znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 136/2016-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. marca 2016predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication,s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, zastúpenej advokátom JUDr. Romanom Kvasnicomadvokátska kancelária JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24,Piešťany, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva naprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom podsp. zn. 13 Er 1116/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o.,o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. februára2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o.,Sad A. Kmeťa 24, Piešťany (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojhozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresnýsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 Er 1116/2005 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:«Na základe návrhu oprávneného, Slovenskej sporiteľne, a.s... (ďalej ako „SLSP“), na vykonanie exekúcie, ktorým sa SLSP domáhala vymoženia pohľadávky vo výške 1.564,76 € s príslušenstvom, sa začalo exekučné konanie vedené pred Okresným súdom Nové Zámky pod sp.zn. 13Er/1116/2005, pričom účastníkom konania na strane oprávneného je SLSP a na strane povinného sú účastníkmi konania 1., 2. (ďalej ako „Exekučné konanie“).

Dňa 15.12.2010 postúpila SLSP sťažovateľovi, spoločnosti WM Consulting & Communication, s.r.o... pohľadávku vymáhanú v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp.zn. 13Er/1116/2005 (značka súdneho exekútora EX 295/2007). Z dôvodu postúpenia pohľadávky sťažovateľ ako nový veriteľ zaslal dňa 20.05.2011 súdnemu exekútorovi, so sídlom

návrh na zmenu účastníka konania.

Dňa 21.01.2013 (tj. po dobe dlhšej ako 20 mesiacov) Okresný súd Nové Zámky vyhovel návrhu sťažovateľa v celom rozsahu a vydal uznesenie sp.zn. 13Er/1116/2005, ktorým pripustil zmenu účastníka exekučného konania na strane oprávneného tak, že namiesto SLSP vstúpil do konania na strane oprávneného sťažovateľ (ďalej ako „Uznesenie“).

Vzhľadom na to, že Uznesenie ani po dobe dlhšej ako 13 mesiacov nenadobudlo právoplatnosť, zaslal sťažovateľ porušovateľovi dňa 19.03.2014 žiadosť o prijatie opatrení umožňujúcich doručenie rozhodnutia súdu povinným (ďalej ako „Žiadosť“), ktorou sťažovateľ vyzval porušiteľa na prijatie opatrení, ktoré by smerovali k tomu, aby Uznesenie nadobudlo právoplatnosť, vzhľadom k tomu, že stav, kedy Uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, znemožňoval sťažovateľovi uplatňovanie jeho práv účastníka konania v Exekučnom konaní.

Keďže ani po zaslaní Žiadosti nenadobudlo Uznesenie právoplatnosť, t.j. súd nereagoval na Žiadosť a neurobil žiaden úkon smerujúci k zmene tohto stavu, sťažovateľ dňa 05.11.2014. tj. po dobe dlhšej ako 21 mesiacov od vydania Uznesenia, zaslal predsedovi Okresného súdu Nové Zámky, JUDr. Jozefovi Kanásovi, sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Sťažnosť“).

Sťažovateľ dňa 16.12.2014 obdržal od predsedu Okresného súdu Nové Zámky, od JUDr. Jozefa Kanása, odpoveď na Sťažnosť, v ktorej bolo uvedené, že Uznesenie nenadobudlo právoplatnosť pre nedoručenie Uznesenia povinnému v 2./ rade, ktorému na základe toho bol následne ustanovený opatrovník. Zároveň bolo v odpovedi na Sťažnosť uvedené, že po vrátení zásielky od opatrovníka povinného v 2./ rade nadobudne Uznesenie právoplatnosť.

Následne v dňoch 12.06.2015 a 13.07.2015, 11.09.2015, 11.12.2015, 13.01.2016 sťažovateľ opakovane telefonicky kontaktoval Okresný súd Nové Zámky za účelom zistenia, či Uznesenie nadobudlo právoplatnosť, avšak Okresný súd Nové Zámky zakaždým sťažovateľa informoval, že Uznesenie nenadobudlo právoplatnosť.»

Podľa názoru sťažovateľky„protiprávny stav, zapríčinený konaním, resp. nečinnosťou Okresného súdu Nové Zámky, spočíva v tom, že ani po uplynutí doby dlhšej ako 56 mesiacov odo dňa, kedy sťažovateľ podal návrh na zmenu účastníka konania vedeného pred Okresným súdom Nové Zámky pod sp. zn. 13 Er 1116/2015, nebolo o podanom návrhu sťažovateľa na zmenu účastníka konania na strane oprávneného právoplatne rozhodnuté, a to z toho dôvodu, že Uznesenie nebolo doručené povinným, a teda nenadobudlo právoplatnosť.

Postupom Okresného súdu Nové Zámky, na základe ktorého došlo k prieťahom v konaní vedenom pred Okresným súdom Nové Zámky pod sp. zn. 13Er/1116/2005, sa sťažovateľ dostal do právneho stavu neistoty, nakoľko o jeho návrhu nebolo právoplatne rozhodnuté.

