znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 137/06-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. júla 2007 v senáte zloženom   z predsedu   Milana   Ľalíka   a zo   sudcov   Lajosa   Mészárosa   a   Petra   Brňáka prerokoval prijatú sťažnosť Š. L., V., a A. B., B., zastúpených advokátkou JUDr. D. Š., B., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 387/04 a takto

r o z h o d o l :

1. Konanie o sťažnosti A. B.   z a s t a v u j e.

2. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 387/04   p o r u š i l základné právo Š. L., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

3.   Okresnému   súdu   Bratislava   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   19   C   387/04 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

4. Š. L.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 8 936 Sk (slovom osemtisícdeväťstotridsaťšesť   slovenských   korún),   ktorú   je   Okresný   súd   Bratislava   I p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokátky JUDr. D. Š. vedený v HVB Bank Slovakia, a. s., pobočke Banská Bystrica, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 11. apríla 2006   č.   k.   I.   ÚS   137/06-7   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Š. L., V. (ďalej aj „sťažovateľ“), a A. B., B. (ďalej aj „sťažovateľka“ alebo spoločne ako „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie ich základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 387/04 (ďalej aj ako „napadnuté konanie“).

1.1 Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že: „Sťažovatelia v zmysle § 18 ods. 1, 2 zák. č. 58/1969 Zb. dňa 29. 10. 2004 podali žalobu o náhradu škody na Okresný súd Bratislava I (...). Konaniu bolo pridelené číslo 19 C 387/2004“.

Keďže sťažovatelia zo strany okresného súdu do 27. decembra 2005 nedostali žiadne vyrozumenie, 27. decembra 2005 podali predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.   Predseda   okresného   súdu   listom   z   1.   februára   2006   sp.   zn.   Spr.   2001/06 sťažovateľom   oznámil,   že   ich   sťažnosť   na   prieťahy   v predmetnom   konaní   je   čiastočne dôvodná.   S týmto   výrokom   predsedu   okresného   súdu   sťažovatelia   neboli   spokojní a 13. februára 2006 podali predsedovi Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) žiadosť   o prešetrenie   postupu   predsedu   okresného   súdu   pri   vybavovaní   sťažnosti. Po prešetrení vybavenia sťažnosti   na prieťahy v napadnutom   konaní predseda   krajského súdu listom Spr. 2048/06 z 9. marca 2006 uznal jej opodstatnenosť a určil, že napadnuté konanie vedené okresným súdom bolo postihnuté zbytočnými prieťahmi. Sťažovatelia sú toho   názoru,   že   postupom   okresného   súdu   v napadnutom   konaní   došlo   k porušeniu   ich práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Okrem vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa sťažovatelia domáhajú aj toho, aby im bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie z dôvodu, že okresný súd v napadnutom konaní nepostupoval bez zbytočných prieťahov a sťažovateľom spôsobil stav právnej neistoty. Počas trvania stavu právnej neistoty, t. j. od 27. decembra 2004 do 6. februára 2006, sťažovatelia pričinením súdu nevedeli riadiť a riešiť svoje finančné operácie, čo má negatívne dôsledky na ich život a oni sami svojím konaním k prieťahom neprispeli.

1.2 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd vyslovil tento nález:

„nekonaním   Okresného   súdu   Bratislava   I.   bolo   porušené   právo   sťažovateľov zakotvené   v článku   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a priznáva   sa   im   finančné zadosťučinenie 1,345.617.- Sk, Š. L., V., a 321.541.- Sk A. B., B., ktoré im budú vyplatené do jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu.

Právnej   zástupkyni   sťažovateľov   JUDr.   D.   Š.   priznáva   náhradu   trov   právneho zastúpenia (...).“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom Mgr. M. L., listom z 27. decembra 2006 sp.   zn.   1   Spr   2001/06,   a   právna   zástupkyňa   sťažovateľov   stanoviskom   k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 12. januára 2007.

