znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 14/07-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. mája 2007 v senáte zloženom   z predsedu   Milana   Ľalíka   a zo   sudcov   Petra   Brňáka   a Lajosa   Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť T. K., P., zastúpeného advokátkou JUDr. V. F., K., vo veci porušenia základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nerozhodnutím   Krajského   súdu   v   Prešove   o   sťažnosti   proti   uzneseniu   Okresného   súdu Prešov sp. zn. 1 Tp 8/05 z 13. júna 2005 a takto

r o z h o d o l :

1. Krajský súd v Prešove nerozhodnutím o sťažnosti Tomáša Kočiša proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 1 Tp 8/05 z 13. júna 2005 p o r u š i l základné právo T. K. na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. T. K. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 8 450 Sk (slovom osemtisícštyristopäťdesiat   slovenských   korún),   ktorú   je   Krajský   súd   v Prešove   povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyni advokátke JUDr. V. F. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Uznesením Ústavného súdu   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústavný súd“)   č.   k. I. ÚS 14/07-14 z 15. marca 2007 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť T. K., P. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci porušenia základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1,   2   a   5   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a podľa   čl. 5   ods.   4 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) nerozhodnutím   Krajského   súdu   v   Prešove   (ďalej   len   „krajský   súd“)   o sťažnosti   proti uzneseniu Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 Tp 8/05 z 13. júna 2005.

Podľa   §   30   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   prerokoval   ústavný   súd   túto   vec   na   neverejnom zasadnutí, keďže tak sťažovateľ podaním z 26. apríla 2007, ako aj krajský súd vo vyjadrení z 19. apríla 2007 vyslovili súhlas s tým, aby sa upustilo od ústneho pojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom z listinných dôkazov a vyjadrení účastníkov konania nachádzajúcich sa v spise.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol vzatý do väzby uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. Pš 72/04 z 27. decembra 2004, a to aj napriek tomu, že dôvody väzby podľa názoru sťažovateľa neboli preukázané. Dňa 9. marca 2005 požiadal sťažovateľ o prepustenie z väzby, avšak uznesením okresného súdu sp. zn. 1 Tp 8/05 zo 4. mája 2005, teda   až o dva   mesiace,   bola   jeho   žiadosť   zamietnutá.   Sťažnosť   proti   tomuto   uzneseniu zamietol krajský súd uznesením sp. zn. 4 Tpo 36/05 až 27. júna 2005, teda o ďalší mesiac. Preto   rozhodovanie   o väzbe   trvalo   viac   ako   tri   mesiace,   hoci   toto   konanie   malo   byť urýchlené. Na návrh Krajskej prokuratúry v Prešove (ďalej len „prokuratúra“) okresný súd uznesením   sp.   zn.   1   Tp   8/05   z 13.   júna   2005   predĺžil   lehotu   väzby   sťažovateľa do 23. decembra   2005.   Hoci   sťažovateľ   podal   proti   uzneseniu   21.   júna   2005   sťažnosť, o tejto však nebolo krajským súdom rozhodnuté a sťažovateľovi nebol doručený ani návrh prokuratúry na predĺženie väzby.

Sťažovateľ navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru nerozhodnutím krajského súdu o sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 1 Tp 8/05 z 13. júna 2005.

