znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 139/03-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   9.   júla   2003 predbežne prerokoval   sťažnosť   B.   Č.,   bytom   S.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   I.   Ch., Advokátska   kancelária,   S.,   ktorou   namietal   porušenie   čl.   20   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkami Okresného súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 172/74 a Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Co 411/75, ako aj porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uzneseniami   Okresného   súdu   v Trnave   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   11   C   51/01 a Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co 22/03, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť B. Č. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Podaním z 24. júna 2003 podaným na pošte 30. júna 2003, doručeným Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 2. júla 2003, označeným ako „Ústavná sťažnosť“ sa B. Č., bytom S. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpený advokátom JUDr. I. Ch., Advokátska kancelária, S., domáha vyslovenia porušenia čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a čl.   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dodatkový   protokol“)   postupom a rozsudkami Okresného súdu v Trnave (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 172/74 a Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Co 411/75,   ako aj porušenia čl. 6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uzneseniami okresného súdu v konaní vedenom pod   sp.   zn.   11   C   51/01   a Krajského   súdu   v Trnave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co 22/03.

Sťažovateľ   žiada   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil,   že   postupom a rozsudkom okresného súdu v konaní sp. zn. 15 C 172/74 v spojení s rozsudkom Krajského súdu   v Bratislave   sp.   zn.   16   Co   411/75   došlo   k porušeniu   čl.   20   ods.   1   ústavy   a čl.   1 dodatkového protokolu. Ďalej žiada vysloviť, že postupom a uznesením okresného súdu sp. zn.   11   C   51/01   v spojení   s uznesením   krajského   súdu   sp.   zn.   10   Co   22/03   došlo k porušeniu čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Rozsudkami okresného súdu č. k. 15 C 172/74-38 z 28. apríla 1975 a Krajského súdu v Bratislave č. k. 16 Co 411/75-50 z 29. júla 1975, ktoré sa stali právoplatnými 2. septembra 1975,   došlo   ku   zrušeniu   spoločného   práva   sťažovateľa   a jeho   bývalej   manželky   užívať družstevný byt v Hlohovci na ulici SNP, blok A/3, pričom za výlučnú užívateľku a členku bytového   družstva   bola   určená   bývalá   manželka,   a to   aj   napriek   tomu,   že   právo   na pridelenie   družstevného   bytu   vzniklo   sťažovateľovi   ešte   za   slobodna.   Na   sťažovateľov podnet   na   podanie   sťažnosti   na   porušenie   zákona   podaný   v roku   1975   Generálna prokuratúra Slovenskej republiky meritórne nereagovala.

Uzneseniami okresného súdu č. k. 11 C 51/00-77 z 15. apríla 2002 a krajského súdu č. k. 10 Co 22/03-92 z 28. februára 2003 bol návrh sťažovateľa na obnovu konania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 15 C 172/74 právoplatne zamietnutý. Uznesenie krajského súdu bolo sťažovateľovi doručené 30. apríla 2003. Súdy konštatovali, že návrhu na obnovu konania nebolo možné vyhovieť, keďže návrh bol podaný po uplynutí zákonnej lehoty.

Podľa názoru sťažovateľa postupom a rozsudkami okresného súdu a Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 172/74, a to protiprávnym nepriznaním výlučného   členstva   v bytovom   družstve   a výlučného   práva   užívania   družstevného   bytu sťažovateľovi došlo k porušeniu čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu.

Pokiaľ   ide   o uznesenia   okresného   súdu   a krajského   súdu   v konaní   vedenom   pod sp. zn.   11   C   51/00,   oba   súdy   konali   a rozhodli   bez   nariadenia   pojednávania,   teda v neprítomnosti sťažovateľa, čím porušili jeho právo na spravodlivý proces vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa názoru ústavného súdu nie je v právomoci ústavného súdu o podanej sťažnosti meritórne rozhodnúť.

Vo   vzťahu   k namietanému   porušeniu   čl.   20   ods.   1   ústavy   a čl.   1   dodatkového protokolu rozsudkami okresného súdu č. k. 15 C 172/74-38 z 28. apríla 1975 a Krajského súdu   v Bratislave   č.   k.   16   Co   411/75-50   z 29.   júla   1975,   ktoré   sa   stali   právoplatnými 2. septembra 1975, treba uviesť, že ústavný súd rozhoduje iba o návrhoch týkajúcich sa takých rozhodnutí, ktoré nadobudli právoplatnosť najskôr 15. februára 1993, teda v deň nadobudnutia účinnosti zákona o ústavnom súde. Pokiaľ ide o rozhodnutia, ktoré sa stali právoplatnými predtým (v danom prípade 2. septembra 1975), nie je táto právomoc daná.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 6 ods. 1 dohovoru uzneseniami okresného súdu   č.   k.   11   C   51/00-77   z 15.   apríla   2002   a krajského   súdu   č.   k.   10   Co   22/03-92 z 28. februára 2003 treba konštatovať, že právomoc ústavného súdu v zmysle citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy je iba subsidiárna, lebo je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv, ktorých porušenie sa namieta, nerozhoduje iný súd.

Podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru s poukazom na to, že súdy konali a rozhodli o návrhu na obnovu konania bez nariadenia   pojednávania,   teda   bez   jeho   osobnej   prítomnosti   a výsluchu.   Na   základe uvedenej   námietky   mal   sťažovateľ   možnosť   podať   proti   uzneseniu   krajského   súdu dovolanie. V danom prípade teda ochranu označenému základnému právu mal poskytnúť iný súd, a to Najvyšší súd Slovenskej republiky v dovolacom konaní.

Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že v zmysle ustanovenia § 234 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že „...je zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať pojednávanie“.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2003