2.1   Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   okrem   prehľadu   procesných úkonov v napadnutom konaní uviedol najmä, že:

„(...) v úvode môjho vyjadrenia a informácie o stave konania vedeného na Okresnom súde   Bratislava   I pod   sp.   zn.   19 C 387/2004   chcem   oznámiť,   že   netrvám   na   ústnom prejednaní o doručenej ústavnej sťažnosti, súhlasím s tým, aby podľa ust. § 30 ods. 2 zák. č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   SR,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   Ústavný   súd   SR   upustil   od   ústneho   pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Dovoľujem si poukázať na skutočnosť, že navrhovatelia využili možnosť v súlade so zák. č. 757/2004 Z. z. v platnom znení a podali sťažnosť na prieťahy v konaní na Okresný súd   Bratislava   I.   Listom   zo   dňa   09.   03.   2006   bolo   právnemu   zástupcovi   sťažovateľov Krajským   súdom   v Bratislave   oznámené,   že   sťažnosť   bola   hodnotená   ako   opodstatnená s tým, že v pravidelných trojmesačných intervaloch bude predseda súdu informovať o stave a priebehu predmetného súdneho konania až do jeho právoplatného skončenia. (...) Z (...) prehľadu procesných úkonov bolo Krajským súdom v Bratislave konštatované, že konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn 19 C 387/2004 bolo postihnuté zbytočnými prieťahmi,   a to   najmä   v období   od   januára   2004   do   septembra   2004.   Rovnako   boli konštatované   aj   prieťahy   v predmetnom   konaní   v období   od   novembra   2005,   nakoľko zákonná sudkyňa po vrátení spisu od dožiadaného súdu vo veci ďalej plynulo nekonala. Z uvedeného dôvodu sa predsedníčka súdu v mene štátnej správy súdu za vzniknutý prieťah ospravedlnila a oznámila, že vyzve predsedu okresného súdu, aby ju oboznámil s výsledkom pojednávania vytýčeného na deň 20. 03. 2006. (...)

S poukazom   na   uvedené   si   dovoľujeme   navrhnúť   váženému   Ústavnému   súdu Slovenskej   republiky,   aby   bola   vzatá   na   vedomie   skutočnosť,   že   súd   konal   v súlade s platnými právnymi predpismi s ohľadom na množstvo vecí vybavovaných v oddelení. V prípade,   že   ÚS   SR   dospeje   k záveru,   že   bolo   porušené   základné   právo   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov navrhujeme, aby ÚS SR zvážil nepriznanie finančného   zadosťučinenia   sťažovateľom   z dôvodu   jej   neprimeranosti   (žiadané   finančné zadosťučinenie sa rovná žalovanej sume s príslušenstvom).“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľov vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu okresného súdu uviedla, že:

„(...)

- v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod č. k. 19 C 387/2004 vznikli zbytočné prieťahy v konaní a to predovšetkým v období od 27. 12. 2004 do 20. 9. 2005, teda približne 10 mesiacov a v období od 21. 3. 2006 do 11. 9. 2006, teda približne 6 mesiacov

- sťažovatelia 1), 2) majú za to, že bolo porušené ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, domnievajú sa, že je tu dôvod na priznanie im primeraného finančného zadosťučinenia, ktorého výšku a opodstatnenosť posúdi Ústavný súd Slovenskej republiky

- sťažovatelia 1), 2) súhlasia s tým, aby podľa ustanovenia § 30 ods. 2 zákona číslo 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o   konaní   pred   ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania

- sťažovatelia 1), 2) si uplatňujú v konaní trovy právneho zastúpenia JUDr. D. Š., advokátky so sídlom v B. v celkovej výške 17.106,- Sk. (...)“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 19 C 387/04:

Dňa 2. novembra 2004 podali sťažovateľ Š. L. (žalobca v I. rade), K. L. (žalobkyňa v II. rade) a J. B. (žalobca v III. rade) okresnému súdu žalobný návrh „o náhradu škody podľa § 18 ods. 1 a 2 zákona č. 58/1969 Zb.“ v celkovej sume 1 687 399 Sk s prísl. proti Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom financií Slovenskej republiky v Bratislave (ďalej   len   „žalovaný   v   I.   rade“)   a proti   Slovenskej   republike   v zastúpení   Úradom   pre finančný trh v Bratislave (ďalej len „žalovaný v II. rade“). Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 19 C 387/04.

Dňa 10. novembra 2004 súdna tajomníčka dala úpravou kancelárii pokyn „predložiť spis sudcovi na odstránenie vád návrhu“.

Dňa   15.   novembra   2004   okresný   súd   uznesením   č.   k.   19   C   387/04-31   vyzval žalobcov na odstránenie nedostatkov návrhu na začatie konania.

Dňa   6.   decembra   2004   žalobcovia   doručili   súdu „opravu   návrhu   na   začatie konania“.

Dňa 13. decembra 2004 súdna tajomníčka dala úpravou kancelárii pokyn „predložiť spis sudcovi na doručenie návrhu“.

