znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 138/08-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. apríla 2008 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti L. M. R. Š. – A. B., a. s. (BTS), L. M. R.   Š.,   B.,   zastúpenej   advokátom   Mgr.   J.   M.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej základných práv podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom správcu pri organizovaní a vedení prvej schôdze veriteľov konanej 6. júla 2007 v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 4 K 7/2007 a podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky   uznesením   Okresného   súdu   Bratislava   I č. k.   4   K 7/2007-1140   zo 17. júla 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti L. M. R. Š. – A. B., a. s. (BTS), o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. augusta 2007 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti L. M. R. Š. – A. B., a. s. (BTS), L. M. R. Š., B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátom   Mgr.   J.   M.,   B.,   ktorou   namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom správcu pri organizovaní a vedení prvej schôdze veriteľov konanej 6.   júla   2007   v konkurznom   konaní   vedenom   Okresným   súdom   Bratislava   I   (ďalej   len „okresný súd“) pod sp. zn. 4 K 7/2007 a podľa čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením okresného súdu č. k. 4 K 7/2007-1140 zo 17. júla 2007 (ďalej len „uznesenie zo 17. júla 2007).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že vo veci konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu S. A., akciová spoločnosť, okresným súdom pod sp. zn. 4 K 7/2007 bol v Obchodnom vestníku č. OV 103B/2007 zverejnený oznam o zvolaní schôdze veriteľov tohto znenia: „JUDr. I. K., správca úpadcu... zvoláva podľa § 34 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštruktualizácii prvú schôdzu veriteľov. Prvá schôdza veriteľov sa koná dňa 6. júla 2007 o 9.00 hod. v miestnosti č. dv. 62 v budove Okresného súdu Bratislava I... Program   schôdze:   1.   Otvorenie   schôdze   a zistenie   uznášaniaschopnosti.   2.   Správa o činnosti   správcu   a stave   konkurzného   konania.   3.   Voľba   veriteľského   výboru.   4. Hlasovanie   o výmene   správcu.   5.   Zistenie   stanovísk   veriteľov   prihlásených   pohľadávok. Právo zúčastniť sa schôdze veriteľov má len veriteľ prihlásenej pohľadávky. Prezentácia veriteľov sa začína o 8.30 hod. Veriteľ prihlásenej pohľadávky alebo jeho zástupca predloží pri prezentácii plnú moc, prípadne poverenie na zastupovanie veriteľa, a doklad totožnosti. JUDr. I. K., správca.

Sťažovateľka k namietanému porušeniu svojho základného práva podľa čl. 12 ods. 1 ústavy postupom správcu v sťažnosti uviedla: „Rovnosť v právach a neodňateľnosť práv deklarovaná   a garantovaná   článkom   12   Ústavy   SR,   ktorá   sa   nesporne   vzťahuje   aj   na rovnosť veriteľov v konaní o konkurze právnickej osoby, bola a je podľa názoru Sťažovateľa porušená zásahom správcu konkurznej podstaty... v konkurznom konaní úpadcu... správca konkurznej   podstaty   svojím   konaním   odoprel   zástupcovi   Sťažovateľa   -   Mgr.   K.   Š.   - splnomocnenej na zastupovanie na prvej schôdzi veriteľov, riadne, so všetkými právami konkurzného veriteľa sa zúčastniť schôdze konkurzných veriteľov, vrátane práva hlasovať na nej...

