znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 140/06-28

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   16.   augusta   2006 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov   Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť V. B., K., zastúpenej advokátkou JUDr. M. Š., K., vo veci   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Košice   I   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 19 C 1211/99 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 1211/99 p o r u š i l základné právo V. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Košice   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   19   C   1211/99 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. V. B. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk (slovom šesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Košice I p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. V. B. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún), ktorú je Okresný súd Košice I p o v i n n ý   vyplatiť na účet advokátky JUDr. M. Š., K., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 19. apríla 2006 č. k. I. ÚS 140/06-14 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť V. B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 1211/99.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa návrhom na začatie konania podaným na okresnom súde 22. novembra 1999 domáhala proti J. M., K. (ďalej len „odporca“), a S., a. s., pobočka K. (ďalej len „vedľajší účastník konania“), náhrady škody za ublíženie na zdraví.

Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 19 C 1211/99-91 z 25. februára 2003, proti   ktorému   podala   sťažovateľka   odvolanie.   Krajský   súd   v Košiciach   uznesením č. k. 11 Co 161/03-117 z 22. januára 2004 predmetný rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Okresný súd 18. januára 2005 vo veci nariadil znalecké dokazovanie len z odboru traumatológie napriek tomu, že mu krajský súd nariadil vykonať znalecké dokazovanie aj z ďalších odborov.

Sťažovateľka 29. septembra 2005 podala predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú okresný súd v odpovedi na túto sťažnosť uznal za dôvodnú.Sťažovateľka namieta, že takmer po dvoch rokoch od vrátenia veci z krajského súdu na ďalšie konanie, nie je do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu vo veci právoplatne rozhodnuté.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal tento nález: „Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C/1211/99 porušil právo V. B.,   aby   sa   jej   vec   prerokovala bez   zbytočných   prieťahov   zaručené   v   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej republiky   a jej   právo   na   prerokovanie   veci   v primeranej   lehote zaručené, v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu Košice I, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C/1211/99 konal bez zbytočných prieťahov.

V. B. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,- Sk, ktoré je Okresný súd Košice I povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu. V.   B.   priznáva náhradu   trov   právneho   zastúpenia,   ktorú   je   Okresný   súd Košice I povinný vyplatiť jej právnej zástupkyni do jedného mesiaca od dňa doručenia tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predseda JUDr. A. M. listom sp. zn. Spr 2428/05 z 25. júla 2006 a právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 3. augusta 2006.

Okresný súd vo svojom vyjadrení popísal prehľad procesných úkonov v predmetnom konaní a uviedol nasledovné: „(...) Predmetom konania je žaloba, ktorou sa sťažovateľka (žalobkyňa)   domáhala   náhrady   škody   titulom   bolestného,   straty   na   zárobku,   škody   na motorovom vozidle a osobných veciach a za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Konanie je vzhľadom na nutnosť znaleckého dokazovania fakticky značne zložité. Táto faktická zložitosť veci nemala v celom rozsahu vplyv na dĺžku konania. Obdobia medzi jednotlivými úkonmi uskutočnené súdom ako aj doba, ktorá uplynula od podania žaloby do nariadenia   prvého   pojednávania   boli   spôsobené   značnou   preťaženosťou   vybavujúcej sudkyne v tomto období. Správanie sťažovateľky neprispelo k dĺžke konania. (...)

Súhlasíme, aby súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“

Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   sa   k   uvedenému   vyjadreniu   okresného   súdu nevyjadrila, vo svojom liste z 3. augusta 2006 však uviedla, „(...) že netrvá na tom, aby sa v horeuvedenej veci konalo ústne pojednávanie“.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich vyjadreniami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy, resp. práva   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne rozhodnutie vo veci,   t. j.   rozhodnutie o tom,   či   namietaným postupom   súdu   bolo alebo nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 19 C 1211/99:

- 30. november 1999 – sťažovateľka podala na okresnom súde návrh na náhradu škody z ublíženia na zdraví proti odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi;

- 7. december 1999 – okresný súd zaslal odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi výzvu na vyjadrenie sa k návrhu;

- 27. december 1999 – odporca zaslal okresnému súdu vyjadrenie k návrhu;

- 29. december 1999 – vedľajší účastník zaslal okresnému súdu vyjadrenie k návrhu;

- 10. november 2000 – sťažovateľka urgovala okresný súd, aby vo veci konal;

- 16. november 2000 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 30. január 2001;

- 30. január 2000 – uskutočnilo sa pojednávanie, na ktorom bola vypočutá sťažovateľka a odporca, a následne bolo pojednávanie odročené na 30. marec 2001 za účelom predloženia návrhu na dokazovanie, vyžiadania správy od vedľajšieho účastníka o liečení sťažovateľky a správy o preplatených nemocenských dávok sťažovateľke;

- 31. január 2001 – okresný súd vyzval S., a. s., pobočka K. (ďalej len „s.“) a V., a. s., pobočka   K.   (ďalej   len   „p.“;   spolu   ďalej   aj   „p.“),   o podanie   správy   o hradení   nákladov súvisiacich s liečením sťažovateľky v kúpeľoch;

