znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 138/05-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. apríla 2006 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť MUDr. E. P., bytom B., zastúpenej advokátkou JUDr. E. Ľ., B., vo   veci   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 18/97 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 18/97 p o r u š i l základné právo MUDr.   E.   P. na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   6   C   18/97 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. MUDr. E. P. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk (slovom   šesťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Bratislava III p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. MUDr. E. P. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 5 302 Sk (slovom   päťtisíc   tristodva   slovenských   korún),   ktorú   je   Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   jej   advokátky   JUDr.   E.   Ľ.,   B.,   do   jedného   mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 8. júla 2005   č.   k.   I.   ÚS   138/05-7   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť MUDr.   E.   P.,   bytom   B. (ďalej   len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 18/97 (ďalej aj „namietané konanie“).

Z   obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   v namietanom   konaní   sa   návrhom podaným   na   okresnom   súde   24.   januára   1997   sťažovateľka   domáha   vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) po právoplatnom rozvode manželstva. Podľa tvrdenia sťažovateľky konanie okresného súdu v jej veci je zdĺhavé, čím sa predlžuje stav jej právnej neistoty, vo veci o rozhodnutie ktorej sa obrátila na okresný súd a odďaľuje sa právoplatné skončenie konania.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného ďalej uviedla:„Súdny spor o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov prebieha na okresnom súde od r. 1997 a do dnešného dňa tento súd nevydal meritórne rozhodnutie. Viacerými listami a telefonickými urgenciami sme súd neustále žiadali o ukončenie v podstate jednoduchého sporu; ostatne sa tak stalo listom zo 7. 2. 2005, ale bezvýsledne. (...) Domnievame   sa,   že   sporadické   a neefektívne   vykonávanie   procesných   úkonov   po dobu vyše 8 rokov, ktoré nevyústilo do rozhodnutia vo veci samej bez toho, žeby tomu bránili účastníci konania, treba považovať za porušenie článku 48 ods. 2 ústavy.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„1. Právo sťažovateľky MUDr. E. P., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR   Okresným   súdom   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 6 C 18/97 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava III sa prikazuje konať v označenej veci bez zbytočných prieťahov.

3.   MUDr.   E.   P.   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v sume   80.000,-   Sk,   ktoré   jej vyplatí Okresný súd Bratislava III do 2 mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III je povinný nahradiť sťažovateľke trovy konania v sume 6.310,- Sk k rukám JUDr. E. Ľ., a to tiež do 2 mesiacov od doručenia nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu JUDr. I. H., poverená zastupovaním predsedu okresného súdu v liste sp. zn. Spr. 3747/2005 z 22. marca 2006 oznámila ústavnému súdu, že   okresný   súd   netrvá   na   ústnom   prejednaní   veci,   avšak   nevyužila   možnosť   vecne   sa vyjadriť k prijatej sťažnosti.

3. Právna zástupkyňa sťažovateľky podaním doručeným ústavnému súdu 6. apríla 2006 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania v predmetnej veci.

4.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.   Jej   prerokovanie   na   ústnom   pojednávaní   –   vzhľadom   na   povahu   predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo   sťažnosti,   jej   príloh,   z vyjadrení   účastníkov   konania   a z obsahu   na   vec   sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 6 C 18/97:

- 24.   január   1997   –   sťažovateľka   sa   návrhom   podaným   na   okresnom   súde   domáhala vyporiadania BSM;

- 4. február 1997 – okresný súd vyzval sťažovateľku, aby zaplatila súdny poplatok za návrh;

- 26. február 1997 – sťažovateľka zaplatila súdny poplatok;

- 1. apríl 1997 – okresný súd zaslal návrh na vyjadrenie odporcovi;

- 21.   apríl   1997   –   odporca   sa   vyjadril   k návrhu,   pričom   oznámil,   že   ohľadom   zrušenia spoločného   nájmu   bytu   manželov   prebieha   na   okresnom   súde   na   základe   jeho   žaloby podanej 18. marca 1997 súdne konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. 6 C 64/97;

- 10. jún 1997 – k preskúmavanej veci bol pripojený súvisiaci súdny spis sp. zn. 6 C 64/97;

- 16. jún 1997 – okresný súd nariadil pojednávanie na 4. september 1997;

