znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 14/04-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. apríla 2004 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Eduarda Báránya a Štefana Ogurčáka prerokoval   prijatú   sťažnosť   S.   D.,   bytom   Z.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   J.   U., Advokátska kancelária, V., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu v Bardejove v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 532/02 a takto

r o z h o d o l :

  1. Okresný súd v Bardejove v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 532/02   p o r u š i l právo S. D., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   v   Bardejove   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   1   C   532/02 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. S. D.   n e p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie.

4. S. D.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 13 470 Sk (slovom trinásťtisícštyristosedemdesiat   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   v   Bardejove povinný vyplatiť na účet advokáta JUDr. J. U., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 28. januára 2004   č.   k.   I.   ÚS   14/04-12   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť S. D., bytom Z. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu v Bardejove (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 532/02.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   podal   18.   júla   2002   okresnému   súdu   návrh o zaplatenie 50 888,80 Sk s príslušenstvom. Dňa 3. septembra 2002 pod sp. zn. 1 Ro 395/02 okresný súd vo veci rozhodol platobným rozkazom. Dňa 13. septembra 2002 okresný súd platobný   rozkaz   zrušil   a vec   bola   zapísaná   pod   sp.   zn.   1   C   532/02.   Podľa   tvrdenia sťažovateľa od uvedeného času nedošlo na okresnom súde v danej veci k žiadnemu úkonu smerujúcemu   k   jej rozhodnutiu.   Sťažovateľ   je   toho   názoru,   že   v napadnutom   konaní okresný súd bez akýchkoľvek dôvodov nekoná plynule, čím dochádza k porušovaniu jeho ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal toto rozhodnutie:

„Ústavný   súd   vyslovuje,   že   nekonaním   Okresného   súdu   v Bardejove v občianskoprávnej veci S. D. došlo k porušeniu jeho ústavného práva na prerokovanie jeho veci bez prieťahov, zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

  Ukladá Okresnému súdu Bardejov vo veci bezodkladne konať.   Priznáva podnecovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 50 000,- Sk.   Ukladá   Okresnému   súdu   Bardejov   nahradiť   podnecovateľovi   trovy   právneho zastupovania platbou jeho právnemu zástupcovi.“

Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   písomne   vyjadrili   obaja   účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. V. P., listom z 1. marca 2004 sp. zn. Spr. 133/04 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 9. marca 2004.

Predseda okresného súdu v relevantnej časti svojho vyjadrenia uviedol, že: „Zo spisu Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1 C 532/2002 vyplýva, že sťažovateľ dňa 24. júla 2002 tomuto súdu doručil návrh na vydanie platobného rozkazu, o ktorom bolo súdom   rozhodnuté   platobným   rozkazom   zo   dňa   3.   9.   2002   č.   k.   1   Ro   395/02-7.   Pre nemožnosť   jeho   doručenia   odporkyni,   platobný   rozkaz   bol   uznesením   súdu   zo   dňa 13. septembra 2002 č. k.   1 Ro 395/02-9 podľa § 173 ods. 2 O. s. p. zrušený a vec dňa 23. októbra 2002 prevedená do registra „C“ pod sp. zn. 1 C 532/2002. Úpravou zákonnej sudkyne zo dňa 24. októbra 2003 bol návrh na začatie konania doručený odporkyni s tým, aby sa k nemu písomne v lehote 15 dní vyjadrila. Ďalšou úpravou zo dňa 2. decembra 2003 bol vo veci nariadený termín pojednávania na deň 16. januára 2004. Pojednávanie pre neprítomnosť   navrhovateľa,   u ktorého   doručenie   predvolania   bolo   riadne   vykázané a neprítomnosť odporkyne, ktorej predvolanie na pojednávanie sa doručiť nepodarilo, bolo odročené na neurčito s tým, že o doručenie predvolania na ďalšie pojednávania odporkyni bude požiadaná polícia. Následnou úpravou zo dňa 21. januára 2004 bol vo veci nariadený termín pojednávania na deň 6. apríla 2004.

Z uvedeného je zrejmé, že v konaní Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1 C 532/2002 došlo k prieťahom, lebo v čase od 23. októbra 2002 do 24. októbra 2003 súd nekonal. Napriek tomu sťažnosť sťažovateľa navrhujem zamietnuť.

