znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 14/05-43

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. mája 2005 v senáte zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Eduarda Báránya a Lajosa Mészárosa prerokoval   prijatú   sťažnosť vlastníkov   bytov   a   nebytových   priestorov   domu   v B., zastúpených správcom R., spol. s r. o., so sídlom B., právne zastúpených advokátkou Mgr. Z.   K.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaniach vedených pod sp. zn. 11 C 52/03 a sp. zn. 20 C 166/03 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava IV v konaniach vedených pod sp. zn. 11 C 52/03 a pod sp. zn. 20 C 166/03 p o r u š i l   právo vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu v B., zastúpených   správcom   R.,   spol.   s   r.   o.,   so   sídlom   B., aby   sa   ich   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   IV   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 11   C   52/03 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3.   Vlastníkom   bytov   a   nebytových   priestorov   domu   v B.,   zastúpených   správcom R., spol. s r. o., so sídlom B.,   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských   korún), ktoré je Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý   im vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Vlastníkom   bytov   a   nebytových   priestorov   domu   v B.,   zastúpených   správcom R., spol.   s   r.   o.,   so   sídlom   B., p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho zastúpenia   v sume 14 390 Sk (slovom štrnásťtisíctristodeväťdesiat slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý   vyplatiť na účet advokátky Mgr. Z. K. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 20. januára 2005 č. k. I. ÚS 14/05-18 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu v B., zastúpených správcom R., spol. s r. o., so sídlom B. (ďalej len „sťažovatelia“), právne zastúpených advokátkou Mgr. Z. K., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 20 C 166/03 a sp. zn. 11 C 52/03.

Z obsahu   sťažnosti   a z pripojených   listín   vyplynuli   nasledovné   relevantné skutočnosti:

1. 1. Konanie vedené pod sp. zn. 20 C 166/03:

«Dňa 26. septembra 2003 - Okresnému súdu Bratislava IV došiel od sťažovateľov „Návrh   na   vydanie   platobného   rozkazu   na   zaplatenie   pohľadávky   17.764,10,-   Sk a príslušenstvo“ proti odporcovi A. F., bytom B. Súčasne s podaním návrhu bol zaplatený aj súdny poplatok vo výške 890,- Sk.

(...) postupom Okresného súdu Bratislava IV došlo a dochádza k porušeniu práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré je zaručené v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na prerokovanie veci v primeranej lehote).

K porušeniu   tohto   práva   došlo   a dochádza   v dôsledku   toho,   že   Okresný   súd Bratislava IV bez existencie zákonnej prekážky meritórne nekonal, ako aj v dôsledku toho, že jeho konanie nesmerovalo k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľov vo veci, s ktorou sa obrátili na súd. Uvedené sťažovatelia odôvodňujú najmä nasledovne:

1) Konanie sa na Okresnom súde Bratislava IV začalo 26. septembra 2003, pričom návrh sťažovateľov nebol do dnešného dňa meritórne prejednávaný, hoci od jeho podania už uplynul viac ako 1 rok.

2)   Dňa   13.   októbra   2003   bol   spis,   ktorý   bol   pôvodne   vedený   pod   sp.   zn. 12 Ro/1725/2003 a bol pridelený „na rozhodnutie súdnemu tajomníkovi“ Okresného súdu Bratislava IV, bezdôvodne prevedený do oddelenia Civilné veci, sporová agenda.

3) Dňa 26. apríla 2004 sudkyňa Okresného súdu Bratislava IV vyzvala sťažovateľov na   odstránenie   vád   podania   z 26.   septembra   2003.   Sudkyňa   v   tomto   uznesení   doslova uviedla:

„... V návrhu uveďte, ktorého z účastníkov po zrušení práva spoločného nájmu k bytu navrhujete určiť za ďalšieho nájomcu bytu a člena družstva. Uveďte, či účastník, ktorého nenavrhujete   za   ďalšieho   nájomcu,   má   vypratať   byt   s   nárokom   na   bytovú   náhradu (náhradný   byt,   náhradné   ubytovanie,   prístrešie)   alebo   bez   nároku   na   bytovú   náhradu. Návrh   doplnený   o   uvedené   náležitosti   doručte   súdu   v   2   písomných   vyhotoveniach, podpísaný   spolu   s listinnými   dôkazmi   na   vec   sa   vzťahujúcimi   v   lehote   desiatich   dní, v opačnom prípade môže byť Vaše podanie odmietnuté podľa § 43 ods. 2 OSP“.

Obsah tejto výzvy svedčí o nesústredenom postupe Okresného súdu Bratislava IV. Z návrhu sťažovateľov na vydanie platobného rozkazu z 26. septembra 2003 je totiž úplne zrejmé, že sťažovatelia (navrhovatelia) sú podielovými spoluvlastníkmi bytového domu v B. a že odporca je vlastníkom bytu č. 63 v tomto bytovom dome.

Navyše Ústavný súd Slovenskej republiky už vo svojej judikatúre týkajúcej sa otázky vzťahu nedostatkov žaloby (návrhu na začatie konania) a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v článku 48 ods. 2 Ústavy SR zdôraznil, že výzva na odstránenie nedostatkov návrhu v občianskom súdnom konaní patrí k vykonávaným úkonom spravidla na začiatku občianskeho súdneho konania (I. ÚS 3/02, I. ÚS 21/00, I. ÚS 33/01) a teda nie až po 7 mesiacoch od podania návrhu ako to bolo v prípade sťažovateľov.

