znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 138/2010-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. apríla 2010 predbežne prerokoval sťažnosť M. V. – G., B., zastúpenej advokátom JUDr. M. P., B., vo veci   namietaného porušenia jej   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 46/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. V. – G. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. marca 2010 doručená sťažnosť M. V. – G., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. M. P., B., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 46/2008.

V odôvodnení sťažnosti sťažovateľka uviedla, že návrhom na vydanie platobného rozkazu sp. zn. 33 Rob 18/2008 podaným okresnému súdu 4. februára 2008 sa ako žalobca domáhala   od   žalovaného   –   spoločnosti   M.   A.   G.,   zaplatenia   sumy   40 662,90   € s príslušenstvom z titulu nezaplatenia kúpnej ceny.

Podaním z 31. marca 2008 zobrala sťažovateľka čiastočne svoj návrh späť z dôvodu zaplatenia sumy 128,70 € zo strany žalovaného a súčasne požiadala okresný súd o vydanie rozsudku,   ktorým   by   žalovaného   zaviazal   na   zaplatenie   istiny   v   sume   40   534,20   € s príslušenstvom. Okresný súd vydal 6. júna 2008 uznesenie č. k. 28 Cb 46/2008-56, ktorým konanie v časti o zaplatenie istiny v sume 128,70 € zastavil.

Sťažovateľka ďalej uviedla, že z dôvodu uplynutia 19 mesiacov od podania žaloby listom   zo   4.   augusta   2009   požiadala   okresný   súd   o   nariadenie   pojednávania.   Napriek predmetnej   výzve   okresný   súd   pojednávanie   nenariadil   a   sťažovateľke   nezaslal   žiadnu odpoveď. Sťažovateľka podala opätovnú žiadosť o nariadenie pojednávania z 10. septembra 2009   s   upozornením   na   podanie   návrhu   v   zmysle   ustanovenia   §   62   a   nasl.   zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Okresný súd na žiadosť sťažovateľky odpovedal listom z 22. septembra 2009, v ktorom jej oznámil, že pojednávanie nie je možné vzhľadom   na   početnosť   vecí   nariadiť   do   konca   roka   2009,   a   preto   bude   nariadené v I. polroku roka 2010. Uvedenú situáciu sa sťažovateľka snažila riešiť podaním sťažnosti na prieťahy v konaní podľa zákona o súdoch doručenej okresnému súdu 27. novembra 2009.

Právnemu zástupcovi sťažovateľky bolo 15. decembra 2009 doručené predvolanie na pojednávanie v jej právnej veci nariadené na 25. január 2010.

Nasledujúci deň, t. j. 16. decembra 2009, bola právnemu zástupcovi sťažovateľky doručená „Odpoveď na sťažnosť v konaní sp. zn. 28Cb 46/2008“ z 9. decembra 2009, v ktorej podpredseda okresného súdu vyhodnotil podanú sťažnosť na prieťahy v konaní ako dôvodnú, pretože v napadnutom konaní vznikli prieťahy spôsobené predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu a nedostatočným personálnym obsadením sudcov na obchodnom úseku súdu. Pre účely nápravy podpredseda okresného súdu vyzval zákonného sudcu a vyššieho súdneho úradníka na prijatie opatrení na odstránenie vzniknutého stavu.

Následne,   7.   januára   2010   bolo   právnemu   zástupcovi   sťažovateľky   doručené „Upovedomenie o zrušení pojednávania“ v právnej veci vedenej pod sp. zn. 28 Cb 46/2008 nariadeného na 25. január 2010 z dôvodu odchodu zákonného sudcu na stáž do Justičnej akadémie Slovenskej republiky od 1. januára 2010 s tým, že po nastúpení nového sudcu bude v krátkej dobe nariadené nové pojednávanie.

Sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti uviedla «právna vec, sp. zn. 28Cb 46/2008 nebola   do   dnešného   dňa   pridelená   zákonnému   sudcovi.   Po   opakovaných   telefonických dotazoch o stave veci bol právnemu zástupcovi oznámený termín prerozdelenia agendy na obchodnom úseku - oddelení „28Cb”, avšak po následnom telefonickom dopyte mu bolo oznámené, že k prerozdeleniu agendy nedošlo a nie je známy ani termín, kedy sa tak reálne stane.».