Z vyjadrenia predsedu krajského súdu z 19. apríla 2007, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 23. apríla 2007, predovšetkým vyplýva, že je pravdivé tvrdenie sťažovateľa o tom, že krajský súd o jeho sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 1 Tp 8/05 z 13. júna 2005 nerozhodol. Napokon to vyplýva aj zo samotného spisu okresného súdu. Pre celkové ozrejmenie situácie, ktorá predchádzala takémuto postupu, je potrebné zohľadniť niektoré skutočnosti. Spis okresného súdu sp. zn. 1 Tp 8/05 bol predložený krajskému súdu 22. júna 2005,   a to   na   rozhodnutie   o sťažnosti   podanej   sťažovateľom   4.   mája   2005.   Spisu   bola pridelená spisová značka 4 Tpo 36/05. V tejto veci išlo o rozhodnutie o sťažnosti podanej sťažovateľom proti zamietnutiu jeho žiadosti o prepustenie z väzby. Vec bola rozhodnutá 27. júna 2005 a spis bol predložený na vypracovanie rozhodnutia predsedníčke senátu. Po vyhotovení rozhodnutia bol spis 10. augusta 2005 vrátený okresnému súdu. Zo spisu ďalej vyplýva,   že   6.   júla   2005   bola   krajskému   súdu   zaslaná   sťažnosť   sťažovateľa,   pričom v sprievodnom   liste   sa   uvádzalo,   že   ide   o sťažnosť   voči   uzneseniu   sp.   zn.   1   Tp   8/05. To znamená, že v sprievodnom liste bez predkladacej správy nie je uvedené, voči uzneseniu z ktorého dňa   sťažnosť smeruje. Vzhľadom   na to, že v súdnom   registri   sa   nevyznačuje dátum rozhodnutia, ale len spisová značka, druh rozhodnutia a opravného prostriedku, a tiež vzhľadom   na   to,   že   sa   spis   v tom   čase   nachádzal   u predsedníčky   senátu   za   účelom vypracovania rozhodnutia, predsedníčka senátu sťažnosť založila do spisu bez rozhodnutia. Z prezentačnej pečiatky ďalej vyplýva, že krajskému súdu bol predložený jeden list a jedna príloha sťažnosti. Pokiaľ takáto sťažnosť bola doručená krajskému súdu bez predkladacej správy, nebolo zrejmé, že ide o sťažnosť voči ďalšiemu uzneseniu. V spise sa pred podaním, ktoré bolo zaslané krajskému súdu 6. júla 2005, nachádzajú ďalšie písomnosti, a to návrh prokuratúry na   predĺženie lehoty trvania väzby s prezentačnou pečiatkou okresného súdu z 8. júna 2005, uznesenie z 13. júna 2005 s vyznačeným dňom právoplatnosti 24. júna 2005 a   žiadosť o prepustenie z väzby z 21. júna 2005, teda písomnosti, ktoré došli okresnému súdu pred zaslaním spisu krajskému súdu, avšak v spise sú založené až za rozhodnutím krajského   súdu.   Nenachádza   sa   tam   žiaden   sprievodný   list   ani   prezentačná   pečiatka, z ktorých by bolo možné zistiť, kedy boli tieto písomnosti krajskému súdu doručené, a či ich vôbec   mal   krajský   súd   k dispozícii.   Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   sa   dá   skôr predpokladať, že tieto listiny neboli krajskému súdu predložené, a preto krajský súd ich k dispozícii nemal. Ďalej je významné, že po vrátení spisu okresnému súdu v súvislosti s vybavením   sťažnosti   proti   uzneseniu   o zamietnutí   žiadosti   sťažovateľa   o prepustenie z väzby z 13. júna 2005 mal okresný súd spis opätovne predložiť na rozhodnutie krajskému súdu,   pretože   nebolo   rozhodnuté   o sťažnosti   podanej   sťažovateľom   proti   uzneseniu o predĺžení lehoty väzby. Napokon je významné aj to, že sťažovateľ ani jeho obhajkyňa sa neobrátili už predtým, keď to bolo aktuálne, so sťažnosťou na nečinnosť okresného súdu na orgány   štátnej   správy   okresného   súdu,   resp.   krajského   súdu.   Predseda   krajského   súdu navrhuje, aby ústavný súd všetky uvedené skutočnosti zohľadnil.

Z repliky právnej zástupkyne sťažovateľa uvedenej vo vyjadrení z 26. apríla 2007, ktorá bola ústavnému súdu doručená 30. apríla 2007, vyplýva iba toľko, že sťažovateľ trvá na dôvodoch podanej sťažnosti a k stanovisku predsedu krajského súdu nemá čo dodať. Požaduje trovy právneho zastúpenia v nešpecifikovanej výške.

II.

Z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. Pš 72/04 z 27. decembra 2004 vyplýva, že sťažovateľ bol vzatý do väzby s účinnosťou od 23. decembra 2004 o 8.05 h. Podľa   zistenia ústavného súdu   proti   uzneseniu   bola podaná sťažnosť,   o ktorej   rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 1 Toš 8/05 z 20. januára 2005.

Z uznesenia okresného súdu sp. zn. 1 Tp 8/05 zo 4. mája 2005 v spojení s uznesením krajského   súdu   č.   k.   4   Tpo   36/05-25   z 27.   júna 2005   vyplýva,   že   žiadosť   sťažovateľa o prepustenie z väzby bola zamietnutá.

Z uznesenia okresného súdu sp. zn. 1 Tp 8/05 z 13. júna 2005 vyplýva, že väzba sťažovateľa a ďalšieho spoluobvineného bola predĺžená do 23. decembra 2005.