- 4. september 1997 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov a po oznámení právnej zástupkyne sťažovateľky, že konanie o zrušení spoločného nájmu bytu bolo právoplatne skončené, pričom za výlučného nájomcu bytu bol určený odporca, odročené na 27. október 1997 s tým, že odporca do jedného mesiaca zašle okresnému súdu špecifikáciu hnuteľných vecí, ktoré podľa neho patria do BSM;

- 27. október 1997 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov odročené na 8. december 1997 s tým, že odporcovi sa opakovane uložila povinnosť predložiť špecifikáciu hnuteľných vecí patriacich do BSM;

- 31.   október   1997   –   odporca   predložil   okresnému   súdu   špecifikáciu   hnuteľných   vecí patriacich   do   BSM   a súčasne   oznámil   súdu,   že   sťažovateľke   zamestnávateľ   pridelil   do užívania trojizbový byt;

- 11. november 1997 – okresný súd vyzval odporcu, aby predložil ešte jednu kópiu jeho vyjadrenia z 31. októbra 1997 za účelom jej zaslania sťažovateľke;

- 8.   december   1997   –   pojednávanie   bolo   po   vypočutí   účastníkov,   ktorí   sa   nezhodli   na rozsahu hnuteľných vecí patriacich do BSM, odročené na 2. február 1998 s tým, že účastníci predložia   návrhy   na   dokazovanie,   oznámia   adresy   svedkov,   ktorých   žiadajú   vypočuť a sťažovateľka predloží fotografie za účelom rozpoznania vecí patriacich do BSM, ktorých existenciu odporca popieral;

- 2. február 1998 – pojednávanie bolo pre ospravedlnenú neprítomnosť sťažovateľky a jej právnej zástupkyne odročené na 30. marec 1998;

- 23. február 1998 – okresný súd vyzval sťažovateľku, aby zdôvodnila neprítomnosť na pojednávaní 2. februára 1998;

- 17. marec 1998 – sťažovateľka zaslala okresnému súdu vyjadrenie a fotografie, ktorými preukazovala existenciu   niektorých   hnuteľných vecí   z BSM, ktorých   existenciu   odporca popieral;

- 30. marec 1998 – pojednávanie bolo pre ospravedlnenú neprítomnosť odporcu odročené na 7. máj 1998 za účelom predvolania svedka s tým, že pod hrozbou predvedenia a uloženia poriadkovej pokuty bude opätovne predvolaný odporca;

- 14.   apríl   1998   –   okresný   súd   vyzval   pod   hrozbou   poriadkovej   pokuty   odporcu,   aby zdôvodnil svoju neprítomnosť na pojednávaní 30. marca 1998;

- 20. apríl 1998 – sťažovateľka oznámila okresnému súdu mená svedkov, ktorých žiadala vypočuť   s tým,   že   zabezpečí   ich   prítomnosť   na   pojednávaní   7.   mája   1998   a súčasne zdôvodnila svoju neprítomnosť na pojednávaní 2. februára 1998;

- 28. apríl 1998 - odporca potvrdením od zamestnávateľa zdôvodnil svoju neprítomnosť na pojednávaní 30. marca 1998;

- 7. máj 1998 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov k okruhu vecí patriacich do BSM a po vypočutí svedka odročené na 22. jún 1998 za účelom výsluchu svedkov, ktorí boli na pojednávaní prítomní, avšak neboli vypočutí;

- 22. jún 1998 – pojednávanie bolo po vypočutí svedkov odročené na 21. september 1998 s tým, že odporca do 14 dní oznámi adresy svedkov, ktorých žiada vypočuť;

- 3. júl 1998 – odporca predložil okresnému súdu zoznam štyroch svedkov;

- 29. júl 1998 – okresný súd predvolal na pojednávanie nariadené na 21. september 1998 dvoch zo štyroch odporcom navrhovaných svedkov;

- 21. september 1998 – pojednávanie bolo po vypočutí svedkov odročené na 26. október 1998 za účelom predvolania tretieho svedka zo zoznamu svedkov predložených odporcom;

- 26. október 1998 – pojednávanie bolo z dôvodu neprítomnosti zákonnej sudkyne odročené na 10. december 1998;

- 10.   december   1998   –   pojednávanie   bolo   z dôvodu   neprítomnosti   svedka   odročené   na 8. február 1999 za účelom jeho opätovného predvolania;

- 8. február 1999 – pojednávanie bolo z dôvodu ospravedlnenej neprítomnosti sťažovateľky a za účelom jej opätovného predvolania odročené na 16. marec 1999;

