednávaní netrváme.

3. Zároveň navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol aj o náhrade trov konania (...).“ Sťažovateľka si z titulu trov právneho zastúpenia uplatnila náhradu za tri úkony právnej služby v celkovej sume 9 464 Sk vzhľadom na to, že je platiteľom DPH, pričom k svojmu vyjadreniu pripojila aj osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty.

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 15 Ct 59/03:

Dňa   22.   decembra   2003   doručila   obchodná   spoločnosť   K.,   s. r. o.,   telefaxom okresnému súdu proti M., s. r. o., so sídlom B. (ďalej len „odporkyňa“), žalobu o ochranu dobrej povesti právnickej osoby a o bezplatné odvysielanie opravy. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 15 Ct 59/03 a bola pridelená zákonnému sudcovi JUDr. M. K.

Dňa   29.   decembra   2003   sťažovateľka   doručila   poštou   okresnému   súdu   písomné vyhotovenie uvedeného žalobného návrhu. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 15 Ct 61/03. Dňa 24. februára 2005 zákonný sudca dal úpravou kancelárii pokyn, aby žalobu pod sp. zn. 15 Ct 61/03 založila do spisu sp. zn. 15 Ct 59/03 a vec sp. zn. 15 Ct 61/03 v registri vyznačila ako inak skončenú.

Dňa 7. marca 2005 súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku 1 000 Sk za návrh na začatie konania o ochranu dobrej povesti právnickej osoby a vyzval ju tiež na zaplatenie súdneho poplatku 1 000 Sk za návrh na začatie konania o bezplatné odvysielanie opravy, všetko v lehote 10 dní od doručenia výzvy.

Dňa 17. marca 2005 sťažovateľka zaplatila súdne poplatky za oba uplatnené návrhy.Dňa 4. októbra 2005 sudca dal úpravou kancelárii pokyn na nariadenie pojednávania na 2. november 2005 a súčasne vyzval účastníkov konania na predloženie dôkazov.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní o ochranu dobrej povesti právnickej osoby a o bezplatné odvysielanie opravy vedenom pod sp. zn. 15 Ct 59/03, v ktorom sťažovateľka vystupuje ako navrhovateľka, došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetom   napadnutého   konania   je ochrana   dobrej   povesti   právnickej   osoby,   t.   j.   vec,   ktorej   povaha   si   vyžaduje   osobitnú starostlivosť   všeobecného   súdu   o naplnenie   účelu   súdneho   konania,   čo   okrem   iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (pozri napr. I. ÚS 100/03, I. ÚS 158/04).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, doterajšia dĺžka napadnutého konania podľa názoru   ústavného   súdu   nebola   závislá   od   zložitosti   veci.   Napokon   ani   podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo právnu zložitosť veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd konštatuje, že na ťarchu sťažovateľky treba pripísať skutočnosť, že neuhradila riadne a včas súdny poplatok, a tak aj ona prispela k predĺženiu konania, hoci aj okresný súd reagoval na pasivitu sťažovateľky oneskorene (viac ako po jednom   roku   od   podania   žalobného   návrhu   -   7.   marca   2005).   V danom   prípade   však nevýrazný podiel sťažovateľky na vzniknutých prieťahoch podľa názoru ústavného súdu neospravedlňuje neúmerne dlho trvajúce konanie okresného súdu. Na uvedené skutočnosti ústavný súd prihliadol pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia v tejto veci.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a konštatuje, že okresný súd bol v danej veci bez akýchkoľvek zákonných dôvodov nečinný od 29. decembra 2003 do 24. februára 2005 (štrnásť mesiacov) a od 17. marca 2005 do 4. októbra 2005 (viac ako šesť mesiacov). Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas jedného roka a ôsmich mesiacov súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobie nečinnosti   okresného   súdu   bez   akýchkoľvek   zákonných   dôvodov   treba   považovať   za zbytočné   prieťahy   v konaní,   ktoré   vo   veci   ochrany   dobrej   povesti   právnickej   osoby   sú z ústavnoprávneho   aspektu   neospravedlniteľné   a   netolerovateľné,   keďže   svojimi dôsledkami   môžu   nadobudnúť   charakter   odopretia   spravodlivosti   (mutatis   mutandis I. ÚS 100/03).   K prieťahom   pritom   v podstate   nedošlo   v dôsledku   zložitosti   veci   ani správania účastníkov, ale v dôsledku postupu okresného súdu. Obranu zákonného sudcu, podľa ktorej nečinnosť v napadnutej veci „pripisujem svojej preťaženosti“, treba pokladať skutočne za právne bezvýznamnú, lebo ústavný súd pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, neposudzoval postup konajúceho sudcu, ale posudzoval postup súdu, a teda nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri   posudzovaní   odôvodnenosti   sťažnosti   nemožno   prihliadnuť   na   skutočnosti   uvedené zákonným   sudcom.   V tejto   súvislosti   ústavný   súd   už   uviedol   (pozri   napr.   I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   vecí   bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.

Skutočnosť, že okresný súd mal personálne alebo iné problémy (napr. sťahovanie súdu   do   nových   priestorov),   ktoré   nedokázal   alebo   sám   nemohol   riešiť,   nemôže   byť pripočítaná   na   ťarchu   účastníka   konania   a nemá   povahu   okolností,   ktoré   by   vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (mutatis mutandis I. ÚS 156/02).

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   požadovala   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 500 000 Sk „nakoľko práve súdna ochrana v danom prípade nie je poskytnutá včas, celý jej zmysel sa stráca“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, na povahu veci,   ale aj na nezaplatenie súdneho poplatku sťažovateľkou včas považuje za primerané v sume 40 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania vo výške 9 464 Sk z dôvodu trov jej právneho zastúpenia.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (prípravu a prevzatie zastúpenia a podanie sťažnosti   1. júla 2005 a podanie písomného stanoviska   k vyjadreniu   okresného súdu   24.   októbra   2005).   Za   tri úkony vykonané v roku 2005 patrí odmena v sume trikrát po 2 501 Sk a režijný paušál trikrát po 150 Sk (§ 1 ods. 3, § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb),   preto   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   predstavujú   sumu   7   953 Sk,   ku ktorej treba pripočítať 19 % DPH, teda sumu 1 511,07 Sk, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú zaokrúhlene celkove sumu 9 464 Sk.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. novembra 2005