znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 137/08-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2008 predbežne prerokoval sťažnosť PhDr. E. J., B., zastúpenej advokátom JUDr. S. J., B., vo veci   namietaného porušenia jej   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 60 Er/1228/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť PhDr. E. J.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. februára 2008 doručená sťažnosť PhDr. E. J. (ďalej len „sťažovateľka“), v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Trenčín   (ďalej   len   „okresný   súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 60 Er/1228/2006.

Zo sťažnosti vyplýva, že k porušovaniu práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov dochádza postupom okresného súdu v exekučnej veci sťažovateľky proti povinným: 1. J. Z., 2. T. Z., obaja bytom T., o zaplatenie 414 844 Sk s prísl. vedenej pod sp. zn. 60 Er 1228/2006 na tomto skutkovom základe:

„Dňa 05. 02. 2007 boli na Okresný súd v Trenčíne doručené námietky povinného v prvom rade proti exekúcii.

Dňa   25.   01.   2007   podala   na   Okresný   súd   v   Trenčíne   sťažovateľka   vyjadrenie k námietkam.

Dňa 09. 05. 2007 podala sťažovateľka žiadosť o rozhodnutie, pretože aj napriek uplynutiu zákonnej šesťdesiatdňovej lehoty, bol súd nečinný.

Napriek urgencii súd nekonal, preto dňa 13. 08. 2007 (súdu doručená 14. 08. 2007) zaslala   sťažovateľka   k   rukám   predsedníčky   Okresného   súdu   v   Trenčíne   sťažnosť   na nečinnosť súdu.

Podľa informácií poskytnutých súdnym exekútorom JUDr. B., dňa 27. 08. 2007 volali na   Exekútorský   úrad   z   Okresného   súdu   v   Trenčíne   s   požiadavkou   zaslanie   fotokópií dokladov, pretože nemajú námietky povinného v 1. rade podané dňa 05. 02. 2007. Následne im tieto exekútor poskytol. Súdu boli doručené dňa 30. 08. 2007.

Dňa 11. 09. 2007 bola sťažovateľke doručená odpoveď na sťažnosť od predsedníčky súdu.   Uznala   sťažnosť   na   prieťahy   za   opodstatnenú   a   prisľúbila   vec   sledovať   v pravidelných   intervaloch   až   do   jej   právoplatného   skončenia.   Oznámila   zároveň,   že povinnému bola zaslaná výzva na zaplatenie súdneho poplatku za podané námietky dňa 04. 09. 2007.

Dňa 21. 09. 2007 požiadala sťažovateľka súd o oznámenie informácie, kedy by mala povinnému uplynúť lehota na zaplatenie súdneho poplatku za podané námietky a zároveň o prednostné a urgentné rozhodnutie.

Dňa   22.   10.   2007   opätovne   požiadala   sťažovateľka   predsedníčku   súdu,   aby   na konanie dohliadla, nakoľko ani po viac ako ôsmych mesiacoch od podania námietky, nebolo vo veci rozhodnuté.

Dňa   06.   11.   2007   bola   od   predsedníčky   doručená   odpoveď,   že   povinný   súdny poplatok neuhradil a dňa 26. 10. 2007 bolo rozhodnuté o zastavení konania o námietkach. Dňa   24.   10.   2007   vydal   Okresný   súd   v   Trenčíne   uznesenie   o   zastavení   konania o námietkach pre nezaplatenie súdneho poplatku. Sťažovateľke bolo doručené dňa 12. 11. 2007. Dňa 08. 01. 2008 adresovala sťažovateľka predsedníčke ďalšiu sťažnosť na postup sudcu. Do dnešného dňa nedostala od predsedníčky odpoveď na túto sťažnosť

Dňa 17. 01. 2008 preto zaslala sťažovateľka predsedovi Krajského súdu v Trenčíne sťažnosť na postup predsedníčky Okresného súdu v Trenčíne

Dňa 04. 02. 2008 obdržala sťažovateľka odpoveď na sťažnosť na postup sudcu zo dňa 8. 1. 2008 od sudcu Mgr. B.

Dňa   06.   02.   2008   bolo   sťažovateľke   doručené   Uznesenie   o   zrušení   uznesenia o zastavení konania o námietkach zo dňa 22. 01. 2008

Dňa 08. 02. 2008 bola sťažovateľke doručená odpoveď na sťažnosť z Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 05. 02. 2008.

Od   podania   námietok povinného   v prvom rade   proti exekúcii   uplynulo   viac ako ročné obdobie a súd do dnešného dňa právoplatne nerozhodol. Podľa vyjadrení súdu sú prieťahy   v konaní   spôsobené   konaním   povinného.   S   týmto   názorom   nemožno   súhlasiť, nakoľko viac ako pol roka sa vo veci vôbec nekonalo a koncom augusta 2007 zasielal exekútor na žiadosť súdu námietky povinného opätovne. Z tohto je zrejmé, že za spôsobené prieťahy je jednoznačne zodpovedný Okresný súd v Trenčíne.