Dňa 13. decembra 2004 sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn doručiť žalovanému v I. a II. rade návrh spolu so súvisiacimi listinami a doplnením návrhu spolu s uznesením súdu č. k. 19 C 387/04-35 z 13. decembra 2004.

Dňa 21. decembra 2004 žalovaný v I. rade doručil súdu svoje vyjadrenie k žalobe.Dňa 22. decembra 2004 žalovaný v II. rade doručil súdu svoje vyjadrenie k žalobe. Dňa 20. septembra 2005 súd dožiadal Okresný súd Martin o výsluch žalobcu v I. rade a žalobkyňu v II. rade a v ten istý deň dožiadal Okresný súd Banská Bystrica o výsluch žalobcu v III. rade.

Dňa 26. septembra 2005 Okresný súd Banská Bystrica potvrdil prijatie dožiadania a vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 10 Cd 9/05.

Dňa 13. októbra 2005 bol na Okresnom súde Banská Bystrica spísaný úradný záznam z ktorého vyplýva, že žalobca v III. rade – J. B. zomrel. Jeho dedičkou sa stala sťažovateľka – A. B.

Dňa 24. októbra 2005 bolo okresnému súdu doručené oznámenie Okresného súdu Banská Bystrica o nevykonaní výsluchu žalobcu v III. rade z dôvodu jeho úmrtia.

Dňa 26. septembra 2005 Okresný súd Banská Bystrica potvrdil prijatie dožiadania a vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 10 Cd 9/05.

Dňa 27. septembra 2005 Okresný súd Martin potvrdil prijatie dožiadania a vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 7 Cd 8/05.

Dňa 25. októbra 2005 bola Okresným súdom Martin spísaná zápisnica z výsluchu sťažovateľa   a žalobkyne   v   II.   rade,   ktorí   sa   odmietli   vyjadriť   bez   prítomnosti   svojho právneho   zástupcu,   pretože   ten   je   zdravotne   ťažko   postihnutý,   a tiež   z tohto   dôvodu požiadali o výsluch v B., kde má ich právny zástupca trvalé bydlisko.

Dňa 4. novembra 2005 bolo okresnému súdu vrátené dožiadanie z Okresného súdu Martin.

Dňa 23. januára 2006 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 20. marec 2006.Dňa 2. marca 2006 právny zástupca žalobcov doručil súdu „návrh na zadováženie listín“.

Dňa   2.   marca   2006   právny   zástupca   žalobcov   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na pojednávaní, ktoré sa malo uskutočniť 20. marca 2006, z dôvodu jeho zlého zdravotného stavu a zároveň požiadal o odročenie pojednávania a požiadal o vypočutie Okresným súdom v Banskej Bystrici.

Dňa 20. marca 2006 bolo pojednávanie odročené na neurčito.Dňa 21. marca 2006 okresný súd dožiadal Okresný súd Banská Bystrica o výsluch právneho zástupcu žalobcov - JUDr. S. Ž.

Dňa 24. marca 2006 Okresný súd Banská Bystrica potvrdil prijatie dožiadania a vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 19 Cd 5/06.

Dňa 9. apríla 2006 zomrela sťažovateľka A. B. Dňa 12. júla 2006 bol nariadený termín výsluchu JUDr. S. Ž. na 14. august 2006. Dňa 8. augusta 2006 JUDr. S. Ž. oznámil súdu, že jeho zastupovanie žalobcu v III. rade skončilo a „ďalšie úkony včetne vypočutia sú bezpredmetné“.

Dňa 14. augusta 2006 vyššia súdna úradníčka na Okresnom súde Banská Bystrica spísala úradný záznam, v ktorom citovala uvedené stanovisko JUDr. S. Ž. a konštatovala jeho   neprítomnosť   na   výsluchu.   Výsluch   menovaného   právneho   zástupcu   žalobcov   bol opätovne nariadený na 4. september 2006 pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty. Dňa   11.   septembra   2006   bol   spis   vrátený   okresnému   súdu   spolu   so   zápisnicou o výsluchu JUDr. S. Ž., ktorý oznámil, že 3. februára 2006 zomrela aj žalobkyňa v II. rade K. L.Dňa 21. januára 2007 súd vyzval právneho zástupcu žalobcov, aby zaslal osvedčenie o dedičstve po žalobkyni v II. rade.

Dňa   25.   januára   2007   súd   vydal   uznesenie   o zastavení   konania   voči   právnej nástupkyni sťažovateľky A. B., pretože táto zobrala návrh späť.