- 9. február 1999 – okresný súd zmenil termín nariadeného pojednávania zo 16. marca 1999 na 15. marec 1999;

- 15. marec 1999 – pojednávanie bolo po vypočutí svedka odročené na 22. apríl 1999 za účelom predvolania štvrtej odporcom navrhovanej svedkyne v ním predloženom zozname;

- 22. apríl 1999 – pojednávanie bolo po vypočutí svedkyne odročené na 7. jún 1999 za účelom vypočutia ďalšej svedkyne navrhovanej sťažovateľkou;

- 7. jún 1999 – pojednávanie bolo odročené na 9. september 1999 z dôvodu opätovného predvolania neprítomného odporcu (ospravedlnená neúčasť) a svedkyne;

- 9. september 1999 – pojednávanie bolo po vypočutí svedkyne odročené na 7. október 1999 s tým, že účastníci „zvážia návrhy na ďalšie dokazovanie“;

- 7.   október   1999   –   pojednávanie   bolo   bez   meritórneho   prejednania   veci   odročené   na 8. november 1999 s tým, že účastníci sa do 15 dní písomne vyjadria ku konečnému okruhu vecí patriacich do BSM a k ich hodnote;

- 20. október 1999 – odporca sa vyjadril k sporu;

- 4. november 1999 – sťažovateľka sa vyjadrila k sporu;

- 8. november 1999 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov odročené na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania;

- 3. apríl 2000 – sťažovateľka urgovala nariadenie znaleckého dokazovania;

- 25.   júl   2000   –   okresný   súd   uznesením   ustanovil   súdneho   znalca   z odboru „bytové zariadenie“ a uložil mu, aby do 30 dní ocenil hnuteľné veci z BSM (súdnemu znalcovi bolo uznesenie doručené 1. augusta 2000) a účastníkom uložil povinnosť zaplatiť preddavok na znalecké dokazovanie;

- 14. august 2000 – odporca podal odvolanie proti výroku uznesenia z 25. júla 2000, ktorým mu   bolo   uložené   zaplatiť   preddavok   na   znalecké   dokazovanie,   z dôvodu   jeho nezamestnanosti;

- 12. september 2000 – okresný súd vyzval odporcu, aby predložil doklady preukazujúce, že je nezamestnaný a poberá podporu v nezamestnanosti;

- 5. október 2000 – odporca zaslal okresnému súdu požadované doklady;

- 23. október 2000 – okresný súd nariadil pojednávanie na 5. december 2000;

- 2. november 2000 – okresný súd vyzval súdneho znalca, aby predložil znalecký posudok;

- 14.   november   2000   –   súdny   znalec   oznámil   okresnému   súdu,   že   znalecký   posudok nemohol vypracovať, pretože okresný súd mu oznámil, že spis mu nemôže byť zapožičaný z dôvodu odvolania sa odporcu proti uzneseniu z 25. júla 2000;

- 5. december 2000 – z dôvodu predloženia spisu Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský   súd“)   na   konanie   o odvolaní   odporcu   zo   14.   augusta   2000   bolo   pojednávanie odročené na neurčito;

- 23. apríl 2001 – sťažovateľka urgovala zaslanie spisu krajskému súdu;

- 23. máj 2001 – okresný súd zaslal spis súdnemu znalcovi, ktorému bol doručený 26. mája 2001;

- 25. jún 2001 – okresnému súdu bol doručený znalecký posudok;

- 13. august 2001 – okresný súd nariadil pojednávanie na 26. október 2001 a účastníkom zaslal znalecký posudok;

- 5.   október   2001   –   sťažovateľka   žiadala   okresný   súd   o zmenu   nariadeného   termínu pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní u jej právnej zástupkyne, na účasti ktorej trvala;

- 8. október 2001 – okresný súd zmenil nariadený termín pojednávania z 26. októbra 2001 na 16. január 2002;

- 16. január 2002 – pojednávanie bolo na žiadosť neprítomného odporcu (ospravedlnená neúčasť) odročené bez meritórneho prejednania veci na 13. február 2002;

- 13.   február   2002   –   pojednávanie   bolo   bez   meritórneho   prejednania   veci   odročené   na neurčito z dôvodu predloženia spisu krajskému súdu na konanie o odvolaní odporcu;

- 26. marec 2002 – spis bol doručený krajskému súdu;

