znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 14/06-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. apríla 2006 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť R. Ď., bytom Ž., zastúpeného advokátom JUDr. M. K., Ž., vo veci   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 1083/97 a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Žilina   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   17   C   1083/97 p o r u š i l základné právo R. Ď., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   R.   Ď. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   50 000   Sk (slovom   päťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Žilina p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. R. Ď. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún), ktoré je Okresný súd Žilina p o v i n n ý   vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. M. K., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 11. januára 2006 č.   k.   I. ÚS   14/06-7 prijal podľa   § 25 ods.   3 zákona Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť R. Ď., bytom Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. K., Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Žilina   (ďalej   len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 1083/97.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ ako jeden z viacerých navrhovateľov podal 22. augusta 1997 proti odporcovi mestu Ž. okresnému súdu návrh „o vrátenie pomernej časti   kúpnej   ceny,   individuálne   podľa   veľkosti   bytov“. Okresný   súd   rozsudkom   zo 17. decembra   1998   návrh   zamietol.   Na   základe   odvolania   navrhovateľov   Krajský   súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 26. septembra 2000 rozsudok okresného súdu   v napadnutej   časti   zrušil   a vec   vrátil   okresnému   súdu   na   ďalšie   konanie   a nové rozhodnutie. Podľa tvrdenia sťažovateľa uznesenie krajského súdu bolo okresnému súdu doručené   4.   decembra   2000   a „Keďže   ani   po   dvoch   rokoch   od   doručenia   uznesenia... nebolo vytýčené konanie v tejto veci... R. Ď. viackrát... sa snažil vyvolať konanie... Nakoľko však ani do 2. 2. 2005 ku konaniu v danej veci nedošlo, obrátil sa... sťažnosťou na predsedu Okresného   súdu   v Žiline...“. Toto   súdne   konanie   nebolo   doteraz   právoplatne   skončené. Uvedený postup okresného súdu považuje sťažovateľ za porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy.

3.   Sťažovateľ   viackrát   urgoval   pokračovanie   v konaní   a 1.   februára   2005   podal sťažnosť na prieťahy v konaní.

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil porušenie označeného základného práva, priznal mu finančné zadosťučinenie „vo výške 200 000 Sk“ a náhradu trov konania..

5.   Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   písomne   vyjadril   okresný   súd, zastúpený jeho predsedom, vyjadrením sp. zn. 1 SprS 61/06 zo 14. marca 2006. Sťažovateľ nevyužil možnosť zaujať stanovisko k uvedenému vyjadreniu okresného súdu. V podaní z 13.   apríla   2006   vyslovil   len   súhlas, „aby   sťažnosť   bola   prejednaná   bez   ústneho pojednávania“.

6.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s predloženým   dokumentačným   materiálom   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou týchto základných práv – inak ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 100/03).

II.

Z obsahu   sťažnosti   a k nej   priložených   písomností,   z vyjadrenia   okresného súdu, z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu a dopytom na okresnom súde ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v posudzovanej veci

A.

Sťažovateľ a spol. (36 účastníkov), všetci zastúpení advokátom JUDr. P. K., podali 22. augusta 1997 na okresnom súde návrh „o vrátenie pomernej časti kúpnej ceny“ proti odporcovi mestu Ž., zastúpenému spoločnosťou B., Ž.

Okresný   súd   2.   septembra   1997   vyzval   navrhovateľov   na   zaplatenie   súdneho poplatku (uhradený 18. septembra 1997).

Okresný súd 14. novembra 1997 vyzval odporcu na vyjadrenie k návrhu (vyjadrenie predložené súdu 4. decembra 1997).

Okresný súd 6. októbra 1998 stanovil termín pojednávania na 11. november 1998.Na č. l. 19 – 23 spisu je splnomocnenie navrhovateľov pre JUDr. P. K. (ktorý je súčasne navrhovateľom pod poradovým č. 34), aby počas ich neúčasti na pojednávaniach vystupoval v ich mene „a všetky právne úkony nášho splnomocnenca si v celom rozsahu osvojujeme“.

Na pojednávaní konanom 11. novembra 1998 boli prítomní dvaja navrhovatelia – J. K. a sťažovateľ, ich právny zástupca a právny zástupca odporcu. Po prednesoch prítomných účastníkov bolo pojednávanie prerušené do 12. novembra 1998 z dôvodu oboznámenia sa súdu s predloženými listinnými dôkazmi. Po pokračovaní pojednávania bolo toto odročené na 16. december 1998.