4) Hoci sudkyňa vo výzve z 26. apríla 2004 určila pre sťažovateľov lehotu desiatich dní nezaujímala sa o to, či sťažovatelia na výzvu v lehote odpovedali a do 18. októbra 2004 (štúdium spisu právnou zástupkyňou sťažovateľov) sa vo veci absolútne nekonalo. Navyše v súdnom spise sp. zn. 20 C 166/03 sa odpoveď sťažovateľov na výzvu súdu z 26. apríla 2004   nenachádza   hoci   bola   na   súde   osobne   podaná   17.   júna   2004,   t.   j.   v stanovenej desaťdňovej lehote (I. ÚS 64/00).

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že jediným úkonom Okresného súdu Bratislava IV (po prevedení spisu do registra „C“) bola výzva na odstránenie vád podania urobená po 7 mesiacoch od dôjdenia návrhu sťažovateľov na Okresný súd Bratislava IV. Od odpovede sťažovateľov na výzvu súdu do dnešného dňa, t. j. ďalšie 4 mesiace (I. ÚS 35/01) súd vo veci vôbec nekonal.»

1. 2. Konanie vedené pod sp. zn. 11 C 52/03:«Dňa 3. marca 2003 – Okresnému súdu Bratislava IV došiel od sťažovateľov „Návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie pohľadávky 19.666,- Sk a príslušenstvo“ proti odporcovi T. C., bytom B.

(...) postupom Okresného súdu Bratislava IV došlo a dochádza k porušeniu práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré je zaručené v článku 48 ods. 2 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na prerokovanie veci v primeranej lehote).

K porušeniu   tohto   práva   došlo   a dochádza   v dôsledku   toho,   že   Okresný   súd Bratislava IV bez existencie zákonnej prekážky vo veci meritórne nekonal a sťažovateľov tak ponechal v stave právnej neistoty.

Toto svoje tvrdenie sťažovatelia odôvodňujú nasledovne:

1) Konanie sa na Okresnom súde Bratislava IV začalo 3. marca 2003, pričom návrh sťažovateľov nebol do dnešného dňa meritórne prejednávaný,   hoci od jeho podania už uplynul viac ako 1 rok a 7 mesiacov.

2)   Dňa   10.   apríla   2003   bol   spis,   ktorý   bol   pôvodne   vedený   pod   sp.   zn. 12 Ro 329/2003 a bol pridelený „na rozhodnutie sudcovi“ Okresného súdu Bratislava IV, bezdôvodne prevedený do oddelenia Civilné veci, sporová agenda.

3) Dňa 18. októbra 2004 sudca dáva pokyn pre kanceláriu, aby vyzvala zástupcu sťažovateľov na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 980,- Sk, hoci sťažovatelia súdny poplatok už zaplatili, dôkazom čoho sú kolky v hodnote 1.980,- Sk nalepené na podaní sťažovateľov z 26. septembra 2003. Tento pokyn urobil sudca bezprostredne predtým ako bol súdny spis po odovzdaní plnomocenstva predložený dňa 18. októbra 2004 na štúdium právnej zástupkyni sťažovateľov v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Z hore   uvedeného   vyplýva,   že   jediným,   a to   rutinným   úkonom   (III.   ÚS   53/01) Okresného súdu Bratislava IV (po prevedení spisu do registra „C“) bol počas konania trvajúceho viac ako 1 rok a 7 mesiacov len pokyn sudcu, a to výzva na zaplatenie súdneho poplatku, hoci tento už bol 26. septembra 2003, teda pred viac ako rokom, zaplatený. »

1.   3. „(...)   nič   nenasvedčuje   tomu,   že   by   išlo   o skutkovo   či   právne   zložité   veci (I. ÚS 42/01,   I.   ÚS 35/01).   Práve naopak.   Ide   o bežné   občiansko-právne   spory,   pričom sťažovatelia   sa   svojimi   návrhmi   domáhali   vydania   platobného   rozkazu   na   zaplatenie pohľadávky a príslušenstva voči odporcom, ktorí si neplnili svoje záväzky, konkrétne, ktorí neplatili úhrady za služby spojené s bývaním a do fondu prevádzky, údržby a opráv, čo sťažovatelia doložili aj príslušnými prílohami k návrhom.

Okrem toho, hoci nejde o zložité veci, zložitosť veci by ani nemohla mať vplyv na dĺžku   konania   pred   Okresným   súdom   Bratislava   IV   (I.   ÚS   3/02),   keďže   tento   súd   ani v jednej z vecí ešte meritórne nekonal.

Súdne konania sa začali 26. septembra 2003 resp. 3. marca 2003. Tieto konania sú stále   na   súde   prvého   stupňa,   a to   nielen   bez   rozhodnutia   vo   veci   samej,   ale   aj   bez nariadenia čo i len jedného pojednávania (I. ÚS 55/02; I. ÚS 81/02).“

1.   4. «Berúc   do   úvahy   fakty   uvedené   v   (...)   tejto   sťažnosti,   sťažovatelia   žiadajú Ústavný súd Slovenskej republiky podľa článku 127 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 56 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, ak sťažnosti vyhovie, aby v náleze vyslovil, že Okresný súd Bratislava IV v konaniach vedených pod sp. zn. 20 C 166/03 a sp. zn. 11 C 52/03 porušil základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru. (...)

