znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 138/02

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. novembra 2002 predbežne prerokoval sťažnosť P. K., I., zastúpeného JUDr. F. G., I, ktorou namietal porušenie čl. 48 ods. 2 a čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nekonaním Sociálnej poisťovne,   ústredia   Bratislava,   ako   aj nesprávnym   úradným   postupom   a rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne vo veci vedenej pod sp. zn. 11 S 15/02, 11 S 16/02, 11 S 17/02, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. K.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. októbra 2002 doručená sťažnosť P. K., I. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného JUDr. F. G., I., ktorou namietal porušenie čl. 48 ods. 2 a čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len   „ústava“)   nekonaním   Sociálnej   poisťovne,   ústredia   Bratislava   (ďalej   len   „Sociálna poisťovňa“),   ako   aj nesprávnym   úradným   postupom   a rozsudkom   Krajského   súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 11 S 15/02, 11 S 16/02, 11 S 17/02.

Sťažovateľ požaduje vydanie nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil, že

1.   nekonaním   Sociálnej   poisťovne   v občianskoprávnej   veci   sťažovateľa   došlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie jeho veci bez prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy,

2. nesprávnym úradným postupom a rozsudkom krajského súdu č. k. 11 S 15/02-20, 11 S 16/02, 11 S 17/02 zo 14. mája 2002 došlo k porušeniu jeho práva na preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne spočívajúcemu v nekonaní vo veciach jeho návrhov podľa čl. 46 ods. 2 ústavy.

Napokon   požaduje   náhradu   škody   materiálnej   a duševnej   povahy   vo   výške 180 000 Sk, ktorú mu spôsobila Sociálna poisťovňa.

Vo   vzťahu   ku   Sociálnej   poisťovni   sťažovateľ   namieta,   že   hoci   na   základe   jej oznámenia z 23. júla 2001 podal žiadosť o odpustenie penále z titulu omeškania úhrady predpísaného poistného nemocenského a dôchodkového poistenia, doposiaľ nebolo v tejto veci Sociálnou poisťovňou rozhodnuté. Túto skutočnosť považuje za porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy.

Vo vzťahu voči krajskému súdu namieta správnosť rozsudku krajského súdu č. k. 11 S 15/02-20,   11   S 16/02,   11   S 17/02   zo   14.   mája   2002   vrátane   tej   skutočnosti,   že nečinnosťou Sociálnej poisťovne v otázke riešenia jeho žiadosti o odpustenie penále došlo k navýšeniu jeho platobných povinností voči Sociálnej poisťovni. Podľa jeho názoru došlo k porušeniu čl. 46 ods. 2 ústavy.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. I bodu 78 ústavného zákona č. 90/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov sa v čl. 130 vypúšťa odsek 3, ktorý upravoval právomoc ústavného súdu začať konanie aj na podnet právnických   osôb   alebo   fyzických   osôb,   ak   namietali   porušenie   svojich   práv,   a to s účinnosťou od 1. júla 2001.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané   niekým   zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene,   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Na predbežnom prerokovaní posúdil ústavný súd podanie sťažovateľa označené ako „Podnet...   na začatie konania pred ústavným súdom“ podľa jeho obsahu ako sťažnosť v zmysle ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy. Vychádzal pri tom z ustanovenia § 41 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 31a zákona o ústavnom súde.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy je podanie sťažnosti   v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   ktorým   malo   byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 citovaného zákona).

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   rozsudok   krajského   súdu   č.   k.   11 S 15/02-20, 11 S 16/02, 11 S 17/02 zo 14. mája 2002 nadobudol právoplatnosť 25. júna 2002.

Zo žaloby sťažovateľa o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu zo 16. januára 2002   vyplýva,   že   žalobca   napadol   tri   rozhodnutia   Sociálnej   poisťovne,   ktorými   sa   mu predpísalo   dodatočné   zaplatenie   poistného   nemocenského   poistenia   a dôchodkového zabezpečenia, ako aj penále za oneskorené úhrady.

Z rozsudku krajského súdu č. k. 11 S 15/02-20, 11 S 16/02, 11 S 17/02 zo 14. mája 2001 vyplýva, že predmetom konania medzi sťažovateľom a Sociálnou poisťovňou bolo preskúmanie zákonnosti troch vyššie uvedených rozhodnutí Sociálnej poisťovne, teda že nešlo o konanie týkajúce sa nečinnosti Sociálnej poisťovne.

Hoci   rozsudok   krajského   súdu   č.   k.   11   S 15/02-20,   11   S 16/02,   11   S 17/02   zo 14. mája 2002 nadobudol právoplatnosť 25. júna 2002, sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 15. októbra 2002 a ústavnému súdu došla 17. októbra 2002, teda   po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom.

Vzhľadom na uvedenú skutočnosť sťažnosť v časti, v ktorej smeruje proti postupu a rozsudku krajského súdu, bola podaná po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty. Preto bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Z vyššie citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať o porušení základných práv alebo slobôd je daná iba subsidiárne v prípade, ak o tom nerozhoduje iný súd.

Zákonom   č.   501/2001   Z.   z.,   ktorým   sa   mení   a dopĺňa   zákon   č.   99/1963   Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) s účinnosťou od 1. januára 2002 došlo k novelizácii § 244 OSP v tom zmysle, že v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, pričom postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 in fine OSP).

Podľa názoru ústavného súdu treba považovať žalobu na nečinnosť orgánu verejnej správy zavedenú s účinnosťou od 1. januára 2002 za účinný právny prostriedok ochrany základného práva uvedeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorý má k dispozícii priamo účastník konania pred orgánom verejnej správy bez potreby súčinnosti iného orgánu. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   nachádza   osoba   domáhajúca   sa   rozhodnutia   orgánu verejnej správy. Tento účel môže sťažovateľ plne dosiahnuť využitím uvedeného právneho prostriedku podľa § 244 OSP (mutatis mutandis I. ÚS 18/02)..Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd uzavrel, že vo vzťahu k Sociálnej poisťovni nie je daná právomoc ústavného súdu, lebo táto právomoc patrí všeobecnému súdu.   Preto   bolo   potrebné   sťažnosť   v tejto   časti   odmietnuť   pre   nedostatok   právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. novembra 2002