Dňa 6. februára 2007 súd urgoval právneho zástupcu žalobcov, aby zaslal osvedčenie o dedičstve po žalobkyni v II. rade.

Dňa 28. februára 2007 sťažovateľ oznámil súdu požadované údaje.Dňa 12. marca 2007 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 30. apríl 2007, ktoré však   bolo   odročené   na   žiadosť   sťažovateľa,   pretože   bol   práceneschopný.   Pokračujúce pojednávanie bolo nariadené na 18. jún 2007.

Dňa 18. júna 2007 bolo pojednávanie odročené na neurčito, pretože o to požiadal právny zástupca sťažovateľa z dôvodu svojej choroby.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   19   C   387/04   došlo   k porušeniu   základného   práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   ako   to   vyplynulo   zo   zapožičaného súvisiaceho   spisu,   sťažovateľka   A.   B.   zomrela   9.   apríla   2006.   Právna   zástupkyňa sťažovateľky ústavnému súdu túto skutočnosť neoznámila a ani nenavrhla žiadny postup ohľadom   tejto   záležitosti,   napr.   pokračovanie   v   tomto   konaní   s právnou   nástupníčkou pôvodnej sťažovateľky. Keďže nebol zistený dôvod pre iný postup, ústavný súd konanie o sťažnosti A. B. zastavil, teda rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu   pre   ľudské   práva   ústavný   súd   prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o žalobnom návrhu „o náhradu škody podľa § 18 ods. 1 a 2 zákona č. 58/1969 Zb.“ môže v danej veci predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci napr. s úmrtiami a meniacimi sa účastníkmi   konania.   Doterajší   priebeh   napadnutého   konania   však   ústavný   súd   nemôže pripísať na vrub zložitosti prerokovávanej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na   jeho   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo   v tomto   konaní k zbytočným   prieťahom,   teda   doterajšia   dĺžka   napadnutého   konania   nebola   vyvolaná správaním sťažovateľa.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a   konštatuje,   že okresný   súd   bol   v   predmetnej   veci   nečinný   v   období   od   22.   decembra   2004   do 20. septembra 2005 (deväť mesiacov). Okresný súd teda počas deviatich mesiacov vo veci nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako žalobca počas napadnutého súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného   v citovaných   článkoch   ústavy   a dohovoru   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02). K prieťahom   pritom   nedošlo   v dôsledku   zložitosti   veci   ani   správania   účastníkov,   ale výlučne v dôsledku postupu súdu.

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia 1. apríla 2006, podanie sťažnosti z 5. apríla   2006   a písomné   stanovisko   k vyjadreniu   okresného   súdu   z 12. januára   2007). Za dva úkony vykonané v roku 2006 patrí odmena v sume dvakrát po 2 730 Sk a dvakrát režijný paušál po 164 Sk a za jeden úkon vykonaný v roku 2007 patrí odmena 2 970 Sk a režijný   paušál   v sume   178   Sk,   preto   trovy   právneho   zastúpenia   pre   sťažovateľa predstavujú   sumu   8   936 Sk   v zmysle   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľom rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

6. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ navrhol priznať primerané finančné zadosťučinenie z dôvodu, že okresný súd   v napadnutom   konaní   nepostupoval   bez   zbytočných   prieťahov   a spôsobil   mu   stav právnej neistoty.

Z citovaného čl. 127 ods. 3 ústavy a z citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde   vyplýva,   že   ústavný   súd   môže,   avšak   nemusí   priznať   primerané   finančné zadosťučinenie. Podľa názoru ústavného súdu v danom prípade neprichádzalo do úvahy priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia.   K tomuto   záveru   dospel   ústavný   súd preto,   lebo   v danom   prípade   zistil   ojedinelý,   pomerne   krátkodobý   prieťah   v postupe okresného súdu, pričom prihliadol na to, že sťažnosť, ktorú podali sťažovatelia predsedovi okresného   súdu   a predsedníčke   krajského   súdu,   sa   v danom   prípade   stala   účinným prostriedkom nápravy a okresný súd po jej podaní konal vo veci v podstate priebežne a bez prieťahov.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   vyslovenie   porušenia   základného   práva   sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázanie konať vo veci bez zbytočných prieťahov a priznanie náhrady trov právneho zastúpenia sú v okolnostiach daného prípadu dostatočnými opatreniami na nápravu stavu spôsobeného porušením označených základných práv.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o návrhu sťažovateľa na priznanie primeraného finančného   zadosťučinenia   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené   v   bode   5   výroku   tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. júla 2007