Vychádzajúc   z ustálenej   judikatúry   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky neopodstatnenou   je taká sťažnosť   podaná   na ústavný   súd,   ktorej   zo   strany sťažovateľa nepredchádzalo   využitie   takých   právnych   prostriedkov   nápravy,   ktorými   sa   sťažovateľ mohol domáhať ochrany svojho základného práva (napríklad II. ÚS 26/95, II. ÚS 48/96, I. ÚS 34/98 a iné). Sťažovateľ v tomto konkrétnom prípade nevyužil svoje právo na podanie sťažnosti   v zmysle   §   17   a nasl.   zákona   číslo   80/1992   Zb.   v znení   neskorších   predpisov orgánu štátnej správy súdov čím súdu neposkytol príležitosť, aby sám odstránil prieťahy. Nevyužitie tohto právneho prostriedku sťažovateľ pritom ničím neodôvodňuje.

Ak   napriek   tomu   Ústavný   súd   dôjde   k záveru,   že   sťažnosť   sťažovateľa   je opodstatnená a vysloví, že ústavné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky porušené bolo, navrhujem sťažovateľovi   nepriznať   finančné   zadosťučinenie,   lebo   nemajetková   ujma   sťažovateľovi nevznikla a jej priznanie by bolo v rozpore s princípom spravodlivosti. Navrhujem potom sťažovateľovi nepriznať ani náhradu trov konania“.

Právny   zástupca   sťažovateľa   vo   svojom   stanovisku   k uvedenému   vyjadreniu predsedu okresného súdu uviedol, že:

„Vo svojom stanovisku predseda OS Bardejov v zásade nepopiera, že došlo v konaní OS Bardejov sp. zn.: 1 C 532/2002 k prieťahom, keď tento v čase od 23. 10. 2002 nekonal. V zmysle   toho,   preto   jeho   návrh   zamietnuť   predmetnú   ústavnú   sťažnosť   vyznieva   ako účelový, rovnako tak aj jeho žiadosť nepriznať náhradu trov konania právnemu zástupcovi. Poznamenávame, že údaj o pojednávaní pred OS Bardejov dňa 16. 1. 2004 nie je presný z toho dôvodu, že v uvedený deň sa okrem právneho zástupcu sťažovateľa zúčastnil aj samotný sťažovateľ.

Netrváme na tom, aby sa v predmetnej veci konalo ústne pojednávanie, uplatňujeme však   trovy   právneho   zastúpenia   v zmysle   vyhlášky   MS   SR   o odmenách   a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb.   Vykazujeme   dva   hlavné   úkony   právnych služieb, a to prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie a podanie ústavnej sťažnosti, ďalej tretí úkon, obsahom ktorého je toto naše stanovisko, plus 3- krát režijný paušál“.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich stanoviskami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorej prerokovanie   na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – inak ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 113/03).

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 1 C 532/02:

Dňa 24. júla 2002 podal sťažovateľ okresnému súdu návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 50 888,80 Sk s prísl. (za vykonané stavebné práce) proti N. I. (ďalej len „odporkyňa“). Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 1 Ro 395/02.

Okresný súd vydal vo veci 3. septembra 2002 platobný rozkaz č. k. 1 Ro 395/02-7, ktorým návrhu sťažovateľa v plnom rozsahu vyhovel.

Vzhľadom   na   to,   že   odporkyni   nebolo   možné   uvedený   platobný   rozkaz   doručiť, okresný súd 13. septembra 2002 uznesením č. k. 1 Ro 395/02-9 uvedený platobný rozkaz zrušil.Deň po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia okresného súdu č. k. 1 Ro 395/02-9 bola vec 23. októbra 2002 prevedená do registra „C“ pod sp. zn. 1 C 532/02.

Dňa 28. októbra 2003 okresný súd zaslal odporkyni predmetný návrh s výzvou, aby sa k nemu písomne vyjadrila.

Dňa 16. januára 2004 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito   s tým,   že   o doručenie   predvolania   na   ďalšie   pojednávanie   odporkyni   bude požiadaná polícia.

