znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 137/2011-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. apríla 2011 predbežne prerokoval sťažnosť J. J. a J. J., obaja bytom D., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Veľký Krtíš v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C/343/2007 a postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C/108/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. J. a J. J.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. februára 2011 doručená sťažnosť J. J. a J. J. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Veľký   Krtíš   (ďalej   aj   „okresný   súd   I“)   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   3 C/343/2007   a postupom Okresného súdu Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd II“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C/108/2009.

2.   Sťažovatelia   v   sťažnosti   uvádzajú,   že   19.   júna   2009   podali   návrh   na   obnovu konania pôvodne vedeného pred Okresným súdom Veľký Krtíš pod sp. zn. 3 C/343/2007 a podali aj žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov. Sťažovatelia ďalej uvádzajú, že „... uplynulo od toho podania 20 mesiacov, kde ani v tejto veci sa nesnažil rozhodnúť ani jeden súd... Opätovne bolo zaslané na OS – R. Sobota dňa 7. 01. 2010 žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov, kde uplynulo od toho podania 13 mesiacov a... sa v danej veci vôbec nerozhodovalo...

Od posledného procesného úkonu OS – R. Sobota tento nekonal efektívne...“.

3. Sťažovatelia sú toho právneho názoru, že došlo k porušovaniu ich základných práv, lebo okresný súd I a okresný súd II „... vo veci riadne nekonal“. V tejto súvislosti sťažovatelia namietajú porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 47 ods. 2 ústavy.

4. Sťažovatelia sa v neposlednom rade domáhajú, aby ústavný súd vo veci samej vydal   nález,   ktorým   vysloví,   že   nečinnosťou   okresného   súdu   I v konaní   vedenom   pod sp. zn. 3 C/343/2007 a okresného súdu II v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C/108/2009 bolo porušené ich základné právo na prerokovanie v primeranej lehote podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 47 ods. 2 ústavy, a ďalej vysloví, aby vec bola čo najrýchlejšie rozhodnutá. Sťažovateľom zároveň prizná spravodlivé zadosťučinenie vo výške 23 806,2 € a náhradu trov konania.

5. Sťažovatelia požiadali ústavný súd aj o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov na ich zastúpenie v konaní pred ústavným súdom z dôvodu, že sú obaja invalidní dôchodcovia s nízkymi invalidnými dôchodkami, o čom predložili rozhodnutia Sociálnej poisťovne   –   ústredie   v Bratislave,   a vyhlásenia   o osobných,   majetkových   a zárobkových pomeroch.

II.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby s jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov.   Podľa   čl.   47   ods.   2   ústavy   každý   má   právo   na   právnu   pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.

8. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená, alebo podaná oneskorene.

II.A K namietanému postupu okresného súdu I v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C/343/2007

9. Z obsahu sťažnosti a jej príloh, ako aj dopytom na okresnom súde I ústavný súd dospel   k záveru,   že   sťažnosť   v časti,   ktorá   sa   dotýka   okresného   súdu I, bola   podaná oneskorene, a preto ju bolo potrebné odmietnuť.

10. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. I. ÚS 120/02, I. ÚS 124/04). Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03). Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty na včasnosť podania sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).

11.   Okresný   súd   I   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   3   C/343/2007   vyslovil   svoju miestnu nepríslušnosť a vec 8. októbra 2009 postúpil na prerokovanie a rozhodnutie miestne príslušnému   okresnému   súdu   II.   Teda   okresný   súd   I   po   8.   októbri   2009   už   nemohol porušovať   žiadnym   spôsobom   základné   práva   sťažovateľa,   pretože   odstúpil   vec   na prerokovanie a rozhodnutie vo veci okresnému súdu II. Na konanie vo veci bol príslušný už len okresný súd II. Sťažovatelia   mali   vedomosť   o postúpení   veci   na   prerokovanie a rozhodnutie okresnému súdu II najneskôr 7. januára 2010, lebo už na tento súd zaslali žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov.