Dňa 6. júla 2007 sa splnomocnený zástupca Sťažovateľa dostavil na Okresný súd Bratislava   I v čase   o 8.30   hod.   na   prezentáciu   veriteľov,   a to   v zmysle   zverejneného oznámenia. Po dostavení sa na určené miesto splnomocnený zástupca Sťažovateľa zistil, že v uvedenej   miestnosti   č.   62   prebiehalo   súdne   pojednávanie,   pričom   na   dverách   do predmetnej   miestnosti   bol   pripevnený   oznam   správcu   konkurznej   podstaty   JUDr.   I.   K. o tom, že prvá schôdza veriteľov úpadcu... sa bude konať o 10.00 hod. v miestnosti č. 91. Po príchode na, v uvedenom oznámení určené miesto sa však preukázalo, že schôdza prebiehala v čase uvedenom v oznámení správcu uverejnenom v Obchodnom vestníku, teda o 9.00 (t. j. nie v čase podľa predmetného oznámenia) a v miestnosti č. 91, t. j. nie na mieste zverejnenom v obchodnom vestníku. Splnomocnený zástupca Sťažovateľa sa na uvedenej schôdzi zúčastnil v dôsledku nesprávneho oznámenia oneskorene, pričom na schôdzu prišiel v čase, keď už prebiehalo hlasovanie o voľbe členov veriteľského výboru...

Po príchode na prebiehajúcu schôdzu veriteľov, napriek žiadosti splnomocneného zástupcu Sťažovateľa, správca konkurznej podstaty odmietol do zápisnice uviesť zástupcu Sťažovateľa   ako   prítomného   na   schôdzi,   čím   okrem   iného   znemožnil   jeho   hlasovanie a odňal   tak   práva   Sťažovateľa   ako   veriteľa   v konkurznom   konaní.   Správca   odôvodnil odmietnutie   zápisu   zástupcu   Sťažovateľa   s tým,   že   na   schôdzu   prišiel   neskoro   a   k jeho námietke, že to bolo zapríčinené tým, že sa riadil zverejneným oznámením sa vyjadril tak, že pre veriteľov sú záväzné informácie uverejnené v Obchodnom vestníku a žiadne iné... Podľa § 35 ods. 2 Zákona o konkurze právo zúčastniť sa na schôdzi veriteľov má každý veriteľ prihlásenej pohľadávky.

Z vyššie   uvedeného   vyplýva,   že   bolo   porušené   právo   rovnosti   veriteľov,   ktoré garantuje Ústava a ktoré zakotvuje aj vyššie citované ustanovenie zákona o konkurze, keďže na uvedenej schôdzi bolo niektorým veriteľom umožnené riadne sa zúčastniť na... schôdzi a hlasovať na nej, pričom zástupcovi Sťažovateľa to umožnené nebolo...

ani   skutočnosť,   že   zástupca   Sťažovateľa   prišiel   na   schôdzu   veriteľov   až   v jej priebehu,   neoprávňovala   správcu   konkurznej   podstaty   neumožniť   Sťažovateľovi   aktívnu účasť na nej, t. j. aj hlasovanie, podávanie námietok a pod. Uvedené platí aj bez ohľadu na to,   že   neskorý   príchod   bol   zapríčinený   výlučne   chybou   osôb   zodpovedných   za   priebeh schôdze veriteľov a oznámenia jej miesta a času konania.“

Ďalej sťažovateľka k namietanému porušeniu svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením okresného súdu zo 17. júla 2007 uviedla: „Podľa ustanovenia Zákona o konkurze, § 35 ods. 8 každý veriteľ oprávnený na schôdzi veriteľov hlasovať sa môže do piatich dní od skončenia schôdze veriteľov domáhať, aby súd zrušil uznesenie schôdze   veriteľov,   ak   uplatnil   na   schôdzi   veriteľov   do   zápisnice   odôvodnenú   námietku rozporu prijatého uznesenia so zákonom.

Z uvedeného   vyplýva,   že   Zákon   o konkurze   dáva   možnosť   dosiahnuť   zrušenie nezákonných uznesení schôdze veriteľov na podnet veriteľa iba za kumulatívne splnených podmienok: - prítomnosť na schôdzi, - hlasovacie právo, - odôvodnená námietka daná do zápisnice, - podanie do päť dní od konania schôdze.

