znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 140/03-8

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   9.   júla   2003 predbežne prerokoval sťažnosť PhDr. V. K., bytom Š., zastúpeného komerčným právnikom JUDr.   I.   K.,   B.,   ktorou   namietal   porušenie   základného práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie   veci   v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   v konaní   vedenom   na   Najvyššom   súde   Slovenskej republiky pod sp. zn. 5 Obo 251/02, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť PhDr. V. K.   o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Podaním z 26. júna 2003 doručeným Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 30. júna 2003, označeným ako „Návrh na rozšírenie ústavnej sťažnosti sp. zn. I. ÚS 58/03“ PhDr. V. K., bytom Š. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpený komerčným právnikom JUDr. I. K., B., namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   a práva   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) pod sp. zn. 5 Obo 251/02. Sťažovateľ požaduje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom na najvyššom súde pod sp. zn.   5 Obo 251/02,   priznal   sťažovateľovi   finančné   zadosťučinenie   ako   náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 90 000 Sk, prikázal najvyššiemu súdu konať vo veci vedenej pod sp. zn. 5 Obo 251/02 bez zbytočných prieťahov a uložil najvyššiemu súdu aj povinnosť nahradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľa vo výške 8 796 Sk.

Z podania   vyplýva,   že   ústavný   súd   svojím   uznesením   č.   k.   I.   ÚS   58/03-28 z 12. marca   2003   už   prijal   na   ďalšie   konanie sťažnosť   sťažovateľa   vo   veci   vedenej   na Krajskom   súde   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   pod   sp.   zn.   33   Cb   178/95   pre porušenie   čl.   48   ods.   2   ústavy   a čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Už   v pôvodnej   sťažnosti   z 18. februára 2003 sťažovateľ uviedol, že v čase podania sťažnosti bol spis sp. zn. 33 Cb 178/95 na   najvyššom   súde   v dôsledku   odvolania   sťažovateľa   proti   uzneseniu   krajského   súdu o nepriznaní   oslobodenia   od   súdnych   poplatkov.   Toto   odvolanie   sťažovateľ   podal 12. septembra   2002.   V čase   podania   pôvodnej   sťažnosti   trvalo   odvolacie   konane   na najvyššom   súde   päť   mesiacov,   čo   sťažovateľ   ešte   nepovažoval   za   takú   markantnú nečinnosť, ktorá by mohla byť považovaná za porušenie základného práva. Sťažovateľ na najvyššom súde 26. júna 2003 zistil, že hoci spis krajského súdu sp. zn. 33 Cb 178/95 došiel najvyššiemu súdu 18. septembra 2002, nebolo ešte stále o odvolaní sťažovateľa rozhodnuté. To   znamená,   že   konanie   o odvolaní   v procesne   a vecne   jednoduchej   právnej   otázke priznania či nepriznania oslobodenia od súdnych poplatkov trvá už desiaty mesiac. Túto skutočnosť považuje sťažovateľ za porušenie označených základných práv.

Sťažovateľ alternatívne požaduje, aby ústavný súd buď povolil rozšírenie sťažnosti vedenej pod sp. zn. I. ÚS 58/03, alebo pokiaľ to z procesnoprávneho hľadiska nie je možné, potom   žiada,   aby   ústavný   súd   považoval   jeho   podanie   z 26.   júna   2003   za   samostatnú sťažnosť.

Na základe spisu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 58/03 ústavný súd konštatuje, že nálezom   č.   k.   I.   ÚS   58/03-46   z 2.   júna   2003   vyslovil   ústavný   súd   porušenie   práv sťažovateľa vyplývajúcich z čl. 48 ods. 2 ústavy a z čl. 6 ods. 1 dohovoru krajským súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 33 Cb 178/95. Krajskému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľovi priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk, ako aj náhrada trov právneho zastúpenia.

Z odôvodnenia   nálezu   sa   dá   zistiť,   že   ústavný   súd   uznal   ako   zbytočné   prieťahy celkom obdobie v rozsahu 4 rokov a 23 dní. Ďalej z odôvodnenia nálezu vyplýva, že od 18. septembra   2002   bol   spis   krajského   súdu   na   najvyššom   súde   z dôvodu   odvolania sťažovateľa proti rozhodnutiu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov.

Podľa zistenia ústavného súdu najvyšší súd rozhodol o odvolaní sťažovateľa proti nepriznaniu   oslobodenia   od   súdnych   poplatkov   uznesením   sp.   zn.   5   Obo   251/02   dňa 30. júna 2003, a to tak, že uznesenie krajského súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Spis sp. zn. 33 Cb 178/95 sa 4. júla 2003 nachádzal ešte na najvyššom súde na opise.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola (..) v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom (...).

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto možné považovať ten, pri predbežnom   prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť je zjavne neopodstatnená.

Ústavný   súd   vychádza   zo   skutočnosti,   že   v jeho   náleze   č.   k.   I.   ÚS   58/03-46   z 2. júna 2003 ustálené zbytočné prieťahy v rozsahu presahujúcom štyri roky dostatočným spôsobom vyjadrujú porušenie základných práv sťažovateľa, ktorých porušenie namieta. Doba,   po   ktorú   najvyšší   súd   rozhodoval   o odvolaní   proti   nepriznaniu   oslobodenia   od súdnych poplatkov (od 18. septembra 2002 do 30. júna 2003), nie je sama osebe natoľko závažná,   aby   bolo   možné   vysloviť   namietané   porušenie   sťažovateľom   označených základných práv.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2003