znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 137/05-14

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   8.   júla   2005 predbežne prerokoval sťažnosť M. N., bytom Česká republika, zastúpeného advokátkou JUDr. T. P., Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky,   práva   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd postupom Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu vo veci vedenej pod sp. zn. Z-2531/02 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. N. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. mája 2005 doručená sťažnosť M. N., bytom Česká republika (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. T. P., Ž., ktorou namieta porušenie základného práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a práva podľa čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom Správy   katastra   pre   hlavné   mesto   Slovenskej   republiky   Bratislavu   (ďalej   len   „správa katastra“) vo veci vedenej pod sp. zn. Z-2531/02.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza: „Ústavný súd SR uznesením č. I. ÚS 30/05 z 23. 02. 2005 odmietol sťažnosť M. N. z 09. 02. 2005 pre nedostatok právomoci.

Z rozhodnutia Ústavného súdu SR vyplýva, že nedostatok právomoci spočíva v tom, že sťažovateľ nevyužil opravný prostriedok proti rozhodnutiu Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, pracovisko Bratislava II sp. zn. Z 2531/02 zo 06. decembra 2004, ktorým došlo ku zrušeniu zápisu vlastníctva sťažovateľa. V citovanom rozhodnutí Ústavný súd SR poukazuje na to, že v rozhodnutí správy katastra je uvedené nesprávne poučenie v rozpore s ustanovením § 69 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb., a preto bolo potrebné využiť ustanovenie § 54 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. a podať odvolanie proti rozhodnutiu správy katastra v lehote 3 mesiacov od oznámenia rozhodnutia. (...)

Sťažovateľ v súlade s obsahom citovaného rozhodnutia Ústavného súdu SR č. I. ÚS 30/05 z 23. 02. 2005 podal odvolanie proti rozhodnutiu správy katastra sp. zn. Z 2531/02 zo 06. 12. 2004.   Správa   katastra   pre   hlavné   mesto   SR   Bratislavu   vrátila   odvolanie sťažovateľovi,   pričom   svoj   postup   odôvodnila   tým,   že   v zmysle   §   26   ods.   9   zákona č. 153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   proti   rozhodnutiu   o proteste   prokurátora   sa   nemožno odvolať ani podať rozklad. (...)

Vo veci sťažovateľa M. N. bol podaný protest prokurátora proti opatreniu, a teda proti takémuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. (...)

Sťažovateľ   však   zároveň   zdôrazňuje,   že   nemá   sám   právny   záujem   na   podaní opravných prostriedkov proti rozhodnutiu o proteste prokurátora, pretože samotný protest bol v podstate podaný na základe sťažnosti sťažovateľa a správny orgán tým, že vyhovel protestu prokurátora vyhovel i samotnému sťažovateľovi. Podanie opravného prostriedku sťažovateľom v takejto situácii by bolo nelogické a v neprospech sťažovateľa.

Na   základe   týchto   skutočností   potom   sťažovateľ   podáva   novú   ústavnú   sťažnosť v zmysle čl. 127 Ústavy SR s poukazom na to, že uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS 30/05- 13 z 23. 02. 2005 nevytvorilo prekážku rozhodnutej veci, pretože predchádzajúca sťažnosť bola odmietnutá pre nedostatok právomoci.“

Ďalšia časť sťažnosti a petit sťažnosti sú totožné so sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 11. februára 2005, o ktorej ústavný súd už rozhodol uznesením č. k. I. ÚS 30/05-13 z 23. februára 2005.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší takéto rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zistil,   že   o   sťažnosti,   ktorou sťažovateľ namieta porušenie základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu a práva podľa čl. 11 ods. 1 listiny postupom správy katastra vo veci vedenej pod sp. zn. Z-2531/02, už ústavný súd rozhodol uznesením č. k. I. ÚS 30/05-13 z 23. februára   2005   tak,   že   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   pre   nedostatok   právomoci. Vyslovil pritom názor, že sťažovateľ má možnosť podať proti rozhodnutiu správy katastra odvolanie,   a to   i napriek   tomu,   že   bol   poučený   v opačnom   zmysle.   Následne   je   daná možnosť podať návrh na súde na preskúmanie právoplatného rozhodnutia orgánov katastra všeobecným súdom v rámci správneho súdnictva.

Sťažovateľ   podaním   doručeným   ústavnému   súdu   19.   mája   2005   podal   sťažnosť, ktorou namieta, že v súlade s citovaným rozhodnutím ústavného súdu č. k. I. ÚS 30/05-13 z 23. februára 2005 podal odvolanie proti predmetnému rozhodnutiu správy katastra, ktorá vrátila   predmetné   odvolanie   s tým,   že   v zmysle   §   26   ods.   9   zákona   č.   153/2001   Z.   z. o prokuratúre   proti   rozhodnutiu   o proteste   prokurátora   sa   nemožno   odvolať   ani   podať rozklad.