Pojednávanie konané 16. decembra 1998 (prítomní Jaroslav Kmeť a sťažovateľ, ich právny   zástupca   a právny   zástupca   odporcu)   bolo   po   prednesoch   právnych   zástupcov prerušené do 17. decembra 1998 z dôvodu oboznámenia sa súdu s odporcom predloženou špecifikáciou.   V pokračujúcom   pojednávaní   okresný   súd   pripustil   zmenu   návrhu navrhovateľov v 4., 10. 30. a 31. rade, ďalej konanie v časti týkajúcej sa navrhovateľky v 32. rade zastavil. Po oboznámení obsahu súdneho spisu okresný súd rozsudkom návrh zamietol v celom rozsahu. Rozsudok a uznesenia boli doručené 19. až 26. januára 1999 právnym zástupcom účastníkov a mestu Ž.

Navrhovatelia   11.   februára   1999   napadli   rozsudok   odvolaním.   Odvolanie   bolo 24. februára 1999 doručené odporcovi na vyjadrenie.

Krajskému súdu bol 15. marca 1999 predložený súdny spis s odvolaním.

Pojednávanie konané 29. septembra 1999 na krajskom súde (prítomní navrhovatelia J.   H.   a sťažovateľ   a právni   zástupcovia   účastníkov)   bolo odročené   na   neurčito.   Právny zástupca navrhovateľov mal oznámiť dedičov po nebohých navrhovateľoch A. L. a A. R. (mená dedičov boli oznámené súdu 25. októbra 1999 a 2. marca 2000 boli oznámené mená dedičov po medzičasom ďalšej zomrelej E. S.).

Na pojednávaní konanom 26. septembra 2000 krajský súd prvostupňový rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Súdny spis bol 4. decembra 2000 vrátený okresnému súdu.

Okresný súd 19. februára 2002 vyzval navrhovateľov, ktorí podali odvolanie, aby oznámili,   či   si   zvolili   nového   advokáta,   lebo   nimi   splnomocnený   advokát   medzičasom zomrel (dňa 25. februára 2002 bolo oznámené meno nového splnomocneného advokáta – Mgr. M. K.).

Okresný súd 26. februára 2002 zisťoval na Mestskom úrade Ž. (ďalej len „mestský úrad“) deň úmrtia A. S. a miesto pobytu G. M.

Okresný súd 7. mája 2003 zisťoval v Registri obyvateľov Slovenskej republiky B. (ďalej len „register obyvateľov“) trvalé adresy A. S. a M. K. a na mestskom úrade adresy siedmich navrhovateľov.

Mestský   úrad požadované oznámil 16.   mája 2003   a register   obyvateľov 19. mája 2003.Okresný súd 9. júna 2003 zaslal uznesenie krajského súdu z 26. septembra 2000 na oznámené adresy nových účastníkov konania a vyžiadal si aktuálne dedičské spisy po už zomrelých navrhovateľoch.

Okresný   súd   3.   novembra   2004   (pokyn   sudcu   z 24.   marca   2004)   pokračoval v doručovaní   uznesenia   krajského   súdu   ďalším   (novým)   navrhovateľom   a požiadal Ministerstvo   financií   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ministerstvo“)   o doručenie metodického   pokynu   na   zisťovanie   obstarávacej   ceny   domov   (ministerstvo   zaslalo okresnému súdu pokyn 9. novembra 2004).

Okresný súd 21. marca 2005 vyzval právneho zástupcu navrhovateľov, aby oznámil, či zastupuje aj ďalších (nových) navrhovateľov, upravil petit vo vzťahu k navrhovateľom č. 10,   19,   20,   33   a 34   a vyjadril   sa   k námietke   premlčania   vznesenej   odporcom

11. novembra 19998, ako aj predložil ďalšie dôkazy na preukázanie tvrdení navrhovateľov. Odpoveď advokáta na výzvu bola doručená súdu 13. apríla 2005.

Okresný súd 8. marca 2006 stanovil termín pojednávania na 31. marec 2006.

B.

Ústavný súd dopytom na okresnom súde zistil, že na pojednávaní konanom 31. marca 2006 okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom.

C.

Na sťažnosť sťažovateľa z 1. februára 2005 na prieťahy v konaní predseda okresného súdu v odpovedi sp. zn. Spr. 2028/05 zo 16. marca 2005 uviedol: „Vo veci sa zabezpečujú potrebné procesné úkony (okruh dedičov zomretých, dedičské spisy, zmeny návrhov). Po ich zabezpečení   bude   okamžite   stanovený   termín   pojednávania“.   K predmetu   sťažnosti predseda okresného súdu nezaujal stanovisko.

III.

1. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

2. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k opodstatnenosti sťažnosti uviedol: „(...) Pokiaľ ide o tvrdené prieťahy v konaní, súd poukazuje na účasť účastníkov na nich. V priebehu konania sa menil skutkový aj právny stav (zmena účastníkov, zmeny návrhu a zmeny petitu pri zmene účastníkov). Súd prihliadal na to, kedy bola vec podaná a že teda nebola   podaná   v čase   účinnosti   občianskeho   súdneho   poriadku   s výraznými   prvkami kontradiktórnosti.

