SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 140/2015-35
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu18. marca 2015 predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,
, zastúpeného advokátom ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, vo veci namietaného porušenia jeho práv podľa čl. 46ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn. 1 Nt 17/2014z 30. júla 2014 a uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3 Tos 204/2014z 30. októbra 2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
1. Vo včas podanej ústavnej sťažnosti Ústavnému súdu Slovenskej republiky(ďalej len „ústavný súd“), ktorá po jej spísaní a doplnení advokátom spĺňa formálnenáležitosti ustanovené v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení
1
jeho sudov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) (ďalej len „sťažovateľ“) navrhol, aby ústavný súd konštatoval porušeniečl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), zrušil v záhlavíoznačené rozhodnutia všeobecných súdov, ktorými bol zamietnutý jeho návrhna obnovu trestného konania, po ich zrušení vec vrátil Okresnému súdu Galanta(ďalej len „okresný súd“) na ďalšie konanie a priznal mu náhradu trov konania.
2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti síce namietal arbitrárnosť napadnutýchrozhodnutí, porušenie práva na nezávislé a nestranné konanie a na spravodlivosťrozhodnutí všeobecných súdov, ale skutkovo sa viažuce na rozhodnutia vydanév základnom konaní, v ktorom bol sťažovateľ uznaný za vinného zo spáchaniadrogového zločinu podľa § 172 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, za ktorý mu bolokresným súdom uložený trest v trvaní 10 rokov, ale v rozpore so stanoviskomNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. Tpj 32/2011.
3. Ústavný súd je podľa čl. 124 ústavy súdnym orgánom ochrany ústavnostia túto svoju právomoc vykonáva okrem iného tým, že podľa čl. 127 ods. 1 a 2 ústavyrozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb proti právoplatnémurozhodnutiu a inému zásahu orgánu verejnej moci do ústavou (ratifikovanoumedzinárodnou zmluvou) zaručených základných práv a slobôd (§ 49 zákonao ústavnom súde). Z uvedeného vyplýva, že nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov,preto ani nie je oprávnený na inštančný prieskum ich rozhodnutí bez ohľadu na to, či jenamietaná vecná nesprávnosť nimi vydaných rozhodnutí. Právomoc ústavného súdu jezaložená výlučne na prieskum rozhodnutí všeobecných súdov z hľadiska dodržiavaniaústavnoprávnych princípov, t. j. či v konaní (rozhodnutí v ňom vydaných) nebolidotknuté predpismi ústavnoprávneho poriadku chránené práva alebo slobody jehoúčastníka.
4. O taký prípad však v pojednávanej veci nešlo.
5. V danej veci je totiž významné, že v konaní o návrhu na povolenie obnovytrestnej veci jej meritom nie je otázka viny trestného činu ani otázka trestu, ale ibaposúdenie – pri rešpektovaní prezumpcie správnosti právoplatného rozhodnutia –charakteru dôkazov a skutočností predkladaných navrhovateľom z hľadísk uvedenýchv § 394 ods. 1 Trestného poriadku; zároveň však treba dodať, že už s ohľadom na čl. 13ods. 4 ústavy nemožno ani v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkochrezignovať na inštitucionálne záruky spravodlivého procesu, ktorého sú práva uvedenév čl. 48 ods. 2 ústavy, prípadne v čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru základom.
6. Kontradiktórnosť sa v súdnom procese nevzťahuje len na dokazovanie [napr.v zmysle čl. 6 ods. 3 psím. d) dohovoru], ale zahŕňa i právo zoznámiť sa s argumentmipredloženými druhou stranou a vyjadriť sa k nim. Z princípu kontradiktórnostia rovnosti účastníkov konania je preto potrebné vychádzať aj pri hľadaní ústavno-konformného výkladu § 394 ods. 1 Trestného poriadku a jeho vzťahu ku všeobecnejúprave sťažnosti podľa 185 a nasl. Trestného poriadku a ku konaniu o návrhuna povolenie obnovy konania podľa § 398 a nasl. Trestného poriadku.
Pritom nemožno pustiť zo zreteľa špecifickú povahu obnovy konania, ktorá narozdiel od dovolania slúži ako mimoriadny opravný prostriedok na odstránenienedostatkov právoplatného rozhodnutia skutkovej povahy, čomu korešponduje, že protinemu zákon pripúšťa riadny opravný prostriedok (práve sťažnosť) podľa § 402 ods. 3Trestného poriadku.
7. Z námietok uvedených v obsahu ústavnej sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ ibanesúhlasil so závermi, ktoré všeobecné súdy vo veci vyvodili, a zo strany ústavnéhosúdu sa domáha ich prehodnotenia spôsobom, ktorý by mal svedčiť o opodstatnenostijeho názoru. Ústavnému súdu však neprislúcha prehodnocovať či dopĺňať skutkový stavveci zistený všeobecnými súdmi, rovnako tak mu neprislúcha nahradzovať právnehodnotenie všeobecných súdov svojím vlastným. Ústavný súd overil, že vo vecirozhodujúce súdy sa celou vecou riadne zaoberali, svoje rozhodnutia celkom logickým,zrozumiteľným a preskúmateľným spôsobom odôvodnili a podrobne rozviedli, akýmiúvahami sa pri svojom rozhodovaní riadili, podľa ktorých zákonných ustanovenípostupovali a rovnako rozhodli predvídateľným spôsobom. Skutočnosť, že sťažovateľ sozávermi všeobecných súdov nesúhlasí, nemôže sama osebe založiť dôvodnosť ústavnejsťažnosti vo vzťahu k právoplatnému súdnemu rozhodnutiu.
8. Zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd hodnotí napadnuté uzneseniekrajského súdu ako ústavne konformné, a teda nevyžadujúce korekciu zo strany orgánuústavnosti. Sťažnosť sťažovateľa bola preto odmietnutá pre zjavnú neopodstatnenosť,keďže pri jej predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil možnosť porušeniaoznačených práv sťažovateľa, ktorej reálnosť by mohol preskúmať po jej prijatí na ďalšiekonanie (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. marca 2015