Sťažovatelia ďalej žiadajú Ústavný súd Slovenskej republiky podľa článku 127 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 56 ods. 3 písm. a) zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, ak sťažnosti vyhovie, aby prikázal Okresnému súdu Bratislava IV konať v konaniach vedených pod sp. zn. 20 C 166/03 a sp. zn. 11 C 52/03 bez zbytočných prieťahov. (...)

Ako dovŕšenie opatrení smerujúcich zo strany Ústavného súdu Slovenskej republiky (popri „príkaze konať“) k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovatelia žiadajú Ústavný súd Slovenskej republiky podľa článku 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 50 ods. 3 a § 56 ods. 4 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, ak sťažnosti vyhovie, aby im podľa zásad spravodlivosti priznal primerané finančné zadosťučinenie, a to vo výške 20.000,- Sk (slovom: dvadsaťtisíc slovenských korún) za každé namietané konanie (I. ÚS 81/02, I. ÚS 55/02).

(...)   Sťažovatelia   považujú   za   primerané   priznať   im   celkovo   sumu   40.000,-   Sk (slovom: štyridsaťtisíc slovenských korún). Táto suma berie do úvahy:

- celkovú dĺžku konaní vedených na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 20 C 166/03 a sp. zn. 11 C 52/03, v rámci ktorej Okresný súd Bratislava IV neuskutočnil ani v jednom z konaní žiadny meritórny úkon;

- predmet konania, ktorým sú záväzky vyplývajúce z povinných zálohových platieb za služby spojené s bývaním a do fondu prevádzky, údržby a opráv a z vyúčtovania zálohových platieb,   ktorých   neplnenie   zo   strany   odporcov   malo   a má   nepriaznivý   vplyv,   nakoľko poškodzuje   ostatných   vlastníkov   bytového   domu,   pričom   neriešením   takéhoto   sporu   sa súčasne aj u ostatných vlastníkov znižuje platobná disciplína. Neuhrádzanie príslušných platieb a nedoplatkov zároveň ohrozuje bezpečnosť obytného domu v prípade nevyhnutných opráv;

- pocity márnosti, nespravodlivosti, úzkosti, ale najmä obavy, ktoré majú sťažovatelia z toho,   že   zbytočné   prieťahy   v konaniach   Okresného   súdu   Bratislava   IV   môžu   byť podstatnou a rozhodujúcou príčinou toho, že ich pohľadávka sa stane nedobytnou. Ak by k tomu naozaj došlo, sťažovatelia by museli na ochranu svojich práv opäť iniciovať ďalšie súdne   konanie,   a to   voči   štátu,   ktorý   by   následne   zodpovedal   za   škodu   spôsobenú sťažovateľom tým, že o ich návrhoch súd nerozhodol včas. V tejto súvislosti sťažovatelia zdôrazňujú,   že   charakter   ušlého   zisku   má   aj   majetková   ujma   predstavovaná   stratou majetkového prínosu, ktorý sťažovatelia ako veritelia mohli od svojho dlžníka (od odporcu) očakávať pri obvyklom slede udalostí, ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a k odsúvaniu súdnej ochrany vo forme zbytočných prieťahov. (...)

Sťažovatelia   súčasne   žiadajú   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky,   aby   podľa   §   36 ods. 2   zákona   č.   38/1993   Z.   z.   v znení   neskorších   predpisov   uložil   Okresnému   súdu Bratislava IV uhradiť trovy ich právneho zastúpenia advokátke Mgr. Z. K., B., vo výške 14.010 Sk (slovom: štrnásťtisícdesať slovenských korún).

(...) Správne určená výška trov v sťažovateľovej veci je suma 14.010,- Sk (slovom: štrnásťtisícdesať   slovenských   korún),   a to   ako   odmena   za   tri   úkony   právnej   služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom; písomné podanie vo veci samej na Ústavný súd Slovenskej republiky a vyjadrenie vo veci = 3 x 4.534,- Sk) a režijný paušál (3 x 136,- Sk), t. j. spolu 14.010,- Sk. »

1. 5. „Vzhľadom na vyššie uvedené sťažovatelia teda navrhujú, aby Ústavný súd Slovenskej republiky (...) po prerokovaní prijatej sťažnosti, zohľadniac všetky skutočnosti v nej uvedené, vydal tento nález

I.   Základné   právo   Vlastníkov   bytov   a nebytových   priestorov   domu   v B.   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky   a článku   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaniach vedených pod sp. zn. 20 C 166/03 a sp. zn. 11 C 52/03 porušené bolo.

II. Okresnému súdu Bratislava IV v konaniach vedených pod sp. zn. 20 C 166/03 a sp. zn. 11 C 52/03 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

III.   Vlastníkom   bytov   a nebytových   priestorov   domu   v B.   priznáva   primerané finančné zadosťučinenie vo výške 40.000,- Sk (slovom: štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava IV povinný vyplatiť na účet vedený správcom do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

IV.   Okresný   súd   Bratislava   IV   je   povinný   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia Vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu v B. advokátke Mgr. Z. K., B., vo výške 14.010,- Sk (slovom: štrnásťtisícdesať slovenských korún) do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jej predsedníčkou JUDr. M. Č., listom zo 4. apríla 2005 sp.   zn.   Spr   3170/05   a právna   zástupkyňa   sťažovateľov   zaujala   písomné   stanovisko k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 29. apríla 2005.