- 8. február 2001 – sťažovateľka predložila okresnému súdu návrh mien a adries svedkov, ktorých žiadala v spornej veci vypočuť;

- 30. marec 2001 – konalo sa pojednávanie, na ktorom boli vypočutí svedkovia, pričom pojednávanie bolo odročené na 11. máj 2001 za účelom predvolania ďalšej svedkyne;

- 18. apríl 2001 – okresný súd urgoval poisťovne o podanie správy,

- 27. apríl 2001 – s. zaslala okresnému súdu odpoveď vo veci úhrady kúpeľného liečebného pobytu sťažovateľky v období od 26. februára do 18. marca 1999;

- 2.   máj   2001   –   p.   oznámila   okresnému   súdu,   že   z jej   strany   nebola   pre   sťažovateľku poskytnutá kúpeľná starostlivosť;

- 11.   máj   2001   –   uskutočnilo   sa   pojednávanie,   na   ktorom   bola   vypočutá   svedkyňa a pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania;

- 24. október 2001 - okresný súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom MUDr. Z. S., K. (ďalej len „znalec“);

- 8. november 2001 – sťažovateľka uhradila zálohu súdneho poplatku za znalecký posudok;

- 27. december 2001 – znalec predložil okresnému súdu znalecký posudok;

- 9. január 2002 – okresný súd priznal znalcovi odmenu za vypracovaný znalecký posudok;

- 18.   január   2002   –   vedľajší   účastník   zaslal   okresnému   súdu   vyjadrenie   k znaleckému posudku;

- 18.   február   2002   –   sťažovateľka   zaslala   okresnému   súdu   vyjadrenie   k znaleckému posudku;

- 13. marec 2002 – doručovanie znaleckého posudku odporcovi;

- 29. júl 2002 – okresný súd nariadil pojednávanie na 15. október 2002;

- 15.   október   2002   –   na   základe   žiadosti   sťažovateľky   bolo   pojednávanie   odročené na 10. december 2002;

- 10.   december   2002   –   uskutočnilo   sa   pojednávanie,   na   ktorom   bol   vypočutý   znalec a následne bolo pojednávanie odročené na 20. február 2003 za účelom predloženia návrhov na ďalšie dokazovanie sťažovateľkou;

- 11. december 2002 – okresný súd požiadal zamestnávateľa sťažovateľky o predloženie jej mzdového listu;

- 19.   december   2002   –   zamestnávateľ   sťažovateľky   zaslal   okresnému   súdu   požadovaný mzdový list sťažovateľky;

- 17.   február   2003   –   na   výzvu   okresného   súdu   z pojednávania   z 10.   decembra   2002 sťažovateľka oznámila, že trvá na svojom pôvodnom návrhu a jeho dôvodnosť podľa nej je dostatočne preukázaná;

- 20.   február   2003   –   uskutočnilo   sa   pojednávanie,   na   ktorom   boli   vypočutí   právni zástupcovia účastníkov konania, pričom pojednávanie bolo odročené na 25. február 2003 za účelom vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej;

- 25. február 2003 – na pojednávaní bol vyhlásený rozsudok;

- 14. apríl 2003 – sťažovateľka sa odvolala proti predmetnému rozsudku okresného súdu;

- 20. máj 2003 – okresný súd doručil odporcovi odvolanie sťažovateľky;

- 26.   máj   2003   –   okresnému   súdu   bolo   zaslané   vyjadrenie   odporcu   k odvolaniu sťažovateľky;

- 27.   máj   2003   –   vedľajší   účastník   zaslal   okresnému   súdu   vyjadrenie   k odvolaniu sťažovateľky;

- 13. jún 2003 – okresný súd preložil krajskému súdu odvolanie sťažovateľky aj so súdnym spisom;

- 22.   január   2004   –   krajský   súd   uznesením   č.   k.   11   Co   161/03-117   zrušil   rozsudok okresného súdu z 25. februára 2003 a vec mu vrátil na ďalšie konanie;

- 11. marec 2004 – spis bol vrátený okresnému súdu;

- 11. marec 2004 – okresný súd doručoval uznesenie krajského súdu účastníkom konania;

- 22. september 2004 – sťažovateľka urgovala okresný súd o nariadenie pojednávania;

- 5. október 2004 – okresný súd vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili, či súhlasia s nariadením doplnenia znaleckého posudku;

- 11. október 2004 – vedľajší účastník sa vyjadril k výzve okresného súdu;

- 13. október 2004 – odporca zaslal okresnému súdu vyjadrenie k jeho výzve;

- 9. novembra 2004 – sťažovateľka sa vyjadrila k výzve okresného súdu;

- 18. január 2005 – okresný súd nariadil doplnenie znaleckého dokazovania;

- 19.   január 2005   –   okresný   súd   doručoval   uznesenie   o nariadení   doplnenia   znaleckého dokazovania účastníkom konania;

- 1. marec 2005 – okresný súd zaslal znalcovi súdny spis;

- 8. marec 2005 – znalec predložil okresnému súdu doplnenie znaleckého posudku;