- 28. jún 2002 – krajský súd uznesením sp. zn. 9 Co 147/02 potvrdil uznesenie okresného súdu z 25. júla 2000 v odvolaním napadnutej časti, v ktorej sa odporcovi uložila povinnosť zaplatiť preddavok na znalecké dokazovanie;

- 21. august 2002 – spis bol vrátený okresnému súdu;

- 26. august 2002 – okresný súd nariadil pojednávanie na 24. október 2002;

- 24.   október   2002   –   pojednávanie bolo   bez meritórneho   prejednania veci   odročené   na 21. november   2002   z dôvodu   ospravedlnenej   neprítomnosti   odporcu,   ktorému   bola uznesením uložená poriadková pokuta kvôli jeho opakovaným účelovým ospravedlneniam na predchádzajúcich   pojednávaniach (poriadkovú   pokutu odporca   zaplatil 20. novembra 2002);

- 6.   november   2002   –   sťažovateľka   oznámila   okresnému   súdu   adresu   nového zamestnávateľa odporcu;

- 21. november 2002 – pojednávanie, na ktorom odporca oznámil, že byt, v ktorom účastníci za trvania manželstva bývali, odkúpil do osobného vlastníctva, bolo odročené na 31. január 2003 s tým, že odporca zašle okresnému súdu kúpnu zmluvu ohľadom bytu;

- 22.   november   2002   –   odporca   predložil   okresnému   súdu   kúpnu   zmluvu   na   byt s vyznačením povolenia vkladu vlastníckeho práva v jeho prospech k 13. júnu 2002;

- 31.   január   2003   –   pojednávanie   bolo   po   vypočutí   účastníkov   bez   uvedenia   dôvodu odročené na 26. marec 2003;

- 26.   február   2003   –   okresný   súd   si   vyžiadal   spis   tamojšieho   súdu   sp.   zn.   6   C   64/97, v ktorom bolo právoplatne rozhodnuté o skončení spoločného nájmu bytu účastníkmi;

- 26.   marec   2003   –   pojednávanie   bolo   bez   meritórneho   prejednania   veci   odročené   na 16. máj 2003 z dôvodu účastníkmi navrhovaného opätovného vypočutia svedkov;

- 16. máj 2003 – pojednávanie bolo po vypočutí svedkov odročené na 10. september 2003 za účelom vypočutia ďalších sťažovateľkou navrhovaných svedkov;

- 10. september 2003 – pojednávanie bolo po vypočutí svedka za účelom vypočutia ďalších účastníkmi navrhovaných svedkov odročené na 31. október 2003;

- 31. október 2003 – pojednávanie bolo po vypočutí svedkov za účelom vypočutia ďalších sťažovateľkou   navrhovaných   svedkov,   ktorých   adresu   mala súdu   oznámiť,   odročené na 21. január 2004;

- 21.   január   2004   –   pojednávanie   bolo   z dôvodu   nezistenia   adries   sťažovateľkou navrhovaných svedkov odročené na 25. február 2004 za účelom vykonania dokazovania premietnutím videozáznamu a vypočutia svedka, po oznámení jeho adresy sťažovateľkou;

- 25. február 2004 – pojednávanie bolo po vypočutí svedka odročené na 7. apríl 2004 za účelom vypočutia ďalšieho sťažovateľkou navrhnutého svedka;

- 7.   apríl   2004   –   pojednávanie   bolo   z dôvodu   ospravedlnenej   neúčasti   sťažovateľky a svedka, ktorému bola uložená poriadková pokuta, odročené na 19. máj 2004;

- 19. máj 2004 – pojednávanie bolo po vypočutí svedka za účelom opätovného predvolania neprítomného odporcu (ospravedlnená neúčasť) odročené na 16. jún 2004;

- 16. jún 2004 – pojednávanie bolo po zhrnutí dokazovania odročené na 10. september 2004 s tým, že okresný súd „zváži vykonanie ďalších dôkazov“;

- 10. september 2004 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov odročené na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania;

- 7. február 2005 – sťažovateľka urgovala konanie vo veci;

- 3. november 2005 – okresný súd nariadil pojednávanie na 23. november 2005;

- 23. november 2005 – pojednávanie bolo bez meritórneho prejednania veci odročené na neurčito za účelom ustanovenia znalca;