Nezákonným   uznesením   schôdze   veriteľov   nesporne   je   uznesenie   prijaté   za nezákonného obmedzenia práva niektorého z veriteľov. Takýmto nezákonným obmedzením práva,   je   ako   bolo   uvedené   vyššie   aj   obmedzenie   účasti   veriteľa   na   schôdzi   veriteľov odmietnutím jeho prezentácie (zápisu do zápisnice), znemožnenie hlasovať a znemožnenie vznášania námietok do zápisnice.

Uznesením Okresného súdu Bratislava I, č. k. 4K/7/2007 zo dňa 17. 7. 2007 bol zamietnutý návrh Sťažovateľa na zrušenie uznesení prijatých na prvej schôdzi konkurzných veriteľov. Jediným dôvodom takéhoto rozhodnutia boli formálne dôvody – skutočnosť, že v zápisnici z predmetnej schôdze neboli uvedené námietky Sťažovateľa, ani Sťažovateľ ako prítomný   na   schôdzi.   Je   nepochybné,   že   súd   rozhodol   formálne   správne.   Svojím rozhodnutím   však   porušil   vyššie   uvádzaný   princíp   materiálnej   ochrany   zákonnosti v občianskom súdnom konaní, nakoľko je nesporné, že uznesenia schôdze boli prijaté za súčasného porušenia základných práv niektorých veriteľov.“

K namietanému porušeniu označených základných práv postupom správcu, ako aj uznesením okresného súdu sťažovateľka uviedla: „Z dôvodu, že Sťažovateľovi boli odňaté jeho   základné   práva   došlo   k stavu,   kedy   sa   nemohol   zúčastniť   hlasovania   o zásadných otázkach daného konkurzného konania. Sťažovateľ v prvom rade nemal možnosť zúčastniť sa   volieb   veriteľského   výboru,   ktorý   je   nesporne   pre   priebeh   konkurzného   konania významným orgánom. Sťažovateľ je pritom veriteľom disponujúcim hlasovacími právami v rozsahu umožňujúcom ovplyvniť priebeh danej voľby. Na uvedenej schôdzi ďalej došlo k odsúhlaseniu programu prvého zasadania veriteľského výrobu. Veritelia oprávnení na schôdzi hlasovať mali ďalej tiež možnosť navrhovať osobu nového správcu a o takomto návrhu hlasovať a predkladať stanoviská k vedeniu konkurzného konania. Konaním správcu konkurznej podstaty bolo ďalej odňaté právo Sťažovateľa vznášať na schôdzi námietky, ako základný predpoklad k uplatneniu opravných postupov podľa Zákona o konkurze... Odňatím práv Sťažovateľa súčasne došlo k vzniku následkov, ktorých ďalším trvaním neustále   dochádza   k porušovaniu   práv...   ide   o priebeh   schôdze   vykonaný   v rozpore   so zákonom...   prijala   rozhodnutia   ktoré   majú   následky   pre   celý   priebeh,   pre   celé   ďalšie vedenie   konkurzného   konania...   Ponechaním   v platnosti   rozhodnutí   prijatých   spôsobom v rozpore s Ústavou SR tieto spôsobujú právne následky neodstrániteľnej povahy... jedine   pozastavením   účinnosti   predmetných   rozhodnutí   prijatých   schôdzou konkurzných veriteľov... môže byť predídené vzniku ďalších porušovaní základných práv Sťažovateľa...“

Sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd   odložil „vykonateľnosť   všetkých   uznesení prijatých na prvej schôdzi veriteľov úpadcu S. A. akciová spoločnosť, sp. zn. 4K/7/2007 zo dňa 6. júla 2007 až do rozhodnutia vo veci samej“.

Ďalej navrhla, aby ústavný súd vydal nález, ktorým „1. vysloví porušenie čl. 12 ods. 1 Ústavy SR postupom správcu konkurznej podstaty pri organizovaní a vedení Prvej schôdze veriteľov dňa 6. 7. 2007, v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 4K/7/2007 a aby v zmysle § 56 ods. 3 písm. d) Zákona o konaní pred Ústavným   súdom   prikázal   správcovi   obnoviť   stav   pred   porušením   základného   práva a následne zvolal novú schôdzu veriteľov s rovnakým programom.