Sťažovateľka niekoľko krát využila právne prostriedky nápravy priznané jej podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, avšak bez požadovaného výsledku.“

Sťažovateľka je toho názoru, že okresný súd porušil § 50 ods. 2 druhej vety zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti   (Exekučný   poriadok)   a o zmene a doplnení   ďalších   zákonov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), lebo nerozhodol o námietkach proti exekúcii najneskôr do 60 dní od ich doručenia.

Sťažovateľka v závere sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„Základné právo PhDr. E. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   bolo   porušené   postupom   Okresného   súdu   v Trenčíne,   pod   sp.   zn. 60 Er 1228/2006.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu v Trenčíne, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 60Er/1228/2006 konal bez zbytočných prieťahov v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku.

Ústavný   súd   priznáva   PhDr.   E.   J.   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 100 000,- Sk. Okresnému súdu v Trenčíne ukladá povinnosť vyplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,- Sk a uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 8.011,- Sk do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľky - JUDr. S. J. (...)“

V rámci   predbežného   prerokovania   sťažnosti   sa   na   výzvu   ústavného   súdu   k veci vyjadril okresný súd.

Z vyjadrenia okresného súdu vyplýva: „Z aplikácie   Súdny   manažment   bolo   zistené,   že   v spise   tunajšieho   súdu zn. 60 Er/1228/2006   boli   asistentkou   senátu   dňa   6.   2.   2007   zaevidované   námietky povinného, avšak zo žurnalizácie spisu vyplýva, že do spisu založené neboli. Do spisu bola založená až žiadosť právneho zástupcu oprávnenej o rozhodnutie o námietkach a dňa 30. 8. 2007 bola doručená fotokópia podaných námietok.

(...) Následne po doručení rovnopisu námietok bolo vo veci konané a rozhodnuté. S podanými   námietkami   nebol   zaplatený   súdny   poplatok   (30   216,-   Sk)   –   pol.   13 sadzobníka súdnych poplatkov a preto bol povinný vyzvaný na jeho zaplatenie výzvou zo dňa   04.   09.   2007,   ktorú   prevzal   dňa   11.   09.   2007.   V stanovenej   lehote   povinný   súdny poplatok nezaplatil a preto súd konanie uznesením zo dňa 24.   10.   2007,   ktoré povinný prevzal dňa 09. 11. 2007, zastavil. Povinný však v lehote na podanie odvolania poplatok dňa 26. 11. 2007 zaplatil a preto súd uznesením zo dňa 22. 01. 2008 uznesenie o zastavení konania zrušil (uznesenie sa stalo právoplatným dňa 22. 02. 2008). Uznesením zo dňa 04. 03. 2008 súd o námietkach rozhodol.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva a slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných   prieťahov,   a   podľa   čl.   6   ods.   1   prvej   vety   dohovoru   aby   bola   jeho   vec spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   garantovaného   v   čl. 48   ods. 2   ústavy   osvojil   judikatúru   Európskeho   súdu pre ľudské   práva   (ďalej   aj   „ESĽP“)   k čl. 6   ods. 1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote,   preto   v   obsahu týchto   práv   nemožno   vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   toho   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva   alebo slobody,   ktorej   reálnosť by mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (IV. ÚS 92/04,   III. ÚS 168/05, IV. ÚS 221/05).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na konanie bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48 ods. 2 ústavy,   čo   platí aj vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).

Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľky,   že   postupom   okresného   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 60 Er/1228/2006 boli porušené ňou označené základné práva garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   (I. ÚS 46/01,   I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03,   IV. ÚS 147/04,   IV. ÚS 221/05).   V prípade,   keď   ústavný   súd   zistil,   že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto   článku   (napr.   II. ÚS 57/01,   IV. ÚS 110/04),   prípadne   návrhu   buď   nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00),   alebo   ho   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnený   (napr.   I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   na   základe   skutočností   uvedených   sťažovateľkou v sťažnosti nemožno považovať namietaný postup okresného súdu (7 mesiacov od podania námietok proti exekúcii) za taký, ktorý by bolo možné najmä vzhľadom na celkovú dĺžku tohto konania kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle už uvedených záverov, a to aj napriek   tomu,   že   v správaní   okresného   súdu   (jeho   sudcov),   predovšetkým   vo   fáze rozhodovania   o podaných   námietkach   proti   exekúcii   zo   strany   povinného   v 1.   rade, (od 5. februára 2007 do 30. augusta 2007) nemožno prehliadnuť minimálne nesústredenosť a nedostatok efektivity, ktoré zapríčinili, že sa predmetná vec dostala k zákonnému sudcovi až koncom augusta 2007, teda po uplynutí viac ako 7 mesiacov.