Úpravou   konajúceho   sudcu   z   21.   januára   2004   bol   vo   veci   nariadený   termín pojednávania na 6. apríl 2004.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 532/02 dochádza k porušovaniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00,   I. ÚS   54/02, II.   ÚS   32/02). Podľa   rovnakých kritérií   postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať na vrub faktickej náročnosti alebo právnej zložitosti prerokovávanej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil takú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a predovšetkým konštatuje, že okresný súd od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia, ktorým bol platobný rozkaz vydaný vo veci zrušený, bol bez akýchkoľvek zákonných alebo iných dôvodov nečinný, t. j. konkrétne od 22. októbra 2002 do 28.októbra 2003. Po dobu viac ako jedného roka teda okresný súd nevykonal žiadny úkon, ktorý by smeroval k odstráneniu právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľ   ako   žalobca   v predmetnej   veci   počas   súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02)

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, pokiaľ existujú ústavne relevantné dôvody, ktorými je možné nečinnosť súdu ospravedlniť (pozri napr. I. ÚS 128/03 a v ňom citovanú judikatúru).Predseda okresného súdu uznal, že v uvedenom období okresný súd v danej veci nekonal   a   na   ospravedlnenie   namietanej   nečinnosti   okresného   súdu   žiadne   skutočnosti neuviedol, napriek tomu sťažnosť sťažovateľa navrhol zamietnuť z dôvodu že „sťažovateľ v tomto konkrétnom prípade nevyužil svoje právo na podanie sťažnosti (...) orgánu štátnej správy súdov, čím súdu neposkytol príležitosť, aby sám odstránil prieťahy“.

Pokiaľ ide o uvedenú námietku predsedu okresného súdu, že sťažovateľ nevyužil možnosť obrátiť sa na neho so sťažnosťou podľa zákona o štátnej správe súdov, ústavný súd konštatuje, že úsilie sťažovateľa dosiahnuť „urýchlenie“ súdneho konania v jeho veci nie je podmienkou na to, aby ústavný súd poskytol ochranu jeho základnému právu zaručenému v čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho absencia v istej fáze konania preto nie je okolnosťou spôsobilou ovplyvniť posudzovanie ústavného súdu, či došlo alebo nedošlo k porušeniu označeného základného práva. Ústavný súd ale na takúto skutočnosť môže prihliadnuť - a v danej veci aj prihliadol - pri úvahe o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa čl. 127 ods. 3 ústavy (mutatis mutandis I. ÚS 119/03).

Podľa názoru ústavného súdu aj postup okresného súdu v čase od podania návrhu na vydanie platobného rozkazu (24. júla 2002) do vyzvania odporkyne, aby sa k nemu písomne vyjadrila   (28.   októbra   2003),   t.   j.   v   trvaní   vyše   15   mesiacov,   nebol   takým   postupom v konaní, ktorý by zodpovedal ústavou zaručenému právu sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Sťažovateľ   požadoval   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 50 000 Sk.

Ústavný   súd   však   dospel   k záveru,   že   vzhľadom   na okolnosti   danej   veci,   najmä vzhľadom   na   to,   že   sťažovateľ   nevyčerpal   ani   právne   prostriedky   nápravy   tým,   že   na prieťahy v predmetnom konaní by bol podal sťažnosť podľa zákona Slovenskej národnej rady   č.   80/1992   Zb.   o   sídlach   a   obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov), je zrejmé,   že   sťažovateľovi   nemohla   vzniknúť   ani   výraznejšia   ujma,   preto   prikázanie okresnému   súdu   konať   vo   veci   bez   zbytočných   prieťahov   sa   javí   byť   dostatočným prostriedkom nápravy v prípade sťažovateľa.

Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené pod bodom 3 výroku tohto rozhodnutia.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania vo výške 13 470 Sk z dôvodu trov jeho právneho zastúpenia advokátom JUDr. J. U., Advokátska kancelária, V.

Náhrada sa priznala za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie   sťažnosti   z   23.   mája   2003   a písomné   stanovisko   k vyjadreniu   okresného   súdu z 9. marca 2004). Za dva úkony vykonané v roku 2003 patrí odmena v sume po 4 270 Sk a k tomu dvakrát náhrada režijného paušálu po 128 Sk a za jeden úkon, ktorý bol vykonaný v roku 2004, patrí odmena v sume 4 534 Sk a režijný paušál 136 Sk (§ 13 ods. 8, § 19 ods. 3 a   §   25   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č. 163/2002   Z.   z.   o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkom sumu 13 470 Sk.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. apríla 2004