Podľa sťažovateľa „je možné bez najmenších pochybností ustáliť, že súčasný stav súvisiaci s jeho vlastníctvom k nehnuteľnostiam, je hrubým porušením princípu pokojného užívania majetku. (...) V podstate možno konštatovať, že sťažovateľ bol zbavený pokojného užívania   majetku   bez   vlastného   zavinenia   a bez   toho,   aby   sa   postupovalo   spôsobom upraveným zákonom“.

Ústavný súd považuje za potrebné predovšetkým konštatovať, že výklad zákonov prislúcha príslušným orgánom verejnej správy a všeobecným súdom. Zo skutkového stavu uvedeného sťažovateľom vyplýva, že orgány katastra považujú záznam vlastníckeho práva za   opatrenie,   nie   teda   za   rozhodnutie,   pričom   podľa   §   26   ods.   9   zákona   č.   153/2001 o prokuratúre v znení neskorších predpisov   nie je prípustné odvolanie proti rozhodnutiu vydanému na základe protestu prokurátora smerujúcemu proti opatreniu.

Napriek   uvedenej   skutočnosti právoplatné rozhodnutie správy katastra sp. zn. Z-2531/02   zo   6.   decembra   2004   bolo   napadnuteľné   návrhom   na   jeho   preskúmanie postupom podľa § 247 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Sťažovateľ takýto návrh nepodal a dokonca tvrdí, že ani nemal dôvod ho podať, rovnako ako nemal dôvod podať ani odvolanie   proti   tomuto   rozhodnutiu.   Argumentuje   pritom   tým,   že   sám   dal   orgánom prokuratúry   podnet   na   preskúmanie   správnosti   postupu   správy   katastra,   ktorý   jeho vlastnícke právo nezapísal.

Podstatou sťažnosti je nespokojnosť sťažovateľa so skutočnosťou, že jeho vlastnícke právo vyplývajúce z dedičských rozhodnutí nebolo v plnom rozsahu zapísané do katastra nehnuteľností. Dokonca došlo až k tomu, že rozhodnutím správy katastra sp. zn. Z-2531/02 zo 6. decembra 2004 bol zrušený záznam o vlastníckom práve sťažovateľa v tom neúplnom rozsahu, v akom bol dovtedy v katastri nehnuteľností zapísaný. Za tohto stavu sa sťažovateľ domáha   toho,   aby   jeho   vlastnícke   právo   bolo   v plnom   rozsahu   zapísané   do   katastra nehnuteľností.

Správa katastra je toho názoru, že dedičské rozhodnutia, ktoré deklarujú vlastnícke právo sťažovateľa, nie sú spôsobilé na zápis do katastra nehnuteľností. Je tomu tak preto, že ide o rozhodnutia staršie, pričom nehnuteľnosti sú tam označené odlišne, nezodpovedajúc súčasnému katastrálnemu stavu. Táto skutočnosť bráni vykonaniu záznamu vlastníckeho práva sťažovateľa.

Za daného stavu je možné postupovať dvojakým spôsobom. Pokiaľ je sťažovateľ toho   názoru,   že   dedičské   rozhodnutia   sú   na   zápis   spôsobilé   a že   teda   správa   katastra nedôvodne   zrušila   záznam   o čiastočnom   zápise   vlastníckeho   práva,   resp.   neprávom neuskutočnila   zápis   zvyšku   vlastníctva   sťažovateľa,   potom   bolo   na   mieste,   aby   sa sťažovateľ   návrhom   v zmysle   §   247   a násl.   Občianskeho   súdneho   poriadku   domáhal preskúmania správnosti postupu a záverov správy katastra. Sťažovateľ však tvrdí, že takto postupovať nechce a nemá dôvod. V takom prípade druhým riešením je podanie žaloby o určenie   vlastníckeho   práva   k dotknutým   nehnuteľnostiam   na   všeobecnom   súde.   Táto žaloba musí smerovať voči tým subjektom, ktoré sú teraz vedené v katastri nehnuteľností ako   vlastníci,   resp.   užívatelia   nehnuteľností   patriacich   podľa   dedičských   rozhodnutí sťažovateľovi.

Z dosiaľ   uvedeného   možno   urobiť   záver,   že   je   v právomoci   všeobecných   súdov poskytnúť   ochranu   dotknutým   právam   sťažovateľa.   Vzhľadom   na   princíp   subsidiarity vyplývajúci   z čl.   127   ods.   1   ústavy   to   zároveň   znamená,   že   poskytnutie   ochrany sťažovateľovi   nie   je   a nemôže   byť   v právomoci   ústavného   súdu.   Preto   bolo   potrebné sťažnosť odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   bola   odmietnutá   a rozhodnutie   o prikázaní   správe katastra   konať   bez   zbytočných   prieťahov   a   priznať   sťažovateľovi   primerané   finančné zadosťučinenie je podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobody (čl. 127 ods. 2 a 3 ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. júla 2005