Ústavný súd pri   rozhodovaní vzal do   úvahy aj skutočnosť,   že v predmetnej veci okresný   súd   doteraz   rozhodol   štyrikrát,   a   to   20.   októbra   2006   (udelil   povolenie   na vykonanie   exekúcie   pre   súdneho   exekútora),   24.   októbra   2007   (zastavil   konanie o námietkach), 22. januára 2008 (zrušil uznesenie o zastavení konania o námietkach proti exekúcii), 4. marca 2008 (zamietol námietky proti exekúcii).

Na   ujmu   namietaného   okresného   súdu   nemôže   ísť   ani   okolnosť,   že   žiadosť o udelenie   povolenia   na   vykonania súdnej   exekúcie   bola pôvodne   doručená   na miestne nepríslušný súd 24. mája 2006 a na okresný súd bol spis doručený až 6. júna 2006.

Sťažovateľka založila porušenie tohto práva v danej veci na skutočnosti, že nebola dodržaná   lehota   ustanovená   v   §   50   ods.   2   Exekučného   poriadku,   podľa   ktorého „o námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia“.

Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý   nemožno   vykladať   a aplikovať   len   s ohľadom   na   v zákone   ustanovené   lehoty   na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu. Pri posúdení, či došlo, alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd na takéto lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky   nevyvoláva   porušenie   uvedeného   základného   práva,   pretože   aj   v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa ani v týchto prípadoch totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ak je na jednej strane všeobecný súd viazaný v zákone ustanovenými lehotami na vykonanie procesného úkonu, na druhej strane ich dodržanie nemôže mať za následok porušenie základných zásad civilného procesu, ktoré sú nevyhnutným predpokladom realizácie širšieho základného práva – práva na spravodlivý proces, ktoré majú účastníci konania zaručené v ustanoveniach siedmeho oddielu druhej hlavy ústavy a v príslušných medzinárodných zmluvách o ľudských právach, ktoré majú prednosť pred zákonom (čl. 154c ods. 1 ústavy). V tomto zmysle právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na spravodlivý proces nemožno stavať proti sebe ani ich od seba oddeľovať. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku ústavy nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán   dôsledne   nepostupoval   v zákonom   ustanovených   lehotách   (mutatis   mutandis PL. ÚS 25/01).

Tiež   z judikatúry   ESĽP   vyplýva,   že   čl.   6   ods.   1   dohovoru   ustanovuje   rýchlosť súdnych   konaní so   súčasným   ustanovením   všeobecnejšieho   princípu   -   riadneho   výkonu spravodlivosti (napr. Süßmann c. Nemecko, rozsudok zo 16. septembra 1996, § 57), resp. že požiadavka   na   prejednanie   a rozhodnutie   veci   „v   primeranej   lehote“   tvorí   jeden z osobitných   aspektov práva na spravodlivý   proces zaručeného v čl. 6 ods.   1 dohovoru (napr. Sovtransavto Holding c. Ukrajina, rozsudok z 25. júla 2002, § 83). Európsky súd pre ľudské práva uznal, že nerešpektovanie lehoty ustanovenej zákonom samo osebe neporušuje čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. Wiesinger c. Rakúsko, rozsudok z 30. októbra 1991, § 60), môže byť však faktorom pri hodnotení, či sa konanie skončilo v primeranej lehote. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva primeranosť dĺžky konania musí byť posudzovaná podľa konkrétnych   okolností   prípadu   berúc   do   úvahy   kritériá   uvedené   v jeho   judikatúre,   a to najmä zložitosť veci, správanie sťažovateľa a postup orgánov prejednávajúcich vec, ako aj význam   predmetu   sporu   pre   sťažovateľa   (napr.   Jóri   c. Slovenská   republika,   rozsudok z 9. novembra 2000, § 51). Uvedené kritériá Európsky súd pre ľudské práva teda neaplikuje mechanicky,   ale   pragmaticky   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého   jednotlivého prípadu (PL. ÚS 25/01).

Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd posúdil, že v konaní vedenom okresným súdom vo veci sp. zn. 60 Er/1228/2006 zatiaľ nedošlo k takej intenzite zásahu do práva sťažovateľky, ktorá by zodpovedala ústavnorelevantnému porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 ústavy (čl. 6 ods. 1 dohovoru). Jej sťažnosť   bola   preto   z uvedených   dôvodov   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde odmietnutá.

Po   odmietnutí   sťažnosti   už   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať   sa   ďalšími požiadavkami sťažovateľky na rozhodnutie ústavného súdu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. apríla 2008