znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 139/2015-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. marca2015 predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátkouMgr. Petrou Hrubovou, Mierové námestie 93, Ilava, vo veci namietaného porušeniazákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právapodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod spis. zn. 4 C 3/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len  ,,ústavný   súd“)   bola21. novembra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorounamietal porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len,,ústava“), práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne

1

konanie a prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len,,dohovor“) postupom Okresného súduPiešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod spis. zn. 4 C 3/2010.

2.   Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   podal   10.   februára   2009na Okresnom súde Kežmarok žalobu o ochranu osobnosti. Okresný súd Kežmarokprípisom   z 27.   februára   2009   postúpil   vec   Okresnému   súdu   Spišská   Nová   Vesz dôvodu miestnej nepríslušnosti. Okresný súd Spišská Nová Ves 5. júna 2009 vyzvalsťažovateľa na predloženie potvrdenia o majetkových pomerov na účely rozhodovaniao oslobodení   od   súdnych   poplatkov.   Dňa   21.   decembra   2009   bola   vec   opätovnepostúpená z dôvodu miestnej nepríslušnosti na okresný súd, ktorému bol doručený spis11. januára 2010. Okresný súd 9. októbra 2013 priznal sťažovateľovi oslobodenieod súdnych   poplatkov   a vo   veci   žiadosti   o ustanovenie   advokáta   ho   odkázalna Centrum právnej pomoci.

3. Vzhľadom na to, že sťažovateľ nebol spokojný s postupom okresného súduv predmetnom konaní, 19. februára 2014 podal predsedníčke okresného súdu sťažnosťna prieťahy v konaní. Predsedníčka okresného súdu po prešetrení sťažnosti odpovedalasťažovateľovi prípisom sp. zn. Spr 141/14 z 25. marca 2014, v ktorom uznala sťažnosťza dôvodnú.

4.   Sťažovateľ   sa   domnieva,   že   napriek   podanej   sťažnosti   predsedníčkeokresného súdu neboli prieťahy v konaní odstránené a viacročná nečinnosť súdu máza následok porušenie ním označených základných práv podľa ústavy a dohovoru.

V tejto súvislosti sťažovateľ argumentuje: „Vo veci samej Okresný súd Piešťany vykonal niekoľko triviálnych úkonov, a to, že rozhodol o oslobodený od súdnych poplatkov, odkázal ma na Centrum právnej pomoci za účelom ustanovenia advokáta, vo veci vyhovel zmene návrhu. Poukazujem však aj na to, že odporcovi na vyjadrenie bol návrh zaslaný až v roku 2014, potom čo som sa začal vo veci domáhať odstránenia prieťahov v konaní, a až potom čo mi bol v konaní ustanovený advokát. Dávam tiež do pozornosti, že Okresný súd Piešťany v čase od 11.01.2010 do 01.07.2010 vec pridelil na rozhodnutie dvom sudcom, vybavil moju žiadosť o poskytnutie informácií. Po týchto úkonoch zostal Okresný súd Piešťany absolútne   nečinný   až   do   09.10.2013,   kedy   mi   priznal   oslobodenie   od   súdnych poplatkov.   Z uvedeného   vyplýva,   že   Okresný   súd   Piešťany   v mojej   veci   nekonal minimálne od 01.07.2010 do 09.10.2013, t. j. 39 mesiacov, a dovolím si tvrdiť, že i tie jednoduché úkony, ktoré súd vykonal bolo možné urobiť v kratšej lehote, a predísť tým dlhoročným prieťahom v konaní....

Pri   posudzovaní   otázky   existencie   zbytočných   prieťahov   v konaní,   a tým   aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, sa v konaní pred súdom zohľadňujú s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu tri kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, správanie sa účastníkov a spôsob akým postupoval súd. Mám zato, že konanie o ochranu osobnosti a zaplatenie nemajetkovej ujmy nie je neobvyklé zložité   na rozhodovanie. Mám   zato,   že súd mal   možnosť v dostatočnom   predstihu a primeranom čase sa oboznámiť v plnom rozsahu so skutkovým aj právnym stavom veci. Mám zato, že vec nie je po faktickej a právnej stránke tak náročná, aby ju prvostupňový súd nevedel právoplatne rozhodnúť ani po 5 rokoch, pričom vo veci sa ešte nezačalo ani pojednávať. Uvedené spôsobuje stav právnej neistoty, ktorý naďalej pretrváva.“

5. V petite ústavnej sťažnosti sťažovateľ žiadal vydať nález, ktorým by ústavnýsúd vyslovil porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na súdnu ochranu a spravodlivésúdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenomna okresnom súde pod sp. zn. 4 C 3/2010, prikázal okresnému súdu v označenej vecikonať bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľovi primerané zadosťučinenie v sume12 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.