Zo   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   1   Tp   8/05,   ktorý   bol   ústavnému   súdu   zaslaný, vyplývajú nasledovné relevantné skutočnosti:

Sťažovateľ podal proti uzneseniu okresného súdu sťažnosť datovanú 21. júna 2005, doručenú okresnému súdu 23. júna 2005. Zo sťažnosti vyplýva, že smeruje proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 1 Tp 8/05 z 13. júna 2005 o predĺžení väzby na základe návrhu podaného prokuratúrou. Okresný súd predložil sťažnosť krajskému súdu prípisom z 28. júna 2005, ktorý do podateľne krajského súdu bol doručený 6. júla 2005. Samotný spis sp. zn. 1 Tp 8/05 bol predložený krajskému súdu už skôr, a to predkladacou správou z 15. júna 2005, doručenou do podateľne krajského súdu 22. júna 2005. Predkladacia správa sa týkala sťažnosti,   ktorú   sťažovateľ   podal   proti   uzneseniu   okresného   súdu   sp.   zn.   1   Tp   8/05 zo 4. mája   2005.   Rozhodnutie   krajského   súdu   o sťažnosti   podanej   sťažovateľom   proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 1 Tp 8/05 z 13. júna 2005 sa v spise nenachádza. Pokiaľ je uznesenie   okresného   súdu   sp.   zn.   1   Tp   8/05   z 13.   júna   2005   opatrené   doložkou právoplatnosti,   táto   doložka   sa   týka   spoluobvineného   P.   R.,   ktorý   proti   uzneseniu o predĺžení   väzby sťažnosť nepodal. Napokon   zodpovedá   skutočnosti   tvrdenie predsedu krajského súdu o tom, že návrh prokuratúry na predĺženie väzby, uznesenie z 13. júna 2005 s vyznačeným dňom právoplatnosti 24. júna 2005 a žiadosť o prepustenie z väzby z 21. júna 2005 sú v spise založené až za rozhodnutím krajského súdu sp. zn. 4 Tpo 36/05 z 27. júna 2005.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1 (...).

Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.

Podľa čl. 17 ods. 2 prvej vety ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom,   má   právo   podať   návrh   na   konanie,   v ktorom   by   súd   urýchlene   rozhodol o zákonnosti   jeho   pozbavenia   slobody   a nariadil   prepustenie,   ak   je   pozbavenie   slobody nezákonné.

Článok   5   ods.   4   dohovoru   sa   vzťahuje   na   všetky   prípady   pozbavenia   slobody vymenované v čl. 5 ods. 1, teda aj na súdnu kontrolu zákonnosti väzby podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru. Počiatočné rozhodnutie súdu nemusí nutne ospravedlňovať väzbu po celú   dobu   jej   trvania.   Osoba   nachádzajúca   sa   vo   väzbe   musí   mať   možnosť   predložiť argumenty   a dôvody   proti   svojmu   ponechaniu   vo   väzbe   (rozhodnutie   Komisie z 13. decembra   1987   č.   8098/77).   Súd   musí   rozhodnúť   urýchlene   (à   bref   délai   resp. speedily).   Lehota   začína   podaním   návrhu   alebo   žiadosti   a končí   vydaním   konečného rozhodnutia súdu, prípadne doručením tohto rozhodnutia, ak sa rozhodlo v neprítomnosti obvineného (Koendjbiharie c. Holandsko z 25. októbra 1990, § 28). Neexistuje nijaká pevne ustanovená lehota, v ktorej by súd musel rozhodnúť. Či sa rozhodlo urýchlene, posudzuje sa podľa všetkých okolností prípadu (Sanchez-Reisse c. Švajčiarsko z 21. októbra 1986, § 55). Spravidla však lehoty rátané na mesiace sú príliš dlhé a nevyhovujú požiadavke rýchlosti v zmysle čl. 5 ods. 4 dohovoru (Bezicheri c. Taliansko z 25. októbra 1989).

Článok   17   ods.   2   ústavy   v sebe   inkorporuje   aj   právo   podať   návrh   na   konanie, v ktorom   by   súd   neodkladne   a urýchlene   rozhodol   o zákonnosti   väzby   a nariadil prepustenie, ak je táto nezákonná. Právo podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru je teda chránené aj čl. 17 ods. 2 ústavy (mutatis mutandis III. ÚS 7/00).