Sťažovateľka   v   sťažnosti   požiadala   ústavný   súd   aj   o   priznanie   primeraného finančného   zadosťučinenia,   pretože „v   prípade   konania   Okresného   súdu   Bratislava I v súlade so zákonom, by k strate (škode) sťažovateľky v takomto dramatickom rozsahu nedošlo“.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd na základe dôvodov uvedených v sťažnosti po jej prerokovaní takto rozhodol:

1. „Základné právo sťažovateľky M.   V. – G.   na prekovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 28Cb 46/2008 porušené.

2. Sťažovateľke M. V. – G. priznáva primerané finančne zadosťučinenie vo výške 10 000 € (slovom: desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3.   Okresnému   súdu   Bratislava   I   prikazuje,   aby   vo   veci   vednej   pod   sp.   zn. 28Cb 46/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

4. Okresný súd Bratislava I je povinný nahradiť právnemu zástupcovi sťažovateľky náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, na účet právneho zástupcu sťažovateľky, číslo účtu..., v celkovej sume 1 221,94 € (za 2 úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie na súd - sťažnosť, á 506,21 € + 19 % DPH a režijný paušál 7,21 € x 2 úkony právnej služby + DPH), ktorú je povinný   Okresný   súd   Bratislava   I   zaplatiť   do   dvoch   mesiacov   do   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ústavný súd ak vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva a slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   sťažovateľky   je   namietané   porušenie   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 46/2008.

Ústavný súd pripomína, že v konaní, v ktorom sa sťažovateľka domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv, považuje za prostriedok nápravy postupu všeobecného súdu (ktorý môže prispieť k urýchleniu konania, resp. odstráneniu nečinnosti súdu) sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka vo vzťahu k okresnému súdu pred podaním sťažnosti ústavnému súdu postupovala tak, ako jej to umožňoval § 62 zákona č. 757/2004 Z. z., a okresnému súdu doručila 27. novembra 2009 svoju sťažnosť na prieťahy   v konaní.   Predseda   okresného   súdu   vo   svojej   odpovedi   č.   Spr.   2265/09 z 9. decembra 2009 na sťažnosť na prieťahy podanú sťažovateľkou konštatoval, že táto je podľa neho dôvodná, za spôsobený prieťah sa ospravedlnil a uviedol, že „vybavenie veci bude priebežne sledovať tak, aby k zbytočným prieťahom v konaní nedochádzalo“.

Sťažovateľka už 22. marca 2010, t. j. v čase krátkom po doručení odpovede predsedu okresného súdu na podanú sťažnosť na prieťahy, podala v záujme ochrany svojich práv prostredníctvom svojej právnej zástupkyne sťažnosť ústavnému súdu.

Ústavný   súd   podotýka,   že   podanie   sťažnosti   v tak   krátkom   čase   pred   podaním sťažnosti   ústavnému   súdu,   s ohľadom   na   dĺžku   predmetného   konania,   ako   aj   obsah odpovede   predsedu   okresného   súdu   z   9.   decembra   2009,   z ktorej   vyplýva,   že   tento v predmetnej veci na základe sťažnosti sťažovateľky na prieťahy v konaní odstránil stav nečinnosti v predmetnom konaní, sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (mutatis mutandis IV. ÚS 306/04, III. ÚS 73/05).

Podľa zistenia ústavného súdu na okresnom súde bola vec sťažovateľky 15. marca 2010   pridelená   novému   zákonnému   sudcovi,   ktorý   začal   vykonávať   procesné   úkony smerujúce k prerokovaniu a rozhodnutiu merita tejto veci.

Vzhľadom   na všetky   uvedené dôvody   ústavný súd sťažnosť   sťažovateľky   pri   jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Odmietnutie   sťažnosti   nevylučuje,   aby   sa   sťažovateľka   opätovne   uchádzala o ochranu svojich ústavou garantovaných práv v konaní pred ústavným súdom v prípade, ak by bol okresný súd v ďalšom období bez ospravedlniteľného dôvodu v napadnutom konaní nečinný, alebo by bola jeho ďalšia činnosť neefektívna.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 22. apríla 2010