2. vysloví porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy SR uznesením Okresného súdu Bratislava I, č.   k.   4K/7/2007-1140 zo   dňa   17.   7.   2007   a aby   v zmysle   §   56   ods.   3   písm.   b)   zákona o konaní pred Ústavným súdom vrátil vec Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, ktorý znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom. Namietané   porušenie   niektorého   zo   základných   práv   alebo   slobôd   teda   automaticky nezakladá   aj   právomoc   ústavného   súdu   na   konanie   o nich.   Pokiaľ   ústavný   súd   pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany tohto   základného   práva   alebo   slobody,   porušenie   ktorých   namieta,   sa   sťažovateľ   môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie.

V súlade   s   princípom   subsidiarity   právomoc   ústavného   súdu   poskytnúť   ochranu základným   právam   a slobodám   je   daná   iba   vtedy,   ak   o ochrane   týchto   práv   a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc   ústavného   súdu   subsidiárna   a nastupuje   až   vtedy,   ak   nie   je   daná   právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak   namietaným   postupom   orgánu   verejnej   moci   (v   tomto   prípade   všeobecného   súdu v občianskoprávnom   konaní)   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva,   ktoré označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Sťažovateľka   namieta   porušenie   ňou   označených   základných   práv   v konkurznom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 4 K 7/2007 jednak postupom správcu (čl. 12 ods. 1 ústavy), ako aj uznesením okresného súdu zo 17. júla 2007 (čl. 46 ods. 1 ústavy).

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl.   12   ods.   1   ústavy   ľudia   sú   slobodní   a rovní   v dôstojnosti   a v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Podľa   názoru   sťažovateľky   správca   postupoval   nezákonne   počas   konania   prvej schôdze veriteľov, keď zástupcovi sťažovateľky neumožnil účasť na tejto schôdzi, a tým sťažovateľke ako veriteľovi s uznanou pohľadávkou znemožnil realizovať jej hlasovacie práva, a tak spolurozhodovať o jednotlivých bodoch programu schôdze veriteľov a uplatniť ďalšie   jej   práva   vyplývajúce   z účasti   na   schôdzi,   vrátane   práva   vzniesť   námietku   proti uzneseniam schôdze.

Sťažovateľka   uviedla,   že   schôdza   veriteľov   sa   nekonala   na mieste   uvedenom v ozname o konaní schôdze zverejnenom v Obchodnom vestníku (v pojednávacej miestnosti okresného súdu, ktorá bola označená v oznámení), ale na inom mieste (inej pojednávacej miestnosti). Pričom pred pojednávacou miestnosťou, v ktorej sa schôdza mala konať 6. júla 2007 so začiatkom o 9.00 h bol vyvesený oznam správcu, že schôdza sa bude konať v inej pojednávacej miestnosti o 10.00 h. V dôsledku uvedeného sa zástupca sťažovateľky dostavil do   určenej   pojednávacej   miestnosti   v čase   o 10.00   h,   a   zistil,   že   schôdza   veriteľov   už prebieha a začala sa o 9.00 h. Počas prebiehajúcej schôdze správca už neumožnil zástupcovi sťažovateľky účasť na tejto schôdzi.

Sťažovateľka   podala   11.   júla   2007   okresnému   súdu   návrh   na   zrušenie   uznesení schôdze veriteľov konanej 6. júla 2007 z dôvodu ich nezákonnosti pre už opísaný postup správcu, ktorým bola sťažovateľke znemožnená účasť na tejto schôdzi.

Okresný súd uznesením zo 17. júla 2007 návrh sťažovateľky zamietol. S poukazom na § 35 ods. 8 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v rozhodnom období (ďalej len „zákon o konkurze“) okresný súd v odôvodnení uznesenia uviedol: „Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom   zápisnice   z prvej   schôdze   veriteľov   konanej   dňa   6.   7.   2007...   a   zistil,   že navrhovateľ nebol podľa predloženého zoznamu prítomných veriteľov prítomný na schôdzi veriteľov   a rovnako   zo   zápisnice   nevyplýva,   že   by   prítomní   veritelia   voči   prijatým uzneseniam vzniesli námietky.

