SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 140/06-28
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. augusta 2006 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť V. B., K., zastúpenej advokátkou JUDr. M. Š., K., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 1211/99 a takto
r o z h o d o l :
1. Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 1211/99 p o r u š i l základné právo V. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 1211/99 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. V. B. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk (slovom šesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. V. B. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún), ktorú je Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť na účet advokátky JUDr. M. Š., K., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 19. apríla 2006 č. k. I. ÚS 140/06-14 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť V. B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 1211/99.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa návrhom na začatie konania podaným na okresnom súde 22. novembra 1999 domáhala proti J. M., K. (ďalej len „odporca“), a S., a. s., pobočka K. (ďalej len „vedľajší účastník konania“), náhrady škody za ublíženie na zdraví.
Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 19 C 1211/99-91 z 25. februára 2003, proti ktorému podala sťažovateľka odvolanie. Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 11 Co 161/03-117 z 22. januára 2004 predmetný rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Okresný súd 18. januára 2005 vo veci nariadil znalecké dokazovanie len z odboru traumatológie napriek tomu, že mu krajský súd nariadil vykonať znalecké dokazovanie aj z ďalších odborov.
Sťažovateľka 29. septembra 2005 podala predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú okresný súd v odpovedi na túto sťažnosť uznal za dôvodnú.Sťažovateľka namieta, že takmer po dvoch rokoch od vrátenia veci z krajského súdu na ďalšie konanie, nie je do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu vo veci právoplatne rozhodnuté.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal tento nález: „Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C/1211/99 porušil právo V. B., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené, v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu Košice I, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C/1211/99 konal bez zbytočných prieťahov.
V. B. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,- Sk, ktoré je Okresný súd Košice I povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu. V. B. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktorú je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť jej právnej zástupkyni do jedného mesiaca od dňa doručenia tohto nálezu.“
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predseda JUDr. A. M. listom sp. zn. Spr 2428/05 z 25. júla 2006 a právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 3. augusta 2006.
Okresný súd vo svojom vyjadrení popísal prehľad procesných úkonov v predmetnom konaní a uviedol nasledovné: „(...) Predmetom konania je žaloba, ktorou sa sťažovateľka (žalobkyňa) domáhala náhrady škody titulom bolestného, straty na zárobku, škody na motorovom vozidle a osobných veciach a za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Konanie je vzhľadom na nutnosť znaleckého dokazovania fakticky značne zložité. Táto faktická zložitosť veci nemala v celom rozsahu vplyv na dĺžku konania. Obdobia medzi jednotlivými úkonmi uskutočnené súdom ako aj doba, ktorá uplynula od podania žaloby do nariadenia prvého pojednávania boli spôsobené značnou preťaženosťou vybavujúcej sudkyne v tomto období. Správanie sťažovateľky neprispelo k dĺžke konania. (...)
Súhlasíme, aby súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“
Právna zástupkyňa sťažovateľky sa k uvedenému vyjadreniu okresného súdu nevyjadrila, vo svojom liste z 3. augusta 2006 však uviedla, „(...) že netrvá na tom, aby sa v horeuvedenej veci konalo ústne pojednávanie“.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).
II.
Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 19 C 1211/99:
- 30. november 1999 – sťažovateľka podala na okresnom súde návrh na náhradu škody z ublíženia na zdraví proti odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi;
- 7. december 1999 – okresný súd zaslal odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi výzvu na vyjadrenie sa k návrhu;
- 27. december 1999 – odporca zaslal okresnému súdu vyjadrenie k návrhu;
- 29. december 1999 – vedľajší účastník zaslal okresnému súdu vyjadrenie k návrhu;
- 10. november 2000 – sťažovateľka urgovala okresný súd, aby vo veci konal;
- 16. november 2000 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 30. január 2001;
- 30. január 2000 – uskutočnilo sa pojednávanie, na ktorom bola vypočutá sťažovateľka a odporca, a následne bolo pojednávanie odročené na 30. marec 2001 za účelom predloženia návrhu na dokazovanie, vyžiadania správy od vedľajšieho účastníka o liečení sťažovateľky a správy o preplatených nemocenských dávok sťažovateľke;
- 31. január 2001 – okresný súd vyzval S., a. s., pobočka K. (ďalej len „s.“) a V., a. s., pobočka K. (ďalej len „p.“; spolu ďalej aj „p.“), o podanie správy o hradení nákladov súvisiacich s liečením sťažovateľky v kúpeľoch;
- 8. február 2001 – sťažovateľka predložila okresnému súdu návrh mien a adries svedkov, ktorých žiadala v spornej veci vypočuť;
- 30. marec 2001 – konalo sa pojednávanie, na ktorom boli vypočutí svedkovia, pričom pojednávanie bolo odročené na 11. máj 2001 za účelom predvolania ďalšej svedkyne;
- 18. apríl 2001 – okresný súd urgoval poisťovne o podanie správy,
- 27. apríl 2001 – s. zaslala okresnému súdu odpoveď vo veci úhrady kúpeľného liečebného pobytu sťažovateľky v období od 26. februára do 18. marca 1999;
- 2. máj 2001 – p. oznámila okresnému súdu, že z jej strany nebola pre sťažovateľku poskytnutá kúpeľná starostlivosť;
- 11. máj 2001 – uskutočnilo sa pojednávanie, na ktorom bola vypočutá svedkyňa a pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania;
- 24. október 2001 - okresný súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom MUDr. Z. S., K. (ďalej len „znalec“);
- 8. november 2001 – sťažovateľka uhradila zálohu súdneho poplatku za znalecký posudok;
- 27. december 2001 – znalec predložil okresnému súdu znalecký posudok;
- 9. január 2002 – okresný súd priznal znalcovi odmenu za vypracovaný znalecký posudok;
- 18. január 2002 – vedľajší účastník zaslal okresnému súdu vyjadrenie k znaleckému posudku;
- 18. február 2002 – sťažovateľka zaslala okresnému súdu vyjadrenie k znaleckému posudku;
- 13. marec 2002 – doručovanie znaleckého posudku odporcovi;
- 29. júl 2002 – okresný súd nariadil pojednávanie na 15. október 2002;
- 15. október 2002 – na základe žiadosti sťažovateľky bolo pojednávanie odročené na 10. december 2002;
- 10. december 2002 – uskutočnilo sa pojednávanie, na ktorom bol vypočutý znalec a následne bolo pojednávanie odročené na 20. február 2003 za účelom predloženia návrhov na ďalšie dokazovanie sťažovateľkou;
- 11. december 2002 – okresný súd požiadal zamestnávateľa sťažovateľky o predloženie jej mzdového listu;
- 19. december 2002 – zamestnávateľ sťažovateľky zaslal okresnému súdu požadovaný mzdový list sťažovateľky;
- 17. február 2003 – na výzvu okresného súdu z pojednávania z 10. decembra 2002 sťažovateľka oznámila, že trvá na svojom pôvodnom návrhu a jeho dôvodnosť podľa nej je dostatočne preukázaná;
- 20. február 2003 – uskutočnilo sa pojednávanie, na ktorom boli vypočutí právni zástupcovia účastníkov konania, pričom pojednávanie bolo odročené na 25. február 2003 za účelom vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej;
- 25. február 2003 – na pojednávaní bol vyhlásený rozsudok;
- 14. apríl 2003 – sťažovateľka sa odvolala proti predmetnému rozsudku okresného súdu;
- 20. máj 2003 – okresný súd doručil odporcovi odvolanie sťažovateľky;
- 26. máj 2003 – okresnému súdu bolo zaslané vyjadrenie odporcu k odvolaniu sťažovateľky;
- 27. máj 2003 – vedľajší účastník zaslal okresnému súdu vyjadrenie k odvolaniu sťažovateľky;
- 13. jún 2003 – okresný súd preložil krajskému súdu odvolanie sťažovateľky aj so súdnym spisom;
- 22. január 2004 – krajský súd uznesením č. k. 11 Co 161/03-117 zrušil rozsudok okresného súdu z 25. februára 2003 a vec mu vrátil na ďalšie konanie;
- 11. marec 2004 – spis bol vrátený okresnému súdu;
- 11. marec 2004 – okresný súd doručoval uznesenie krajského súdu účastníkom konania;
- 22. september 2004 – sťažovateľka urgovala okresný súd o nariadenie pojednávania;
- 5. október 2004 – okresný súd vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili, či súhlasia s nariadením doplnenia znaleckého posudku;
- 11. október 2004 – vedľajší účastník sa vyjadril k výzve okresného súdu;
- 13. október 2004 – odporca zaslal okresnému súdu vyjadrenie k jeho výzve;
- 9. novembra 2004 – sťažovateľka sa vyjadrila k výzve okresného súdu;
- 18. január 2005 – okresný súd nariadil doplnenie znaleckého dokazovania;
