znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 139/04-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. augusta 2004 predbežne prerokoval sťažnosť E. V., K., zastúpenej advokátkou JUDr. D. S., Advokátska kancelária, K., vo veci porušenia základných práv podľa čl. 19 ods. 2 a čl. 40 Ústavy Slovenskej   republiky   postupom   Leteckej   vojenskej   nemocnice,   Murgašova   1,   Košice, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. V.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júla 2004 doručená sťažnosť E. V., K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. D. S., Advokátska kancelária, K., ktorou namietala porušenie základných práv zaručených v čl. 19 ods. 2 a čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ku ktorému malo dôjsť tým, že Letecká vojenská nemocnica, Murgašova 1, Košice (ďalej aj „letecká vojenská nemocnica“), mala zanedbať riadnu zdravotnú starostlivosť poskytovanú t. č. už nebohému manželovi sťažovateľky J. V. počas jeho hospitalizácie v tejto nemocnici od 16. augusta 2002 do jeho smrti dňa 23. septembra 2002.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že jej manžel bol 16. augusta 2002 prijatý na   neurologické   oddelenie   lôžkovej   časti   leteckej   vojenskej   nemocnice.   V čase hospitalizácie   bol   pri   plnom   vedomí,   správne   orientovaný   a plynule   komunikoval.   Dňa 21. augusta sa však zdravotný stav manžela sťažovateľky výrazne zhoršil. Vzhľadom na jeho   kritický   stav,   ktorý   trval   tri   dni,   sťažovateľka   žiadala   primára   oddelenia,   aby   jej manželovi   bola   venovaná   zo   strany   zdravotníckeho   personálu   zvýšená   zdravotná starostlivosť. V noci z 23. augusta na 24. august 2002 nastala podľa názoru sťažovateľky u jej manžela hypoglykemická kóma. Dňa 24. augusta 2002 ráno ho zdravotnícky personál našiel v bezvedomí a v ten istý deň bol premiestnený na nemocničné oddelenie ARO, ktoré vykonalo urgentné CT vyšetrenie mozgu a röntgen hrudníka. Počas uvedených kritických troch   dní   podľa   sťažovateľky   lekári   neurologického   oddelenia   nerozpoznali   stav hypoglykémie   a napriek   upozorneniam   liečili   jej   manžela   len   antibiotikami.   Podľa presvedčenia   sťažovateľky „V   dôsledku   predimenzovanej   liečby   liekom   Minidiab,   bez dôsledného   lekárskeho   vyšetrenia   a náležitej   diagnostiky-ochorenia   v čase   vyvrcholenia krízového   zdravotného   stavu   nastala   dňa   21.   8.   2002   hypoglykémia   (...).   Stav   môjho manžela   v dôsledku   podávania   lieku   na   zníženie   hladiny   cukru   v krvi   bol   kritický. Pravdepodobne len v dôsledku ovocia a tekutín, ktoré som mu počas návštev podávala (bez riadneho lekárskeho vyšetrenia hladiny cukru v krvi a bez následnej úpravy liečby) žil môj manžel až do 23. 9. 2002, kedy skonal. (...)

Dňa 18. 10. 2002, 3. 12. 2002 a 1. 1. 2003 som požiadala štatutárneho zástupcu Leteckej vojenskej nemocnice o prešetrenie správnosti postupu pri liečbe môjho nebohého manžela počas jeho hospitalizácie. Podobne som žiadala Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, do ktorého pôsobnosti Letecká vojenská nemocnica patrí. Moje sťažnosti boli odmietnuté ako neopodstatnené. Som toho názoru, že prešetrenie liečby a dôvodov úmrtia môjho   manžela   tou   istou   nemocnicou,   ktorej   liečbu   napádam,   môže   dávať   dôvod   na pochybnosti   o objektivite   jej   záverov.   Trvám   na   tom,   že   manželovi   nebola   poskytnutá potrebná zdravotná starostlivosť. Smrťou svojho manžela som bola poškodená psychicky, morálne, eticky, ale aj materiálne.“

Na základe uvedených podstatných skutočností sťažovateľka prostredníctvom svojej splnomocnenej advokátky navrhla, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil:

„-   že   Letecká   vojenská   nemocnica   porušila   práva   J.   V.   na   riadnu   zdravotnú starostlivosť podľa čl. 19 ods. 2 a čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky

-a priznal   mi   voči   Leteckej   vojenskej   nemocnici   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 300.000.- Sk

-a náhradu   trov   právneho   zastúpenia   za   dva   úkony   právnej   pomoci   a režijný paušál.“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. (...).Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namietala porušenie základných práv podľa čl. 19 ods. 2 a čl. 40 ústavy Leteckou   vojenskou   nemocnicou   v Košiciach „pre   zanedbanie   riadnej   zdravotnej starostlivosti poskytovanej môjmu nebohému manželovi (...)“.

Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   zistí,   že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02).

Sťažnosť podľa čl. 127 ústavy je garanciou ochrany základných práv a slobôd pred ich porušovaním verejnou mocou, a nie pred ich porušovaním fyzickými osobami alebo právnickými osobami, ktoré verejnú moc nevykonávajú (mutatis mutandis I. ÚS 103/03, I. ÚS 57/04).

Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľka,   ktorá   bola   v tomto   konaní   zastúpená kvalifikovanou   právnou   zástupkyňou,   namietala   porušenie   základných   práv   podľa označených   článkov   ústavy   v sťažnosti   uvedeným   postupom   Leteckou   vojenskou nemocnicou v Košiciach, teda právnickou osobou, ktorá verejnú moc nevykonáva, preto jej sťažnosť je nezlučiteľná ratione personae s čl. 127 ústavy. O žalobných návrhoch proti leteckej vojenskej nemocnici rozhodujú všeobecné súdy.

Ústavný súd (odhliadnuc od ďalších vád návrhu) preto sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. augusta 2004