Zákon dáva veriteľom možnosť dosiahnuť zrušenie nezákonného uznesenia schôdze. Toto   oprávnenie   môže   využiť   len   veriteľ   s hlasovacím   právom   prítomný   na   schôdzi veriteľov. Podmienkou je uplatnenie odôvodnenej námietky do zápisnice. Všetky podmienky

- t. j. byť prítomný na schôdzi, mať hlasovacie právo a uplatniť na schôdzi veriteľov do zápisnice námietku rozporu prijatých uznesení so zákonom musia byť splnené kumulatívne, čo je zákonným predpokladom úspešného domáhania sa zrušenia uznesení prvej schôdze veriteľov.“

Podľa sťažovateľky bolo porušené jej základné právo podľa čl. 12 ods. 1 ústavy opísaným postupom správcu a uznesením okresného súdu zo 17. júla 2007 bolo porušené jej základné   právo   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   z dôvodu,   že „Jediným   dôvodom   takéhoto rozhodnutia boli formálne dôvody – skutočnosť, že v zápisnici z predmetnej schôdze neboli uvedené námietky sťažovateľa, ani sťažovateľ ako prítomný na schôdzi. Je nepochybné, že súd   rozhodol   formálne   správne.   Svojím   rozhodnutím   však   porušil...   princíp   materiálnej ochrany   zákonnosti   v občianskom   súdnom   konaní,   nakoľko   je   nesporné,   že   uznesenia schôdze   boli   prijaté   za   súčasného   porušenia   základných   práv   niektorých   veriteľov“. Sťažovateľka v tejto súvislosti poukázala práve na porušenie svojich práv veriteľa postupom správcu, ktorý jej zástupcovi neumožnil účasť na prvej schôdzi veriteľov, a tým splnenie zákonných   podmienok   na   podanie   návrhu   na   zrušenie   uznesení   tejto   prvej   schôdze veriteľov.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o konkurze ak schôdzu veriteľov zvolal správca, schôdzi veriteľov predsedá správca. Ak schôdzu veriteľov zvolal súd, schôdzi veriteľov predsedá sudca   alebo ním poverený vyšší súdny úradník. Podľa odseku 2 právo zúčastniť sa na schôdzi   veriteľov   má   každý   veriteľ   prihlásenej   pohľadávky.   Podľa   odseku   3   schôdza veriteľov je uznášaniaschopná, ak je prítomný aspoň jeden veriteľ oprávnený na schôdzi veriteľov hlasovať. Schôdza veriteľov sa uznáša nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných veriteľov. Ak ide o voľbu alebo odvolanie člena veriteľského výboru, schôdza veriteľov sa uznáša   nadpolovičnou   väčšinou   hlasov   prítomných   nezabezpečených   veriteľov.   Podľa odseku 4 právo hlasovať na schôdzi veriteľov má veriteľ, ktorého pohľadávka je v čase konania schôdze veriteľov zistená čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Podľa odseku 5 predmetom hlasovania schôdze veriteľov môže byť len záležitosť uvedená v oznámení o jej   zvolaní.   O   inej   záležitosti   môže   schôdza   veriteľov   hlasovať   len   za   prítomnosti a so súhlasom všetkých veriteľov oprávnených na schôdzi veriteľov hlasovať. Podľa odseku 8   každý   veriteľ   oprávnený   na   schôdzi   veriteľov   hlasovať   sa   môže   do   piatich   dní   od skončenia   schôdze   veriteľov   domáhať,   aby   súd   zrušil   uznesenie   schôdze   veriteľov,   ak uplatnil   na   schôdzi   veriteľov   do   zápisnice   odôvodnenú   námietku   rozporu   prijatého uznesenia so zákonom; uznesenie možno napadnúť len dôvodmi uvedenými v námietke. Ak je uznesenie schôdze veriteľov v rozpore so zákonom, súd uznesenie schôdze veriteľov do siedmich dní od doručenia návrhu zruší, inak návrh na jeho zrušenie v rovnakej lehote zamietne.   Do   rozhodnutia   vo   veci   môže   súd   aj   bez   návrhu   účinky   uznesenia   schôdze veriteľov pozastaviť.