- 19. január 2005 – okresný súd doručoval uznesenie o nariadení doplnenia znaleckého dokazovania účastníkom konania;
- 1. marec 2005 – okresný súd zaslal znalcovi súdny spis;
- 8. marec 2005 – znalec predložil okresnému súdu doplnenie znaleckého posudku;
- 11. marec 2005 – okresný súd priznal znalcovi odmenu za vypracované doplnenie znaleckého posudku a doručoval uznesenie účastníkom konania;
- 6. apríl 2005 – vedľajší účastník predložil okresnému súdu vyjadrenie k doplneniu znaleckého dokazovania;
- 3. október 2005 – sťažovateľka zaslala okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní;
- 4. október 2005 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 15. november 2005;
- 7. október 2005 – okresný súd zaslal sťažovateľke odpoveď na jej sťažnosť;
- 12. október 2005 – sťažovateľka požiadala okresný súd o odročenie pojednávania;
- 26. október 2005 – okresný súd odročil pojednávanie na neurčito;
- 9. november 2005 – okresný súd nariadil znalecké dokazovanie z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie endokrinológia znalcom MUDr. P. S., K. (ďalej len „znalec II“);
- 12. december 2005 – okresný súd doručoval súdny spis znalcovi II;
- 13. február 2006 – znalec II zaslal okresnému súdu znalecký posudok;
- 23. február 2006 – okresný súd nariadil znalecké dokazovanie z odboru psychiatria znalkyňou MUDr. E. M., K. (ďalej len „znalkyňa“);
- 24. február 2005 – okresný súd doručoval doplnenie znaleckého posudku znalca II účastníkom konania;
- 7. marec 2006 – okresnému súdu bolo zaslané vyjadrenie odporcu;
- 19. marec 2006 – okresnému súdu bolo zaslané vyjadrenie sťažovateľky;
- 21. marec 2006 – okresný súd zaslal znalkyni súdny spis.
III.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne nerozhodli (I. ÚS 24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 1211/99 o žalobe sťažovateľky o náhradu škody z ublíženia na zdraví došlo k namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého občianskoprávneho konania je náhrada škody z ublíženia na zdraví, t. j. vec, ktorej povaha si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 OSP) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (mutatis mutandis I. ÚS 19/00, I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03).
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej ublížením na zdraví môže v danej veci predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci, napr. s nevyhnutnosťou viacnásobného znaleckého dokazovania. Doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania však ústavný nemôže pripísať na vrub zložitosti prerokovávanej veci. Napokon aj predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení poukázal nato, že „faktická zložitosť veci nemala v celom rozsahu vplyv na dĺžku konania“.
2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky ako účastníčky konania, ústavný súd nezistil žiadne závažné skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že sťažovateľka prispela k doterajšej dĺžke konania pred okresným súdom a ktoré by mali byť osobitne zohľadnené na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní k prieťahom.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek dôvodov nečinný v období:
- od 29. decembra 1999 do 16. novembra 2000, t. j. viac ako 10 mesiacov,
- od 11. mája 2001 do 24. októbra 2001, t. j. viac ako 5 mesiacov,
- od 11. marca 2004 do 5. októbra 2004, t. j. viac ako 6 mesiacov,
- od 6. apríla 2005 do 4. októbra 2005, t. j. viac ako 5 mesiacov.
Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú vo veci náhrady škody z ublíženia na zdraví z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné. Okresný súd teda počas viac ako 26 mesiacov vo veci nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka v napadnutej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania sťažovateľky, ale v dôsledku postupu súdu.
Obranu okresného súdu, podľa ktorého prieťahy „boli spôsobené značnou preťaženosťou vybavujúcej sudkyne“, nebolo možné akceptovať. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03), že nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Skutočnosť, že okresný súd mal personálne problémy, ktoré nedokázal alebo nemohol riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 100 000 Sk.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, ako aj na predmet konania (povahu veci) považuje za primerané v sume 60 000 Sk.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Pri výpočte trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2005 je 2 501 Sk a hodnota režijného paušálu je 150 Sk.
Sťažovateľke patrí náhrada trov za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2005 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti na ústavný súd) vo výške 5 002 Sk a dvojnásobok režijného paušálu vo výške 300 Sk. Sťažovateľke tak vznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 5 302 Sk.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. augusta 2006