2.   1.   Predsedníčka   okresného   súdu   vo   vzťahu   k napadnutým   konaniam   uviedla nasledovné relevantné skutočnosti:

„(...) A) Konanie vedené pod sp. zn. 20 C 166/03 Na Okresný súd Bratislava IV dňa 26. 09. 2003 podal návrh navrhovateľ: Vlastníci bytov a nebytových priestorov domu v B., zastúpení správcom: R., spol. s r. o. so sídlom v B. proti odporcovi: A. F., bytom B. o zaplatenie 17.764,10 Sk s prísl.

V označenej právnej veci boli realizované nasledovné právne úkony:

-návrh po podaní na súd bol evidovaný pod sp. zn. 12 Ro 1725/2003

-úpravou zo dňa 15. 10. 2003 bol návrh prevedený z registra Ro do registra 20 C 166/2003

-uznesením zo dňa 16. 04. 2004 bol zástupca navrhovateľa vyzvaný podľa § 43 ods. 1 O. s. p. na odstránenie vád podania zo dňa 26. 09. 2003. Výzva doručená zástupcovi navrhovateľa dňa 10. 06. 2004

-súd   na   pojednávaní   dňa   09.   11.   2004   bez   prítomnosti   účastníkov   a právneho zástupcu   navrhovateľa   uznesením   podanie   navrhovateľa   odmietol   z dôvodu,   že navrhovateľ ani po písomnej výzve súdu podľa § 43 ods. 1 O. s. p. neodstránil vady podaného návrhu zo dňa 26. 09. 2003 v súlade s § 79 ods. 1 O. s. p. a § 42 ods. 3 O. s. p.

-uznesenie o odmietnutí podania navrhovateľa zo dňa 09. 11. 2004 pod č. k. 20 C 166/03-29 nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 12. 2004

Ako   vyplýva   z realizácie   jednotlivých   právnych   úkonov   možno   konštatovať,   že v označenej právnej veci súd konal bez zbytočných prieťahov a preto nedošlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa § 48 ods. 2 Ústavy SR.

B) Konanie vedené pod sp. zn. 11 C 52/03 Na Okresný súd Bratislava IV dňa 03. 03. 2003 podal návrh navrhovateľ: Vlastníci bytov a nebytových priestorov domu v B., zastúpení správcom: R., spol. s r. o. so sídlom v B., ktorý sa domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu: T. C., bytom B. na zaplatenie sumy 19.666,- Sk s prísl.

V označenej právnej veci boli realizované nasledovné právne úkony:

-návrh po podaní na súd dňa 03. 03. 2003 bol vedený pod sp. zn. 12 Ro 329/03

-úpravou sudcu zo dňa 07. 04. 2003 bol návrh prevedený do oddelenia 11 C 52/03

-navrhovateľ písomným podaním na súd dňa 12. 06. 2003 doplnil návrh – žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenia sumy 28.141,- Sk s prísl.

-navrhovateľ   písomným   podaním   na   súd   dňa   26.   09.   2003   žiadal   o zmenu   petitu návrhu a to tak, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 39.535,- Sk s prísl. Zároveň zaplatil súdny poplatok za návrh v kolkoch v sume 1.980,- Sk

-navrhovateľ písomným podaním na súd dňa 24. 11. 2003 opäť žiadal zmenu petitu návrhu

-súd   dňa   28.   10.   2004   expedoval   na   adresu   zástupcu   navrhovateľa   výzvu   na doplatenie   súdneho   poplatku   za   návrh   a predvolanie   účastníka   konania   na pojednávanie na deň 19. 01. 2005

-pojednávanie dňa 19. 01. 2005 bolo odročené na neurčito za účelom zistenia pobytu odporkyne,   nakoľko   odporkyňa   na   adrese   uvedenej   v návrhu   sa   nezdržuje   – odsťahovaná podľa oznámenia doručovateľa

-úpravou   zo   dňa   19.   01.   2005   súd   zisťoval   pobyt   odporkyne   prostredníctvom centrálnej evidencie obyvateľov a evidencie väzňov. Súd doteraz neobdržal správy o pobyte odporkyne – dožiadania expedované zo súdu 11. 02. 2005.

Z uvedeného   rozboru   realizovaných   úkonov   vyplýva,   že   jednotlivé   úkony   boli realizované   v primeranej   lehote.   Väčší   časový   priestor   medzi   jednotlivými   úkonmi   bol najmä   v roku   2004,   čo   bolo   ovplyvnené   práceneschopnosťou   zákonného   sudcu   od

31. 08. 2003 do 25. 08. 2004, i keď veci z oddelenia 11 C boli rozvrhom práce od februára 2004   rozdelené   medzi   ostatných   sudcov   pôsobiacich   na   občianskoprávnom   úseku.   Pre objektívne posúdenie veci si dovoľujem uviesť, že pre vysoký nápad vecí, vysoký počet nerozhodnutých   vecí   zapríčinených   pretrvávajúcim   nedostatkom   sudcov,   fluktuáciou a vysokou práceneschopnosťou, neumožňovalo sudcom, ktorým boli veci z oddelenia 11 C prerozdelené,   neodkladne   v týchto   veciach   konať   a preto   vzniklé   prieťahy   nemožno kvalifikovať ako zbytočný prieťah.