Súčasný stav veci znemožňuje sťažovateľovi uplatňovanie jeho práv v exekučnom konaní, t j. nemôže aktívne vystupovať vo vzťahu k exekútorovi, ako napríklad: komunikovať sním, domáhať sa vymoženia pohľadávky, schvaľovať splátkové kalendáre, alebo dávať súhlasy na predaj nehnuteľností vo vlastníctve povinných i keď hmotnoprávne ako veriteľ, má na to právo. Exekútor taktiež nemôže poukazovať vymožené finančné prostriedky sťažovateľovi, ale musí ich poukazovať pôvodnému veriteľovi, t.j. SLSP. Tieto skutočnosti v sťažovateľovi ako veriteľovi vyvolávajú pocit neistoty ohľadom reálneho uspokojenia jeho pohľadávky, nakoľko vymožené peňažné prostriedky nie sú priamo poukazované sťažovateľovi a pôvodný veriteľ SLSP napríklad nemusí postupovať pri schvaľovaní splátkových kalendárov alebo pri dávaní súhlasov s predajom nehnuteľností vo vlastníctve povinných tak, ako by to urobil sťažovateľ, čo môže viesť k tomu, že v budúcnosti bude ohrozené reálne vymôžeme pohľadávky.

Sťažovateľ má za to, že je neprípustné, aby rozhodovanie o čiastkovej otázke právneho nástupníctva oprávneného t.j. aby rozhodovanie o jeho podanom návrhu na zmenu účastníka konania, trvalo vyše 56 mesiacov. Sťažovateľ má za to, že rozhodovanie o čiastkovej otázke právneho nástupníctva je úkon, ktorý sa nevyznačuje právnou ani faktickou zložitosťou. Hoci Okresný súd Nové Zámky dňa 21.01.2013 rozhodol o návrhu sťažovateľa na zmenu účastníka konania na strane oprávneného, nevykonal plynulé opatrenia na doručenie rozhodnutia súdu povinným. Takýto postup súdu je v rozpore s prvou vetou § 100 Občianskeho súdneho poriadku, keďže súd nepostupoval v konaní tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sťažovateľ má zo to, že súčasný stav veci je ovplyvnený iba nečinnosťou Okresného súdu Nové Zámky, ktorý adekvátne nekoná tak ako by podľa zákonov mal konať, a to aj napriek podaným písomnostiam, ktorými sa sťažovateľ snažil docieliť zmenu tohto stavu.

Následok vyššie popísaných skutočností, ktoré spôsobil svojou nečinnosťou orgán, ktorého úlohou je ochrana zákonnosti, vyvoláva v sťažovateľovi stratu dôvery k tomuto organu a najmä bráni uspokojeniu pohľadávky sťažovateľa, v pozícií nového veriteľa, a to aj napriek tomu, že je držiteľom exekučného titulu. Jeho postavenie v Exekučnom konaní, je vo vzťahu k exekútorovi závislé od rozhodnutia Okresného súdu Nové Zámky, na ktoré je naviazané aj reálne uspokojenie jeho pohľadávky a tým aj vymožiteľnosť jeho súdom už raz priznaného práva.

Sťažovateľ považuje nečinnosť Okresného súdu Nové Zámky za vážny zásah do svojich práv, nakoľko sťažovateľ, ako osoba oprávnená podľa § 92 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podal návrh na zmenu účastníka konania, ktorým sa domáhal, aby súd pripustil vstup sťažovateľa do konania vedeného pred Okresným súdom Nové Zámky pod sp.zn. 13Er/1116/2005 namiesto SLSP. Vzhľadom na podaný návrh na zmenu účastníka konania. Okresný súd Nové Zámky v rámci konania vedeného pod sp.zn. 13Er/1116/2005, mal rozhodnúť o sťažovateľovom návrhu na zmenu účastníka konania.

Nakoľko sťažovateľ podal návrh na zmenu účastníka konania, t.j. navrhol, aby súd rozhodol o jeho vstupe do konania, stal sa sťažovateľ ako navrhovateľ (v zmysle § 90 Občianskeho súdneho poriadku) účastníkom konania vedeného na Okresnom súde Nové Zámky pod sp.zn. 13Er/1116/2005. a to v časti tohto konania, v ktorej Okresný súd Nové Zámky rozhoduje o tomto návrhu.

Nakoľko Okresný súd Nové Zámky právoplatne nerozhodol o sťažovateľovom návrhu na zmenu účastníka konania, došlo k porušeniu sťažovateľovho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a preto sťažovateľ nevidí žiadnu inú možnosť ako sa domôcť nápravy, okrem podania sťažnosti na ústavný súd.“.

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavnýsúd takto rozhodol:

„Okresný súd Nové Zámky v konaní vedenom pod sp.zn. 13Er/1116/2005 porušil základné právo spoločností WM Consulting & Communication, s.r.o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jej právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa č1. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému súdu Nové Zámky v konaní, vedenom pod sp.zn. 13Er1116/2005, prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Spoločnosti WM Consulting & Communication, s.r.o. priznáva právo na primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.000,00 Eur..., ktoré jej je Okresný súd Nové Zámky povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatností tohto nálezu.