Podľa § 40 ods. 1 zákona o konkurze správcu v konkurznom konaní ustanovuje súd uznesením.   Podľa   odseku   2   správca   počas   konkurzu   vykonáva   správu   majetku podliehajúceho   konkurzu,   speňažuje   majetok   podliehajúci   konkurzu   a   z   výťažku zo speňaženia   tohto   majetku   v   súlade   s   týmto   zákonom   uspokojuje   veriteľov   úpadcu a vykonáva aj ďalšie práva a povinnosti v priebehu konkurzu v súlade s týmto zákonom.

Podľa § 41 zákona o konkurze súd počas konkurzného konania vykonáva dohľad nad činnosťou správcu. Súd je pri výkone dohľadu oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu konkurzného konania, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť.

Podľa   §   42   ods.   1   zákona   o konkurze   súd   aj   bez   návrhu   odvolá   správcu,   ak opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo osobitným predpisom alebo mu vo výkone funkcie bráni zákonná prekážka; zákonnou prekážkou sa rozumie aj vylúčenie správcu podľa osobitného predpisu. Pred odvolaním správcu počas konkurzu súd vypočuje členov veriteľského výboru a aspoň troch zabezpečených veriteľov s najvyšším počtom hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených zabezpečených pohľadávok. Podľa odseku 2 návrh na odvolanie správcu môže podať veriteľský výbor alebo zabezpečený veriteľ zistenej zabezpečenej pohľadávky.

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   tento   nie   je   zásadne   oprávnený preskúmavať   a   posudzovať   právne   názory   všeobecného   súdu,   ktoré   ho   pri   výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu   všeobecný   súd vyvodil.   Úloha ústavného súdu   sa obmedzuje   na   kontrolu   zlučiteľnosti   účinkov   takejto   interpretácie   a aplikácie   s ústavou, prípadne   s   medzinárodnými   zmluvami   o ľudských   právach   a základných   slobodách (I. ÚS 13/00 mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia všeobecných   súdov,   ak v konaní, ktoré mu predchádzalo,   alebo samotným rozhodnutím došlo   k porušeniu   základného   práva   alebo   slobody,   pričom   skutkové   a právne   závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne   neodôvodnené   alebo   arbitrárne,   a tak   z ústavného   hľadiska   neospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00 mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00) a tiež by mali   za   následok   porušenie   niektorého   z princípov   spravodlivého   procesu,   ktoré   neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

Sťažovateľka v sťažnosti akceptovala, že okresný súd sa pri svojom rozhodovaní o jej   návrhu   plne   spravoval   ustanovením   §   35   ods.   8   zákona   o konkurze.   Vo   vzťahu k okresnému   súdu   namietala   len   formálnu   aplikáciu   tohto   ustanovenia   bez   zohľadnenia skutočnosti, že k naplneniu dôvodov na jej aplikáciu pri rozhodovaní okresného súdu došlo práve ňou tvrdeným nezákonným postupom správcu (neumožnením účasti sťažovateľke na prvej schôdzi veriteľov).

Ústavný súd po oboznámení sa s uznesením okresného súdu zo 17. júla 2007 uvádza, že podľa jeho názoru sa okresný súd vysporiadal so všetkými námietkami sťažovateľky uvedenými v jej návrhu. Nezistil pritom žiadnu skutočnosť naznačujúcu svojvoľný postup okresného súdu, ktorý by nemal oporu v zákone o konkurze.

Nevyhovenie   návrhu   sťažovateľky   a uplatnenie   postupu   v rámci   a podľa   zákona o konkurze (§ 35 ods. 8) nie je možné považovať za odmietnutie spravodlivosti a nemôže viesť k záveru o porušení sťažovateľkou označeného základného práva.