S poukazom na vyššie uvedené navrhujem Ústavnému súdu Slovenskej republiky, aby sťažnosť navrhovateľa v obidvoch označených právnych veciach vo vzťahu k Okresnému súdu Bratislava IV ako nedôvodnú zamietol.

Zároveň   Vám   oznamujem,   že   netrváme   na   ústnom   pojednávaní   pred   ústavným súdom. (...)“

2.   2.  .   Právna   zástupkyňa   sťažovateľov   zaujala   k uvedenému   vyjadreniu predsedníčky okresného súdu nasledovné stanovisko:

«(...)   Sťažovatelia nesúhlasia s vyjadrením   Okresného súdu   Bratislava IV   č.   Spr. 3170/05 zo 4. apríla 2005 a v plnom rozsahu zotrvávajú na obsahu sťažnosti z 29. októbra 2004, a to z nižšie uvedených dôvodov:

1)   Sťažovatelia   predovšetkým   zdôrazňujú,   že   13.   decembra   2004   sa   im podpredsedníčka Okresného súdu Bratislava IV ospravedlnila „za prieťah zistený v spise sp. zn. 11. C 52/03 a v spise 20 C 166/04“. (...) Urobila tak po prešetrení ich sťažnosti na prieťahy v konaní, pričom v odpovedi súčasne uviedla:

„Šetrením som v obidvoch označených právnych veciach zistila prieťahy v konaní, preto Vašu sťažnosť kvalifikujem za dôvodnú.

Zároveň   Vám   oznamujem,   že   bola   vykonaná   náprava   za   účelom   zabezpečenia ďalšieho riadneho a bezprieťahového konania.

Za prieťah zistený v spise sp. zn. 11 C 52/03 a v spise 20 C 166/04 sa Vám ako orgán štátnej správy Okresného súdu Bratislava IV ospravedlňujem“.

Vzhľadom   na   vyššie   uvedené   považujú   sťažovatelia   odpoveď   predsedníčky Okresného súdu Bratislava IV zo 4. apríla 2005 za neprimeranú a neopodstatnenú.

2) Pokiaľ ide o konanie vedené pod sp. zn. 20 C 166/03 tak sťažovatelia najprv poukazujú   na   to,   že   spis   bol   prevedený   do   oddelenia   „Civilné   veci,   sporová   agenda“ 13. októbra   2003   (...),   teda   dva   dni   predtým   ako   dal   súd   na   prevedenie   spisu   dňa 15. októbra 2004 pokyn (...), čo vyvoláva pochybnosti o časovej postupnosti týchto úkonov. Sťažovatelia   ďalej   upresňujú,   že   na   odstránenie   vád   podania   neboli   vyzvaní uznesením zo 16. apríla 2004, ako to uvádza predsedníčka Okresného súdu Bratislava IV, ale uznesením z 26. apríla 2004 (...). Napriek tomu, že Okresnému súdu Bratislava IV došlo 17. júna 2004 od sťažovateľov podanie „20 C 166/03 – doplnenie a zmena návrhu“, ktorým v súdom stanovenej 10-dňovej lehote reagovali na vyššie uvedenú výzvu Okresného súdu Bratislava IV z 26. apríla 2004 (...) Okresný súd Bratislava IV dňa 9. novembra 2004 podanie sťažovateľov odmietol (...), a to s týmto odôvodnením (...):

„Súd vyzval navrhovateľa na odstránenie vád podania zo dňa 26. 9. 2003 v zmysle § 43 ods. 1 a 79 ods. 1 O. s. p. a predloženie plnej moci na zastupovanie v súlade s ust. § 24 O. s. p. Navrhovateľovi bolo uznesenie na doplnenie návrhu v lehote 10 dní doručené dňa 10. 6. 2004.

Navrhovateľ ani po písomnej výzve neodstránil vady podania v zmysle poučenia súdu a nedoložil ku konaniu plnú moc, i keď bol na následky odmietnutia podania podľa § 43 ods. 3 O. s. p. súdom vopred upozornený. Rovnako aj plná moc na Mgr. Z. K. nespĺňa náležitosti podľa zákona.

Ide o takú prekážku konania, pre ktorú súd nemôže pokračovať v konaní, preto súd podanie v súlade s citovanými ustanoveniami odmietol...“

V tejto súvislosti sťažovatelia zdôrazňujú, že výzvou z 26. apríla 2004 neboli vyzvaní na   doloženie   plnej   moci.   Navyše   plná   moc   udelená   sťažovateľmi   Mgr.   Z.   K.   sa   týka zastupovania v konaní pred Ústavným súdom SR a nie pred Okresným súdom Bratislava IV, a preto   časť   odôvodnenia   uznesenia   z 9.   novembra   2004   odvolávajúca   sa   na   tieto skutočnosti je právne irelevantná a nemôže byť dôvodom na odmietnutie návrhu.