6. Výšku primeraného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodnil tým, že mu prieťahmiv konaní   bola   spôsobená   nielen   majetková,   ale   aj   nemajetková   ujma,   a to   tým,   žepociťuje neistotu, poníženie, duševné a citové utrpenie, stres a obavy. Sťažovateľ ďalejuviedol, že pociťuje krivdu, keďže iní v obdobných prípadoch majú reálnu možnosťrealizovať svoje základné práva, a s jeho osobou sa nezaobchádza rovnakým zákonnýmspôsobom.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzickýchosôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv aleboslobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnejzmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobomustanoveným   zákonom,   ak   o ochrane   týchto   práv   a slobôd   nerozhoduje   iný   súd.Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušenépráva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo inýzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavnýsúd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobekonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o   konanípred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutíbez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiuna ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorýchprerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitostipredpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môžeodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdumožno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu (súdu) nemohlo vôbecdôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,a to buď   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   namietanýmrozhodnutím a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo,alebo z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú,pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí možnosť porušenia označenéhozákladného   práva   alebo   slobody,   ktorej   reálnosť   by   mohol   posúdiť   po   jej   prijatína ďalšie   konanie   (II.   ÚS   70/00,   I.   ÚS   56/03, II.   ÚS   101/03,   IV.   ÚS   136/05,I. ÚS 229/07).

11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanovenýmpostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovenýchzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

12. Ústavný súd konštatuje, že pri výklade práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si osvojil judikatúru Európskeho súdupre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veciv primeranej   lehote.   Z   uvedeného   dôvodu   nemožno   v   obsahu   týchto   práv   vidieťzásadnú odlišnosť (porovnaj I. ÚS 28/01, I. ÚS 257/08, I. ÚS 455/2010).

13. Ústavný súd sa osobitne zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnostisťažovateľa, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľačl.   48   ods.   2   ústavy,   resp.   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   zjavná   neopodstatnenosťsťažnosti môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namietav takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvátak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. III. ÚS 59/05, IV.ÚS   434/08),   prípadne   ak   argumenty   v   sťažnosti   sťažovateľa   nepreukázali   v   časepodania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bolasťažnosť prijatá na ďalšie konanie (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).

14. Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťahv súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru(III. ÚS 199/02, I. ÚS 38/04, I. ÚS 375/08). Ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaníniekoľkých   mesiacov   sama   osebe   ešte   nemusí   zakladať   porušenie   sťažovateľomoznačeného   základného   práva   (I.   ÚS   42/01,   III.   ÚS   59/05).   Na   kratšie   obdobianečinnosti ústavný súd spravidla prihliada vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveňvýznamným spôsobom ovplyvnili dĺžku súdneho konania (I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00,I. ÚS 57/01).

15.   S poukazom   na   uvedené   ústavný   súd   súhrnne   uvádza,   že   priebehnapadnutého   konania   pred   okresným   súdom   bol   poznačený   prieťahmi,   a   topredovšetkým v období pred podaním sťažnosti predsedníčke okresného súdu. Celkovádoba konania v trvaní rádovo piatich rokov a niekoľkomesačná nečinnosť súdu sa dáoznačiť ako hraničná, napriek tomu však ústavný súd po predbežnom prerokovanísťažnosti dospel k záveru, že prieťahy zo strany konajúceho okresného súdu neboliv čase   podania   ústavnej   sťažnosti   ešte   v   takom   rozsahu   a   intenzite,   ktoré   by   sivyžadovali   zásah   ústavného   súdu.   Ústavný   súd   pritom   prihliadol   aj   na   správaniesamotného sťažovateľa, konkrétne na skutočnosť, že žaloba bola podaná na miestnenepríslušnom súde, ktorý musel vec postúpiť súdu príslušnému na prerokovanie veci.Aj táto skutočnosť prispela k celkovej dĺžke konania.

16. Okresný súd do dňa podania ústavnej sťažnosti uskutočňoval najmä úkonysmerujúce k rozhodnutiu o žiadosti sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkova ustanovenie   právneho   zástupcu   z   radov   advokátov.   Bude   jeho   úlohou,   abypo uskutočnení   týchto   prvotných   úkonov   vec   v   čo   najkratšej   dobe   prerokovala meritórne rozhodol, pričom je jeho povinnosťou pripraviť pojednávanie tak, aby bolomožné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní (§ 114 ods. 1 Občianskehosúdneho poriadku).

17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti (najmä body 13 až 15 sťažnosti) ústavnýsúd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia

18. Napokon ústavný súd dodáva, že sťažovateľ okrem porušenia základnéhopráva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavya práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru namietal aj porušenie práva na súdnu a inú právnuochranu a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1dohovoru, avšak z obsahu sťažnosti je zrejmé, že porušenie tohto práva videl taktiežiba v nečinnosti súdu a tvrdených zbytočných prieťahoch. Iné skutočnosti, ktoré bymohli signalizovať porušenie práva garantovaného čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6ods. 1 dohovoru sťažovateľ neuviedol, preto ústavný súd považoval sťažnosť aj v tejtočasti za zjavne neopodstatnenú.

19. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre zjavnú neopodstatnenosť, ústavný súdsa už ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v sťažnosti nezaoberal.

20. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážkuveci   rozhodnutej   v   zmysle   §   24   písm.   a)   zákona   o   ústavnom   súde,   a   pretosťažovateľovi nebráni, aby v prípade, ak by okresný súd v ďalšom priebehu konanianepostupoval efektívne a plynulo, podal v tej istej veci opätovne sťažnosť ústavnémusúdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 18. marca 2015