Z pohľadu ústavného súdu možno zo skutkového hľadiska považovať za preukázané, že proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 1 Tp 8/05 z 13. júna 2005, ktorým na základe návrhu prokuratúry bola predĺžená lehota trvania väzby sťažovateľa a spoluobvineného do 23. decembra 2005, podal sťažovateľ prostredníctvom svojej obhajkyne sťažnosť z 21. júna 2005   doručenú   okresnému   súdu   23.   júna   2005.   Bez   akýchkoľvek   pochybností   z textu sťažnosti vyplýva, že smeruje voči uvedenému uzneseniu okresného súdu. Rovnako treba považovať za preukázané, že táto sťažnosť bola okresným súdom predložená krajskému súdu,   pričom   do   podateľne   krajského   súdu   bola   doručená   6.   júla   2005.   K   predloženiu sťažnosti   došlo   bez predkladacej   správy   a bez spisu   okresného súdu   sp.   zn. 1 Tp   8/05, pretože   tento   spis   bol   krajskému   súdu   predložený   už   skôr,   a to   ešte   22.   júna   2005, v súvislosti   so   sťažnosťou   podanou   sťažovateľom   proti   skoršiemu   uzneseniu   okresného súdu sp. zn. 1 Tp 8/05 zo 4. mája 2005. Napokon nemôžu byť pochybnosti ani o tom, že krajský súd o sťažnosti podanej sťažovateľom 21. júna 2005 proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 1 Tp 8/05 z 13. júna 2005 dosiaľ nerozhodol. Práve preto dodnes nie je na tomto uznesení vyznačená jeho právoplatnosť vo vzťahu voči sťažovateľovi, ale iba vo vzťahu   voči   spoluobvinenému. Zdá   sa   byť pravdepodobné,   že   v čase   predloženia   spisu okresného súdu sp. zn. 1 Tp 8/05 krajskému súdu 22. júna 2005 neboli v spise založené niektoré doklady, ako návrh prokuratúry na predĺženie väzby a uznesenie z 13. júna 2005.

Vzhľadom   na   skutkový   stav   ustálený   ústavným   súdom   treba   dôjsť   k záveru,   že nečinnosťou krajského súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na osobnú slobodu   podľa   čl.   17   ods.   1,   2   a 5   ústavy   a podľa   čl.   5   ods.   4   dohovoru.   Hoci   bolo povinnosťou krajského súdu o podanej sťažnosti urýchlene rozhodnúť, vôbec dosiaľ sa tak nestalo. Možno preto už uvažovať aj nad úplným popretím práva sťažovateľa (denegationis iustitiae)   na   urýchlené   preskúmanie   dôvodnosti   ďalšieho   trvania   jeho   väzby,   preto   že podania sťažnosti, resp. jej predloženia krajskému súdu (6. júla 2005) uplynul už takmer jeden rok (bod 1 výroku nálezu).

Argumentáciu krajského súdu nemožno akceptovať bezo zvyšku. Hoci je pravda, že sťažnosť bola predložená bez predkladacej správy a bez vyznačenia zo strany okresného súdu, voči ktorému rozhodnutiu smeruje, a hoci je pravdepodobné, že krajský súd nemal v spise k dispozícii návrh prokuratúry na vzatie do väzby, ale ani uznesenie okresného súdu sťažnosťou   napadnuté,   napriek   tomu   treba   konštatovať,   že   krajský   súd   nevenoval predloženej   sťažnosti   potrebnú   pozornosť.   Inak   by   totiž   musel   zistiť,   že   dodatočne predložená   sťažnosť   vzhľadom   na   jeho   jasný   obsah   smeruje   voči   inému   uzneseniu okresného   súdu.   Za   takejto   situácie   bolo   povinnosťou   krajského   súdu   prijať   opatrenia potrebné na prípadné kompletizovanie neúplného spisu tak, aby aj o tejto sťažnosti mohlo byť rozhodnuté. Nečinnosť krajského súdu v tomto smere nemožno preto skutočnosťami namietanými   v jeho   vyjadrení   ospravedlniť.   Ten   istý   záver   treba   prijať   aj   v súvislosti s námietkou, podľa ktorej aj okresný súd zanedbal svoju povinnosť spis opätovne predložiť krajskému súdu potom, čo zistil, že krajský súd rozhodol iba o jednej z dvoch sťažností podaných sťažovateľom, ako aj s námietkou, že aj samotný sťažovateľ, resp. jeho obhajkyňa mohli a mali upozorniť na vzniknutú situáciu.

Sťažovateľ   požiadal   aj o priznanie náhrady   trov   právneho   zastúpenia   advokátkou v nešpecifikovanej výške.

Ústavný   súd   priznal   sťažovateľovi   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v   sume 8 450 Sk. Za prevzatie a prípravu zastupovania a za podanie sťažnosti z 22. decembra 2005 priznal odmenu   dvakrát   po   2 501   Sk.   Za   písomné   vyjadrenie   z 26.   apríla   2007   priznal odmenu 2 970 Sk. Ďalej patrí sťažovateľovi režijný paušál dvakrát po 150 Sk a jedenkrát 178 Sk. Celková výška trov právneho zastúpenia je 8 450 Sk (bod 2 výroku nálezu).

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. mája 2007