Dôvodom na odmietnutie návrhu však nemôže byť ani tvrdenie, že „navrhovateľ ani po písomnej výzve neodstránil vady podania v zmysle poučenia súdu“, pretože sťažovatelia tak   urobili   17.   júna   2004,   čo   dokazuje   nielen   pečiatka   Okresného   súdu   Bratislava   IV s dátumom 17. júna 2004, ale aj úradný záznam z 25. apríla 2005 nachádzajúci sa na č. listu   32.   V tomto   úradnom   zázname,   fotokópiu   ktorého   súd   odmietol   sťažovateľom vyhotoviť, sa doslovne uvádza:

„Dňa   18.   apríla   2005   bol   v kancelárii   agendy   4   C   nájdený   obal   s doručenkami a dokumentami, určenými podľa vyjadrenia predchádzajúcej asistentky agendy 4 C P. J. do spisov,   ktoré   sa   budú   odovzdávať   do   archívu.   V tomto   obale   sa   nachádzal   aj   dodatok k spisu č. 20 C 166/03, ktorý týmto zakladám do spisu pod č. k. 20 C 166/03-33. (...)“ V tejto súvislosti sťažovatelia tiež poukazujú na to, že predsedníčka Okresného súdu Bratislava IV sa vo svojom vyjadrení zo 4. apríla 2005 absolútne nezaoberala skutočnosťou (uvedenou v ústavnej sťažnosti na str. 3, 4, 5), že v spise sp. zn. 20 C 166/03 sa nenachádza podanie sťažovateľov, ktoré došlo súdu 17. júna 2004 a ktoré sa našlo 18. apríla 2005 ako to vyplýva z úradného záznamu z 25. apríla 2005.

Dňa   20.   decembra   2004 uznesenie   Okresného   súdu   Bratislava   IV   z 9.   novembra 2004 nadobudlo právoplatnosť (...), a to aj napriek tomu, že sťažovateľom nikdy nebolo doručené   (dňa   30.   novembra   2004   sa   zásielka   vrátila   súdu   s poznámkou   „adresát neznámy“), pričom sťažovatelia zdôrazňujú, že adresu nezmenili (...), o čom svedčí aj to, že napr. v konaní sp. zn. 11 C 52/03 im bola iná zásielka na tú istú adresu riadne doručená (...). Z vyššie uvedeného je teda zrejmé nielen to, že odpoveď predsedníčky Okresného súdu Bratislava IV nezodpovedá skutočnosti a je v rozpore s odpoveďou podpredsedníčky súdu z 13. decembra 2004, ale aj to, že v konaní sú zbytočné prieťahy. Sťažovatelia súčasne navrhujú Ústavnému súdu SR, aby si ako dôkaz vyžiadal z Okresného súdu Bratislava IV úradný záznam z 25.   apríla 2005 (...).   Rovnako zdôrazňujú,   že podniknú všetky právne kroky na to, aby bol ich návrh riadne prejednaný.

3) Pokiaľ ide o konanie vedené pod sp. zn. 11 C 52/03, tak sťažovatelia poukazujú na to,   že   Okresnému   súdu   Bratislava   IV   trvalo   takmer   mesiac   (od   19.   januára   2005   do 11. februára 2005) expedovanie jednoduchých dožiadaní Ústrednej evidencii väzňov Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Registru obyvateľov SR. Dňa 31. marca 2005 došla súdu odpoveď na dožiadanie od Ústrednej evidencie väzňov Zboru väzenskej a justičnej stráže SR (...) a dňa 7. apríla 2005 od Registra obyvateľov SR (...)

Sťažovatelia ďalej dopĺňajú, že dňa 26. apríla 2005 dal sudca pokyn pre kanceláriu (...)   na   doručenie   výzvy   4a   +   zloženky   vo   výške   980,-   Sk   Mgr.   Z.   K.   a na   zistenie, prostredníctvom S. p., terajšieho zamestnávateľa odporcu, prípadne jeho súčasnej adresy, naposledy bytom B. V tejto súvislosti sťažovatelia poukazujú na nesústredený postup sudcu, ktorý   nevzal   do   úvahy   skutočnosť,   že   Mgr.   Z.   K.   zastupuje   sťažovateľov   v konaní   na Ústavnom súde SR a nie na Okresnom súde Bratislava IV, a preto jej nemá byť adresovaná výzva na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý sťažovatelia už zaplatili, dôkazom čoho sú kolky v hodnote 1.980,- Sk nalepené na podaní sťažovateľov z 26. septembra 2003 (...). Sťažovatelia súčasne popierajú tvrdenie predsedníčky Okresného súdu Bratislava IV v zmysle ktorého „súd dňa 28. 10. 2004 expedoval na adresu zástupcu navrhovateľa výzvu na doplatenie súdneho poplatku za návrh a predvolanie účastníka konania na pojednávanie na   deň   19.   01.   2005“.   Sťažovateľom   totiž   nikdy   nebola   výzva   na   doplatenie   súdneho poplatku doručená o čom svedčí nielen obálka súdu (...), ale aj opätovný vyššie uvedený pokyn sudcu pre kanceláriu z 26. apríla 2005, ktorým žiada kanceláriu, aby na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 980,- Sk vyzvala Mgr. Z. K.