12. Predmetná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená až 28. februára 2011, teda dávno   po   uplynutí   dvojmesačnej   lehoty,   preto   bolo   potrebné   sťažnosť   v tejto   časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.

II.B

K namietanému postupu okresného súdu II v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C/108/2009

13. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a dopytom na okresnom súde II dospel   k záveru,   že   sťažnosť   sťažovateľov   smerujúca   proti   okresnému   súdu   II   je neprípustná.

14. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku   1,   ak   sťažovateľ   preukáže,   že   túto   podmienku   nesplnil   z dôvodov   hodných osobitného zreteľa.

15.   Ústavný   súd   už   viackrát   rozhodol   (m. m.   I. ÚS 21/99,   IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav   zapríčinený   porušením   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde); takéto dôvody v danej veci sťažovatelia neuviedli a ani ústavný súd ich nezistil.

16. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle § 62   a nasl.   zákona   o súdoch   zásadne   považuje   za   účinný   prostriedok   ochrany   takých základných   práv,   ktoré   súvisia   so   základným   právom   na   súdnu   ochranu,   ako   aj so základným   právom   na konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“),   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje   povinnosť   sudcu   konať   bez zbytočných   prieťahov   a ustanovuje   za také   prieťahy   aj   disciplinárnu   zodpovednosť   [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“.

17.   V súvislosti   s tým   ústavný   súd   poznamenáva,   že   vyčerpanie   opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných   práv   a slobôd   účinne   poskytuje   a na   ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa osobitných   predpisov,   je   jedným   z atribútov   prípustnosti   sťažnosti   podľa   čl. 127   ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

18. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom,   že   k   jej   podaniu   môže   zásadne   dôjsť   až   subsidiárne.   Zmysel   a   účel   zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci   predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý   nastupuje až v   prípade   zlyhania všetkých   ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

19. Vzhľadom na to, že sťažnosť adresovanú ústavnému súdu sťažovatelia podali 28. februára 2011 a predsedovi okresného súdu bola doručená 21. februára 2011 sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C/108/2009, t. j. 7 dní pred podaním sťažnosti na   ústavnom   súde,   posúdil   ústavný   súd   podanie   sťažnosti   na   prieťahy   podľa   zákona o súdoch zo strany sťažovateľov iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (podobne II. ÚS 376/06, IV. ÚS 48/06, II. ÚS 390/06).

20. Postup sťažovateľov v okolnostiach daného prípadu nemožno podľa ústavného súdu   považovať   za   splnenie   požiadavky   namietania   prieťahov   v konaní   pred orgánom štátnej správy súdov. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“ (III. ÚS 44/03).

21. Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1 zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   proti   okresnému   súdu   II   nie   je   prípustná,   a preto   ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

II.C

K namietanému porušeniu čl. 47 ods. 2 ústavy

22.   Sťažovatelia   namietali   tiež   porušenie   čl.   47   ods.   2   ústavy   v súvislosti   s ich žiadosťou   o ustanovenie   právneho   zástupcu   v prebiehajúcom   súdnom   konaní.   Z obsahu sťažnosti   vyplýva,   že   porušenie   tohto   článku   ústavy   namietajú   výslovne   v spojitosti s namietanými prieťahmi v konaní pred okresným súdom II, keď uviedli, že o návrhu na ustanovenie právneho zástupcu okresný súd nekonal dlhší čas. Na základe takto uvedených dôvodov   porušenia   čl.   47   ods.   2   ústavy   ústavný   súd   nezistil   žiadny   príčinný   vzťah označeného   čl.   47   ods.   2   ústavy   k možným   porušeniam   práv   sťažovateľov   zo   strany okresného   súdu   II.   Pokiaľ   touto   súvislosťou   boli samotné   namietané prieťahy   v konaní okresného súdu II, o týchto sa ústavný súd vyjadril v časti II.B. Preto v tejto časti sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

III.

23.   Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   v celom   rozsahu   bolo   už   bez   právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľov.

24. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom   súde,   a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovatelia v tejto veci v prípade zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   okresného   súdu   II   v nej   dochádza   k zbytočným prieťahom, predložili ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. apríla 2011