znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 136/02

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra 2002 predbežne prerokoval sťažnosť D. P., bytom S., vo veci   porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   v konaní   vedenom   pred   Okresným   súdom   vo   Svidníku   pod   sp.   zn.   8   C 652/01a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. P.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. októbra 2002   doručená   sťažnosť   D.   P.,   bytom   S.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom pred Okresným súdom vo Svidníku (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 8 C 652/01.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti namietala, že okresný súd jej v konaní o neplatnosť okamžitého   zrušenia   pracovného   pomeru   v rozpore   s čl.   47   ods.   2   ústavy   neustanovil právneho zástupcu od začiatku konania a spôsobil jej tak „finančnú ujmu, pretože konanie sa tak predĺžilo o takmer 3 mesiace“. Podľa sťažovateľky okresný súd rozhodol v danej veci bez   toho,   aby   si   samosudca   prečítal   jej   vyjadrenie   k žalobe   a   žiadosť   o ustanovenie právneho   zástupcu   z radov   advokátov.   Sťažovateľka   predmetný   spor   podľa   vlastného vyjadrenia   „prehrala“, proti rozsudku okresného súdu z 5. júna 2002 č. k. 8 C 652/01-48 však   nepodala   odvolanie.   K   svojej   sťažnosti   pripojila   predmetný   rozsudok,   z ktorého vyplýva,   že   ten   nadobudol   právoplatnosť   24.   júla   2002.   Sťažovateľka   v závere   svojej sťažnosti uviedla: „Keďže Okresným súdom vo Svidníku bolo porušené moje ústavné právo na konanie bez zbytočných prieťahov, žiadam preto Ústavný súd Slovenskej republiky, aby o tom rozhodol a zároveň, aby prikázal Okresnému súdu vo Svidníku, aby do 15 dní od právoplatnosti nálezu mi zaplatil 50 000,- korún ako finančné zadosťučinenie“.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Sťažovateľka namietala postup a rozsudok okresného súdu z 5. júna 2002 č. k. 8 C 652/01- 48, ktorý nadobudol právoplatnosť 24. júla 2002.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy je podanie sťažnosti   v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia alebo   upovedomenia   o inom   zásahu,   ktorým   malo   byť   spôsobené   namietané   porušenie základného   práva.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným   dôvodom   na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Predmetná   sťažnosť   bola   ústavnému   súdu   doručená   31.   októbra   2002,   teda   po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom.

Z vyššie   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2002