Berúc do úvahy aj vyššie uvedené sťažovatelia nemôžu súhlasiť s tým, že jednotlivé úkony v tomto konaní boli realizované v primeranej lehote ako to uvádza predsedníčka Okresného súdu Bratislava IV. Súčasne poukazujú na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 52/99, III. ÚS 14/00,   II. ÚS 48/96,   III.   ÚS 17/02, IV. ÚS 15/03,   III.   ÚS 10/02, I. ÚS 15/02 a pod. (...).

Sťažovatelia súhlasia s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania v tejto veci.»

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúcich súdnych spisov ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav napadnutých konaní:

1. Vec vedená na okresnom súde pod sp. zn. 11 C 52/03

Dňa   3.   marca   2003   podali   sťažovatelia   okresnému   súdu   proti   T.   C.   návrh „na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie pohľadávky 19 666 Sk s príslušenstvom“. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 12 Ro 329/03.

Dňa 7. apríla 2003 bola vec prevedená do registra „C“ pod sp. zn. 11 C 52/03. Dňa 12. júna 2003 sťažovatelia doručili okresnému súdu doplnenie svojho návrhu, ktorým zvýšili istinu svojej pohľadávky (na 28 141 Sk).

Dňa 26. septembra 2003 doručili sťažovatelia okresnému súdu doplnenie návrhu, ktorým opätovne zvýšili istinu svojej pohľadávky (na 39 535 Sk) a požiadali okresný súd, aby vo veci konal. Na tomto podaní sú nalepené kolkové známky vo výške 1 980 Sk. Dňa   24.   novembra   2003   sťažovatelia   doručili   okresnému   súdu   návrh   na   zmenu návrhu, ktorým znovu upravili istinu svojej pohľadávky z dôvodu, že žalovaná predala byt, na ktorý sa viaže predmetný dlh.

Dňa   28.   októbra   2004   okresný   súd   vyzval   sťažovateľov   na   zaplatenie,   resp. doplatenie súdneho poplatku pod hrozbou zastavenia konania a nariadil termín pojednávania na 19. január 2005.

Dňa 19. januára 2005 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito   z dôvodu   neprítomnosti   účastníkov,   pričom   nebolo   vykázané   doručenie predvolania odporkyni, a preto sa okresný súd rozhodol zisťovať miesto jej pobytu. Dňa 11. februára 2005 okresný súd odoslal žiadosti o zistenie pobytu žalovanej.

2. Vec vedená na okresnom súde pod sp. zn. 20 C 166/03

Dňa 26. septembra 2003 podali sťažovatelia okresnému súdu proti A. F. návrh „na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie pohľadávky 17 764,10 Sk s príslušenstvom“. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 12 Ro 1725/03.

Dňa 13. októbra 2003 bol spis prevedený do registra „C“ a ďalej vedený pod sp. zn. 20 C 166/03.

Dňa   26.   apríla   2004   zákonná   sudkyňa   vydala   uznesenie,   ktorým   vyzvala sťažovateľov „podľa § 43 ods. 1 OSP na odstránenie vád podania“ v lehote 10 dní, pričom sťažovatelia boli poučení, že „v opačnom prípade môže byť Vaše podanie odmietnuté podľa § 43 ods. 2 OSP“.

Dňa   17.   júna   2004   bolo   súdu   doručené   (podľa   prezentačnej   pečiatky   na   tomto podaní)   podanie   označené   ako „doplnenie   a zmena   návrhu“ sťažovateľov,   v ktorom reagovali na výzvu súdu z 26. apríla 2004.

Dňa 9. novembra 2004 bolo uznesením č. k. 20 C 166/03-29 podanie sťažovateľov odmietnuté   s odôvodnením,   že: „Navrhovateľ   ani   po   písomnej   výzve   neodstránil   vady podania v zmysle poučenia súdu a nedoložil ku konaniu plnú moc, i keď bol na následky odmietnutia podania podľa § 43 ods. 3 O. s. p. súdom vopred upozornený. Rovnako aj plná moc na Mgr. Z. K. nespĺňa náležitosti podľa zákona.“

Zo   spisu   vyplýva,   že   uvedené   uznesenie   nadobudlo   právoplatnosť   20.   decembra 2004.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 146/03).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   11   C   52/03   a   sp.   zn.   20   C   166/03   dochádza k porušovaniu   základného   práva   sťažovateľov   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného   v čl. 48   ods.   2 ústavy   a práva   na prerokovanie veci   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy   (a   obdobne   aj   v čl.   6   ods.   1 dohovoru), sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, dĺžka napadnutých konaní podľa názoru ústavného súdu nebola závislá od zložitosti veci. Napokon ani predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázala na skutkovú alebo právnu zložitosť vecí vedených na okresnom súde pod sp. zn. 11 C 52/03 a sp. zn 20 C 166/03.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľov v preskúmavaných   veciach,   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   okolnosť,   ktorá   by   mala   byť osobitne zohľadnená na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetných konaniach k zbytočným prieťahom.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   v napadnutých veciach:

3. 1. Vec vedená na okresnom súde pod sp. zn. 11 C 52/03.