Okresný súd Nové Zámky je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu sťažovateľa v sume 362,60 €... v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákonaNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorýchprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť idevtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsťk porušeniu tohto základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď prenedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutímorgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadnez iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pripredbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označenéhopráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr.I. ÚS 7/00, III. ÚS 100/01, III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06).

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkýmvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu zbytočné prieťahy v konaní môžubyť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnoualebo nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniuprávnej neistoty (m. m. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08, IV. ÚS 224/2012).Rovnako tak môže zapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru)aj nesprávna činnosť štátneho orgánu (m. m. II. ÚS 33/99, IV. ÚS 224/2012).

Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnomkonaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01,I. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojemautonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom nakonkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takýmivýznamnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00).

Ústavný súd zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj vlastným zisťovaním na okresnom súdepre účely predbežného prerokovania sťažnosti zistil, že 7. júna 2011 bol okresnému súdudoručený návrh sťažovateľky na pripustenie jej vstupu do konania na strane oprávnenéhoz dôvodu, že po začatí exekučného konania došlo k prevodu práva na základe zmluvyo postúpení pohľadávok zo 17. decembra 2010. Okresný súd uznesením sp. zn.13 Er 1116/05 z 21. januára 2013 pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávnenéhotak, že do exekučného konania vstúpila sťažovateľka na strane oprávneného na miestopôvodne oprávneného. Okresný súd uznesenie expedoval 11. februára 2013, pričomzásielka sa vrátila od povinného v 2. rade s tým, že adresát je neznámy. Následne okresnýsúd vykonal lustráciu povinného v 2. rade v Registri obyvateľov Slovenskej republiky,pričom na základe zistených skutočností ustanovil opatrovníka povinnému v 2. radeuznesením z 27. novembra 2014. Po vrátení zásielky nadobudlo uznesenie okresného súduz 21. januára 2013 o pripustení vstupu sťažovateľky do konania na strane oprávnenéhoprávoplatnosť 29. decembra 2014.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konanívedenom pod sp. zn. 13 Er 1116/05, a to najmä v súvislosti s rozhodovaním o pripustenízmeny účastníka konania, ktoré nie je podľa jej názoru dosiaľ právoplatné, čo znemožňujesťažovateľke uplatňovanie jej práv v namietanom exekučnom konaní.

Z uvedených skutočností vyplýva, že konanie vo veci návrhu sťažovateľkyna pripustenie jej vstupu do konania na strane oprávneného na miesto pôvodne oprávnenéhotrvalo až do nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o zmene účastníka konania tri a polroka. Za rozhodujúce v danom prípade považuje ústavný súd to, že okresný súd vyvinulúsilie na doručenie zásielok s uznesením z 21. januára 2013 s tým, že už pred podanímsťažnosti sťažovateľky (22. februára 2016) podľa čl. 127 ods. 1 ústavy sa mu podarilodosiahnuť nápravu sťažovateľkou namietaného stavu, ktorá tvrdila, že stále nie jeúčastníčkou exekučného konania, keďže uznesenie o pripustení jej vstupu do exekučnéhokonania nie je právoplatné. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že predmetné uznesenieokresného súdu z 21. januára 2013 nadobudlo právoplatnosť 29. decembra 2014, čímsťažovateľka získala procesné postavenie oprávneného v napadnutom exekučnom konaní.Z uvedeného vyplýva, že v postupe okresného súdu v napadnutom konaní sa sícevyskytli obdobia nečinnosti, ale okresný súd súčasne vyvíjal primerané a cielené úsiliesmerujúce k doručeniu uznesenia, ktorým sa rozhodlo o zmene účastníka konania na straneoprávneného.

Ústavný súd tiež dodáva, že po podaní sťažnosti sťažovateľkou podľa § 62 a nasl.zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zneníneskorších predpisov doručenej okresnému súdu 7. novembra 2014 okresný súd prijalopatrenia smerujúce k zabezpečeniu ochrany základného práva sťažovateľky. V tejtosúvislosti ústavný súd poukazuje na svoj právny názor vyplývajúci z jeho doterajšejjudikatúry, podľa ktorého ak sa náprava vo veci sťažovateľky zabezpečí v rámcivšeobecného súdnictva, tak ústavný súd v zásade nemôže vysloviť porušenie sťažovateľkouoznačeného základného práva (m. m. I. ÚS 191/06, IV. ÚS 263/08), pričom v okolnostiachposudzovaného prípadu táto skutočnosť zakladá aj dôvod na odmietnutie sťažnosti už pri jejpredbežnom prerokovaní.

Ústavný súd na tomto základe dospel k záveru, že v danom prípade intenzitazistených pochybení v postupe okresného súdu nie je dostatočná na to, aby mohol vysloviťporušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní po prípadnom prijatísťažnosti na ďalšie konanie, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol z dôvoduzjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmisťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. marca 2016