Súd vytvoril dostatočný priestor na to, aby boli procesné skutočnosti také, ktoré by umožňovali rozhodovať o nároku ako takom. Teda, aby súd nemusel rozhodovať len na základe neúplných, či nepresných procesných podaní, čím by sa vyhol aspoň v niektorých prípadoch účastníkov meritórnemu posúdeniu nároku (bez ohľadu na to, či pozitívne alebo negatívne súd rozhodne).

Podaním   ústavnej   sťažnosti   tento   postup   odpadá   a súd   vo   veci   stanovil   termín pojednávania, na ktorom vo veci rozhodne. (...)“

Právny   zástupca   sťažovateľa   nevyužil   možnosť   zaujať   stanovisko   k vyššie uvedenému vyjadreniu okresného súdu.

4.   Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni.   Spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   sa   vytvára   právna   istota.   Pre naplnenie ústavného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.   Ústavné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   sa   naplní zásadne   až   právoplatným   rozhodnutím   štátneho   orgánu,   na   ktorom   sa   osoba   domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. I. ÚS 41/02).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 1083/97, ktorého je sťažovateľ účastníkom, došlo k porušeniu   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

4.1. Pri hodnotení podľa kritéria zložitosti posudzovanej veci ústavný súd konštatuje určitú   skutkovú   zložitosť   posudzovanej   veci   (súvisiacu   so   zmenou   účastníkov   konania, zisťovaním miesta ich pobytu, zmenou návrhu a zisťovaním ceny nehnuteľnosti), ktorá však nebola   hlavnou   príčinou   doterajšej   dĺžky   konania   (a   aj   postupu)   okresného   súdu v predmetnej veci (pozri vyššie prehľad úkonov okresného súdu v bode II A odôvodnenia).

4.2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, t. j. správania sťažovateľa v predmetnom konaní,   ústavný   súd   nezistil   žiadne   skutočnosti,   ktoré   by   významnou   mierou   predĺžili priebeh konania a ktorých následkom by boli zbytočné prieťahy v konaní.

4.3.   Ústavný   súd   ďalej   skúmal   postup   okresného   súdu   v posudzovanom   konaní z hľadiska zisťovania eventuálnych dôvodov (príčin) sťažovateľom namietaného porušenia označeného základného práva.

Na   základe   posúdenia   postupu   okresného   súdu   vyplývajúceho   zo   súdneho   spisu sp. zn. 17 C 1083/97 ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol:

- od 4. decembra 1997 (vyjadrenie odporcu k návrhu) do 6. októbra 1998 (stanovenie termínu pojednávania), t. j. v trvaní desiatich mesiacov;

- od 4. decembra 2000 (vrátenie spisu z krajského súdu) do 19. februára 2002 (výzva navrhovateľovi), t. j. v trvaní vyše 14 mesiacov;

- od 26. februára 2002 (dopyt na mestský úrad) do 7. mája 2003 (dopyt na register obyvateľstva), t. j. v trvaní vyše 14 mesiacov;

- od 9. júna 2003 (zaslanie druhostupňového rozhodnutia novým účastníkom konania) do   3.   novembra   2004   (pokračovanie   v doručovaní   a dopyt   na   ministerstvo),   t.   j. v trvaní vyše 16 mesiacov;t. j. spolu v trvaní vyše 54 mesiacov bez akýchkoľvek zákonných dôvodov nečinný, teda za obdobie vyše štyroch rokov a šiestich mesiacov neboli vykonané vo veci žiadne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ počas súdneho konania nachádza.   Vzhľadom   na   uvedenú   dlhodobú   nečinnosť   okresného   súdu   ústavný   súd konštatuje,   že   v konaní došlo   k prieťahom,   ktoré   neboli   spôsobené   zložitosťou   veci   ani správaním účastníkov konania, ale postupom okresného súdu.

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 000 Sk, „ako   finančnú   náhradu   za   neprimerane   dlhé   prieťahy   v súdnom   konaní“. Keďže   iba konštatovanie porušenia označeného základného práva nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa, ústavný súd uznal za dôvodné priznať mu finančné zadosťučinenie, ktoré podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   prípadu   považuje   za primerané vo výške 50 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia   advokátom. Advokát   vykonal   dva   úkony   právnych   služieb,   a to   prevzatie   a prípravu   zastupovania a písomné   podanie   (sťažnosť)   z 12.   decembra   2005.   Odmena   za   jeden   úkon   právnych služieb (v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, t. j. 1/6 z výpočtového základu 15 008 Sk) je 2 501 Sk, čo predstavuje spolu s režijným paušálom 150 Sk sumu 2 651 Sk. Odmena advokátovi za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom predstavuje za dva úkony právnych služieb 5 302 Sk.

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené pod bodom 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. apríla 2006