Ústavný súd poukazuje na to, že okresný súd bol v danej veci bez akýchkoľvek zákonných alebo iných dôvodov nečinný, konkrétne od 7. apríla 2003 do 19. januára 2005 (devätnásť mesiacov). Na okresnom súde teda v danej veci neboli vykonané počas doby jedného roka a siedmich mesiacov v podstate žiadne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty,   v ktorej   sa   sťažovatelia   počas   súdneho   konania   nachádzajú, čo   je   základným účelom   práva   zaručeného   v citovaných   článkoch   ústavy   a   dohovoru   (pozri   napr. I. ÚS 41/02).   Vzhľadom   na   uvedenú   dlhodobú   nečinnosť   okresného   súdu   ústavný   súd konštatuje,   že   v konaní   sp.   zn.   11   C   52/03   došlo   k prieťahom,   ktoré   neboli   spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania, ale postupom okresného súdu. Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľov na prerokovanie veci vedenej pod sp. zn. 11 C 52/03 bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

3. 2. Vec vedená na okresnom súde pod sp. zn. 20 C 166/03.

Pokiaľ ide o postup okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 20 C 166/03, treba uviesť,   že   okresný   súd   bol   aj   v tejto   veci   opakovane   bezdôvodne   nečinný,   konkrétne v období od 15. októbra 2003 do 26. apríla 2004 (šesť mesiacov) a od 17. júna 2004 do 9. novembra 2004 (takmer päť mesiacov), teda jeho úkony najmenej jedenásť mesiacov nesmerovali   k odstráneniu   právnej neistoty,   v ktorej   sa   sťažovatelia   ako   navrhovatelia v danej veci nachádzali, a teda nenapĺňal sa základný účel práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy   (napr.   I.   ÚS   65/04).   K prieťahom,   ktoré   neboli   spôsobené   zložitosťou   veci   ani správaním   účastníkov   konania,   pritom   aj   v tomto   prípade   došlo   výlučne   postupom okresného súdu.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   práva sťažovateľov   na   prerokovanie   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   20   C   166/03   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

3. 3. Obranu okresného súdu, podľa ktorého „pre vysoký nápad vecí, vysoký počet nerozhodnutých   vecí   zapríčinených   pretrvávajúcim   nedostatkom   sudcov,   fluktuáciou a vysokou práceneschopnosťou, neumožňovalo sudcom, ktorým boli veci z oddelenia 11 C prerozdelené,   neodkladne   v týchto   veciach   konať   a preto   vzniklé   prieťahy   nemožno kvalifikovať ako zbytočný prieťah“, nebolo možné akceptovať. V tejto súvislosti ústavný súd opakovane uviedol (pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03), že nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Skutočnosť, že okresný súd mal personálne problémy, ktoré nedokázal alebo nemohol riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).  

4.   Sťažovatelia   sa   domáhali   aj   toho,   aby   ústavný   súd   prikázal   okresnému   súdu v napadnutých veciach konať bez zbytočných prieťahov.

4.   1. V nadväznosti   na výrok o porušení označených základných   práv a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľom ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci vedenej pod sp. zn. 11 C 52/03 bez zbytočných prieťahov.

4. 2. Vzhľadom na to, že 9. novembra 2004 bolo vo veci sp. zn. 20 C 166/03 vydané uznesenie č. k. 20 C 166/03-29 o odmietnutí návrhu, ktoré bolo 20. decembra 2004 opatrené aj doložkou právoplatnosti, neprichádzalo do úvahy v predmetnej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

Pokiaľ sťažovatelia vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu poukázali na pochybnosti ohľadom uznesenia č. k. 20 C 166/03-29 z 9. novembra 2004, ktorým bol ich návrh odmietnutý, pretože „navrhovateľ ani po písomnej výzve neodstránil vady podania“, ústavný súd konštatuje, že tento aspekt danej veci nebol predmetom tohto konania, preto sa ním ústavný súd ani nezaoberal.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Sťažovatelia požadovali priznať primerané finančné zadosťučinenie, ktorú zdôvodnili okrem iného aj tým, že „pocity márnosti, nespravodlivosti, úzkosti, ale najmä obavy, ktoré majú sťažovatelia z toho, že zbytočné prieťahy v konaniach Okresného súdu Bratislava IV môžu   byť   podstatnou   a rozhodujúcou   príčinou   toho,   že   ich   pohľadávka   sa   stane nedobytnou.“

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie   je   dostatočným   zadosťučinením   pre   sťažovateľov.   Ústavný   súd   preto   uznal   za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľov považuje za primerané vo výške 30 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti hradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Úspešným   sťažovateľom   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia advokátkou za tri úkony právnej služby (prípravu a prevzatie zastúpenia a podanie sťažnosti 3. novembra 2004 a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu 29. apríla 2005). Za dva úkony vykonané v roku 2004 patrí odmena v sume dvakrát po 4 534 Sk a režijný paušál dvakrát po 136 Sk (§ 13 ods. 8, § 19 ods. 3, § 24 ods. 3 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), teda spolu za úkony vykonané v roku 2004 prislúcha sťažovateľom suma 9 340 a za jeden úkon vykonaný v roku 2005 patrí odmena 2 501   Sk   a režijný   paušál   150   Sk   (§   1   ods.   3,   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb),   preto   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľov predstavujú sumu 11 991 Sk, ku ktorej bolo treba pripočítať 19 % DPH, teda sumu 2 398,20 Sk, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľov predstavujú zaokrúhlene celkove sumu 14 390 Sk.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľov rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. mája 2005