SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 136/05-14
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. júla 2005 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. J. B., bytom D., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cpr 47/03 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Mgr. J. B. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 18. mája 2005 doručené podanie Mgr. J. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorým podával „sťažnosť na viaceré slovenské súdy vo viacerých veciach (žalobách) pre nekonanie a v dôsledku toho pre spôsobenie súdnych prieťahov (...)“.
V sťažnosti pod bodom 11 sťažovateľ namieta porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cpr 47/03.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 26. júna 2003 na okresnom súde „... žalobu na Slovenskú televíziu B. pre neplnenie zákona o mimosúdnych rehabilitáciách nepridelením pracovného miesta na základe mojej politickej rehabilitácie žalovanou Slovenskou televíziou B. (...)
Mojou sťažnosťou na Ústavný súd Slovenskej republiky dožadujem sa zjednania nápravy a zariadenia priebehu súdneho konania z hľadiska časového tak ako to ukladá O. s. p....“
Sťažovateľ tvrdil, že predmetné konanie „evidentne preukazuje súdne prieťahy...“.
II.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa vyššie citovaného ustanovenia ak sťažovateľ namieta prieťahy v konaní konkrétneho súdu, je povinný preukázať využitie právnych prostriedkov nápravy na ochranu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Takýmto právnym prostriedkom je sťažnosť na prieťahy v konaní podaná predsedovi príslušného súdu.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd 20. júna 2005 vyzval sťažovateľa, aby predložil listinný dôkaz o tom, či podal sťažnosť na prieťahy v konaní do 31. marca 2005 podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov alebo od 1. apríla 2005 podľa ustanovenia § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov predsedovi okresného súdu.
Sťažovateľ 29. júna 2005 doručil ústavnému súdu podanie z 24. júna 2005 označené ako „urgencia pojednávania vo veci 7 Cpr 47/03“, ktoré bolo adresované predsedovi okresného súdu, v ktorom uviedol:
„Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov (resp. od 1. apríla 2005 prostriedky nápravy podľa príslušných ustanovení § 62 až § 68 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) prosím o upravenie súdneho konania vo veci 7 Cpr 47/03.
Pri tejto príležitosti oznamujem súdu, že od 1. augusta 2005 do 15. septembra 2005 budem, ak sa nič neprihodí, na liečení a podrobím sa pravdepodobne chirurg. zákroku, pričom presný termín ešte nie je určený, a preto prosím, aby v uvedenom časovom rozpätí súd pojednávanie v tejto veci nevytýčil.“
Z obsahu sťažnosti a jej príloh teda vyplýva, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu nevyužil právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu ním označeného základného práva (podľa čl. 48 ods. 2 ústavy), ktorého porušenie namieta, poskytol a na ktorých použitie bol v zmysle vyššie citovaných právnych predpisov oprávnený. Ústavný súd nepovažuje za vyčerpanie tejto možnosti sťažnosť z 24. júna 2005, ktorú podal predsedovi okresného súdu až po výzve ústavného súdu.
Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť, ktorú sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu 24. júna 2005 po tom, ako bola podaná sťažnosť ústavnému súdu (18. mája 2005), môže byť v okolnostiach prípadu účinným prostriedkom nápravy, len ak sa poskytne okresnému súdu primeraný čas na to, aby na túto sťažnosť reagoval a aby predseda okresného súdu prijal opatrenia na zabezpečenie plynulosti predmetného konania.
Sťažovateľ taktiež nepreukázal ani netvrdil, že uvedenú podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Vzhľadom na to, že podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde nie je sťažnosť prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť je potrebné odmietnuť pre nesplnenie tejto podmienky konania (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. júla 2005