- 10. marec 2006 – sťažovateľka urgovala konanie vo veci. Podľa zistenia ústavného súdu od tejto doby nebol vo veci vykonaný žiaden procesný úkon.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne   realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 18/97 o návrhu sťažovateľky na vyporiadanie BSM po   rozvode   manželstva   došlo   k   porušeniu   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručené v čl. 48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02, I. ÚS 270/05). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam   pre   sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02,   II.   ÚS   32/02,   I.ÚS   79/05).   Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium „zložitosť veci“, ústavný súd síce uznáva, že ide o konanie, ktoré   je   svojou   povahou   náročnejšie   na   dokazovanie   pri   zisťovaní   skutkového   stavu potrebného   pre   meritórne   rozhodnutie   (ustálenie   okruhu   vecí   patriacich   do   BSM   a ich ocenenie), ktoré si aj v danom prípade vyžiadalo znalecké dokazovanie, avšak podľa názoru ústavného   súdu   žiadna   skutková   zložitosť   veci   nemôže   ospravedlniť   viac   ako   9-ročné trvanie sporu na súde prvého stupňa a navyše dosiaľ bez jediného meritórneho rozhodnutia.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom, teda doterajšia dĺžka napadnutého konania nebola vyvolaná správaním sťažovateľky.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v tejto súvislosti zistil,   že   okresný   súd   bol   v namietanom   konaní   nečinný,   resp.   nevykazoval   relevantnú procesnú činnosť v období:

- od 8. novembra 1999 do 25. júla 2000, t. j. viac ako 8 mesiacov;

- od 5. októbra 2000 do 23. mája 2001, t. j. viac ako 7 mesiacov, pričom v tomto období okresný súd síce nariadil pojednávanie na 5. december 2000, ktoré bolo odročené z dôvodu predloženia spisu odvolaciemu súdu, k čomu však došlo až 26. marca 2002;

- od 25. júna 2001 do 26. marca 2002, t. j. 9 mesiacov, aj v tomto období okresný súd bez toho, aby zaslal spis krajskému súdu na konanie o odvolaní odporcu zo 14. augusta 2000 alebo aby aspoň vytvoril pre účely odvolacieho konania zberný spis, nariadil pojednávania, ktoré (13. februára 2002) odročil bez meritórneho prejednania veci na neurčito z dôvodu potreby predložiť spis krajskému súdu na konanie o odvolaní odporcu;

- od 10. septembra 2004 doposiaľ, t. j. viac ako 1 rok a 7 mesiacov, pričom pojednávanie, ktoré   sa   konalo   23.   novembra   2005   bolo   opätovne   bez   meritórneho   prejednania   veci odročené na neurčito a znovu za účelom ustanovenia súdneho znalca, ktorý však doposiaľ nebol okresným súdom ustanovený.

Celková   doba   zbytočných   prieťahov   spôsobených   okresným   súdom   tak   podľa zistenia ústavného súdu predstavuje viac ako 3 roky a 7 mesiacov. Okresný súd teda počas uvedeného   obdobia   vo   veci   nevykonal   žiadny   úkon   smerujúci   k odstráneniu   právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka počas napadnutého súdneho konania nachádzala, čo je základným účelom práva zaručeného v citovaných článkoch ústavy a dohovoru (pozri napr. I.   ÚS   41/02).   K   prieťahom   pritom   nedošlo   v dôsledku   zložitosti   veci   ani   správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   sa   domáhala   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vo výške 80 000 Sk, ktoré odôvodnila pretrvávajúcim stavom právnej neistoty.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľke   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa citovaného   ustanovenia   zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti, s prihliadnutím najmä na nečinnosť okresného súdu, ako aj na celkovú dĺžku konania pred okresným   súdom   a všetky   okolnosti   zistenia   porušenia   označeného   práva   považuje   za primerané priznať vo výške 60 000 Sk, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov   konania z dôvodu   jej   právneho   zastúpenia   advokátkou,   ktorá   si   uplatnila   nárok   na náhradu trov vo výške 6 310 Sk.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení §   1 ods.   3 a   § 11 ods.   2 vyhlášky Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb   (ďalej   len „vyhláška“). Základná sadzba   odmeny   za jeden   úkon   právnej   služby uskutočnený v roku 2005 je 2 501 Sk a hodnota režijného paušálu je 150 Sk.

Ústavný   súd   priznal   sťažovateľke   náhradu   trov   za   dva   úkony   právnej   služby uskutočnené v roku 2005 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti ústavnému súdu) vo výške 5 002 Sk a dvojnásobok režijného paušálu vo výške 300 Sk, teda v celkovej výške 5 302 Sk.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. apríla 2006