- 11.   marec   2005   –   okresný   súd   priznal   znalcovi   odmenu   za   vypracované   doplnenie znaleckého posudku a doručoval uznesenie účastníkom konania;

- 6.   apríl   2005   –   vedľajší   účastník   predložil   okresnému   súdu   vyjadrenie   k doplneniu znaleckého dokazovania;

- 3. október 2005 – sťažovateľka zaslala okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní;

- 4. október 2005 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 15. november 2005;

- 7. október 2005 – okresný súd zaslal sťažovateľke odpoveď na jej sťažnosť;

- 12. október 2005 – sťažovateľka požiadala okresný súd o odročenie pojednávania;

- 26. október 2005 – okresný súd odročil pojednávanie na neurčito;

- 9. november 2005 – okresný súd nariadil znalecké dokazovanie z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie endokrinológia znalcom MUDr. P. S., K. (ďalej len „znalec II“);

- 12. december 2005 – okresný súd doručoval súdny spis znalcovi II;

- 13. február 2006 – znalec II zaslal okresnému súdu znalecký posudok;

- 23.   február   2006   –   okresný   súd   nariadil   znalecké   dokazovanie   z odboru   psychiatria znalkyňou MUDr. E. M., K. (ďalej len „znalkyňa“);

- 24.   február   2005   –   okresný   súd   doručoval   doplnenie   znaleckého   posudku znalca II účastníkom konania;

- 7. marec 2006 – okresnému súdu bolo zaslané vyjadrenie odporcu;

- 19. marec 2006 – okresnému súdu bolo zaslané vyjadrenie sťažovateľky;

- 21. marec 2006 – okresný súd zaslal znalkyni súdny spis.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote“,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   a právoplatne nerozhodli   (I.   ÚS   24/03,   IV.   ÚS   232/03).   Priznanie   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 1211/99 o žalobe sťažovateľky o náhradu škody z ublíženia na zdraví došlo k namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetom   napadnutého občianskoprávneho konania je náhrada škody z ublíženia na zdraví, t. j. vec, ktorej povaha si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 OSP) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (mutatis mutandis I. ÚS 19/00, I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o náhrade škody   spôsobenej ublížením   na zdraví môže v danej   veci   predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci, napr. s nevyhnutnosťou viacnásobného znaleckého dokazovania. Doterajší   zdĺhavý   priebeh   napadnutého   konania   však   ústavný   nemôže   pripísať   na   vrub zložitosti prerokovávanej veci. Napokon aj predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení poukázal nato, že „faktická zložitosť veci nemala v celom rozsahu vplyv na dĺžku konania“.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky ako účastníčky konania, ústavný súd nezistil žiadne závažné skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že sťažovateľka prispela k doterajšej dĺžke konania pred okresným súdom a ktoré by mali byť osobitne zohľadnené na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní k prieťahom.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a   konštatuje,   že okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek dôvodov nečinný v období:

- od 29. decembra 1999 do 16. novembra 2000, t. j. viac ako 10 mesiacov,

- od 11. mája 2001 do 24. októbra 2001, t. j. viac ako 5 mesiacov,

- od 11. marca 2004 do 5. októbra 2004, t. j. viac ako 6 mesiacov,

- od 6. apríla 2005 do 4. októbra 2005, t. j. viac ako 5 mesiacov.

Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú vo veci náhrady škody z ublíženia na zdraví z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné. Okresný súd teda   počas viac ako 26 mesiacov   vo   veci   nevykonal   žiadny   úkon   smerujúci   k odstráneniu   právnej   neistoty, v ktorej   sa   sťažovateľka   ako   navrhovateľka   v napadnutej   veci   počas   súdneho   konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania sťažovateľky, ale v dôsledku postupu súdu.

Obranu   okresného   súdu,   podľa   ktorého   prieťahy „boli   spôsobené   značnou preťaženosťou vybavujúcej sudkyne“, nebolo možné akceptovať. V tejto súvislosti ústavný súd   už   uviedol   (pozri   napr.   I. ÚS 19/00,   I.   ÚS   50/01,   I.   ÚS   108/02,   I. ÚS 38/03),   že nadmerné   množstvo   vecí,   v ktorých   sa   musí   zabezpečiť   súdne   konanie,   by   mohlo   len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   vecí   bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Skutočnosť, že okresný súd mal personálne problémy, ktoré nedokázal alebo nemohol riešiť, nemôže byť pripočítaná   na   ťarchu   účastníka   konania   a nemá   povahu   okolností,   ktoré   by   vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľky na prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 100 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   jej   aj   finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, ako aj na predmet konania (povahu veci) považuje za primerané v sume 60 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb. Základná sadzba odmeny   za   jeden   úkon   právnej   služby   uskutočnený   v roku   2005   je   2 501 Sk   a hodnota režijného paušálu je 150 Sk.

Sťažovateľke patrí náhrada trov za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2005 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti na ústavný súd) vo výške 5 002 Sk a dvojnásobok   režijného   paušálu   vo   výške   300   Sk.   Sťažovateľke   tak   vznikol   nárok   na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 5 302 Sk.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. augusta 2006