Ústavný   súd   poukazuje   na   svoju   judikatúru,   v rámci   ktorej   už   vyslovil,   že kompetencie   ústavného   súdu   nenahrádzajú   postupy   a rozhodnutia   všeobecných   súdov a nepoužívajú sa na skúmanie namietanej vecnej nesprávnosti, pretože ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo vzťahu k všeobecným súdom. Kritériom na rozhodovanie ústavného súdu musí byť najmä intenzita, akou malo byť zasiahnuté do ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených základných práv a slobôd a v spojitosti s tým zistenie, že   v okolnostiach   daného   prípadu   ide   o zásah,   ktorý   zjavne   viedol   k porušeniu,   resp. odopretiu základných práv alebo slobôd (IV. ÚS 238/07).

Ústavný   súd   konštatuje,   že   uvedeným   postupom   okresného   súdu   súladným so zákonom o konkurze s prihliadnutím na jeho dôsledky, ako aj vzhľadom na charakter sťažovateľkou   namietaného   postupu   správcu   (ktorý   nebol   preukázaný)   a možnosti sťažovateľky uplatňovať si svoje práva veriteľa v ďalšom priebehu konkurzného konania v súlade so zákonom o konkurze nemohlo v okolnostiach tohto prípadu dôjsť k obmedzeniu rozsahu   sťažovateľkiných   práv   do   takej   miery,   aby   dosiahlo   ústavnoprávny   rozmer signalizujúci možné porušenie v sťažnosti označeného základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Ústavný   súd   napriek   svojmu   záveru   o tom,   že   aplikáciou   §   35   ods.   8   zákona o konkurze pri rozhodovaní o návrhu sťažovateľky nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, poukazuje na skutočnosť, že okresný súd získal   vedomosť   o namietanom   pochybení   správcu   pri   vedení   prvej   schôdze   veriteľov z návrhu sťažovateľky, o ktorom rozhodol uznesením zo 17. júla 2007.

V tejto súvislosti treba uviesť, že konkurzné konanie je vedené okresným súdom a tento v súlade so zákonom o konkurze (§ 41 a § 42) vykonáva dohľad nad činnosťou správcu   v rámci   tohto   konania.   Pri   výkone   tohto   dohľadu   má   okresný   súd   zákonom ustanovené možnosti vyvodiť dôsledky voči správcovi v prípade porušenia jeho povinností. Zo sťažnosti sťažovateľky nie je zrejmé, že by okresný súd pristúpil k uplatneniu zákonných postupov voči správcovi ustanovených v prípade závažného porušenia jeho povinnosti. Táto okolnosť nasvedčuje tomu, že v danom prípade formálnou aplikáciou § 35 ods. 8 zákona o konkurze nemohlo dôjsť k opomenutiu materiálneho významu tohto ustanovenia.Ústavný   súd   preto   sťažnosť   sťažovateľky   v   časti   smerujúcej   proti   uzneseniu okresného   súdu   odmietol   pre   zjavnú   neopodstatnenosť   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde.

V závere   ústavný   súd   poukazuje   na   to,   že   pokiaľ   sťažovateľka   označila   za porušovateľa   jej   základného   práva   podľa   čl.   12   ods.   1   ústavy   správcu,   je   jej   sťažnosť nezlučiteľná   ratione   personae   s čl.   127   ústavy,   pretože   bola   podaná   proti   subjektu konkurzného konania vedeného okresným súdom, a nie voči subjektu (okresnému súdu), ktorým   je   vedené   samotné   konanie,   v ktorom   malo   dôjsť   podľa   skutkových   tvrdení sťažovateľky k porušeniu ňou označeného základného práva. Ústavný súd preto sťažnosť v časti smerujúcej voči správcovi odmietol pre jej neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Pretože   sťažnosť   bola   odmietnutá,   ústavný   súd   o   ďalších   nárokoch   na   ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. apríla 2008