znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 135/2015-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. marca 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpených advokátom JUDr. Ľubomírom Kaščákom, Advokátska kancelária, Horná 35,Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia základného práva na inú právnu ochranuzaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajskej prokuratúryv Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Kn 58/12/6600 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛   o d m i e t aako neprípustnú.  

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola22. augusta 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (spoluďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základného práva na inú právnuochranu   zaručeného   v   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)postupom   Krajskej   prokuratúry   v   Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „krajská   prokuratúra“)v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Kn 58/12/6600.  

Zo sťažnosti a z jej prílohy vyplýva, že v konaní vedenom krajskou prokuratúroupod sp. zn. 1 Kn 58/12/6600 príslušný prokurátor krajskej prokuratúry na základe podnetusťažovateľov   zo   14.   apríla   2014   postúpeného   mu   Generálnou   prokuratúrou   Slovenskejrepubliky (ďalej len „generálna prokuratúra“), ktorej bol tento podnet pôvodne adresovaný,preskúmaval   postup   vyšetrovateľa   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru,   odborukriminálnej   polície   Banská   Bystrica   (ďalej   len   „vyšetrovateľ“)   v konaní   vedenompod sp. zn. ORP-324/OEK-BB-2013 o trestnom oznámení sťažovateľov z 11. apríla 2013,ktoré vyšetrovateľ uznesením zo 14. augusta 2013 odmietol, ako aj postup prokurátoraOkresnej   prokuratúry   Banská   Bystrica   (ďalej   len   „okresná   prokuratúra“)   v konanísp. zn. 4 Pn 239/13 o sťažnosti sťažovateľov podanej proti uzneseniu vyšetrovateľa, ktorúsťažnosť prokurátor okresnej prokuratúry uznesením z 18. novembra 2013 ako nedôvodnúzamietol. Na základe preskúmania postupu a rozhodnutia vyšetrovateľa, ako aj postupua rozhodnutia okresnej prokuratúry prokurátor krajskej prokuratúry nezistil v ich postupocha rozhodnutiach   žiadnu   nezákonnosť,   o čom   navrhovateľov   upovedomil   listomz 20. júna 2014.

Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovatelia vyjadrujú nespokojnosť so závermivyšetrovateľa,   okresnej   prokuratúry   a tiež   krajskej   prokuratúry,   uvádzajú,   že   v nimitvrdených skutočnostiach nevzhliadli žiadny skutok majúci znaky trestného činu podvodu,ktorý mal byť spáchaný na tom skutkovom základe, že v dodatku č. 1 k zmluve o úvereč. 28/98 z 10. augusta 1998 uzavretej medzi ⬛⬛⬛⬛, ako veriteľoma obchodnou spoločnosťou ⬛⬛⬛⬛, ako dlžníkom mal neznámy páchateľ oprotioriginálu tejto úverovej zmluvy pozmeniť údaj o dohodnutom príslušenstve predmetnéhoúveru (dopísaním sankčného úroku vo výške 30 %, ktorý nemal byť v pôvodnej úverovejzmluve dohodnutý, pozn.), pričom pravosť takto sfalšovaného dodatku mal dať notárskyosvedčiť a následne na jeho základe mal od dlžníka a od sťažovateľov, ktorí ručiteľskýmilistinami   prevzali   osobné   ručenie   za   záväzok   dlžníka,   v exekučnom   konaní   vymáhaťpredmetnú pohľadávku.  

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli:„Súčasťou práva na inú právnu ochranu je nielen právo na formálne vybavenie podnetu, ale aj právo, aby sa príslušný orgán zaoberal všetkými relevantnými námietkami navrhovateľov, aby právne normy boli aplikované ústavne konformným spôsobom a aby v oznámení   o   vybavení   podnetu   jasne   vysvetlil,   na   základe   akých   skutkových   zistení a právnych   úvah   podnetu   nevyhovel.   V   oznámení   o   vybavení   podnetu   nevysvetlil a nezdôvodnil,   prečo   podrobne   popísané   skutkové   konanie   nepovažuje   za   protiprávne, nenaplňujúce znaky trestného činu podvodu. Rovnako neuviedol, prečo neboli realizované návrhy oznamovateľov na zadováženie ďalších dôkazov potrebných na celkové posúdenie veci. Navrhovatelia si nenárokujú právo, aby bolo ich podnetu vyhovené, majú však právo, aby   prokurátor   nielen   zákonne,   objektívne   a   správne   posúdil   obsah   podnetu   ale,   aby zrozumiteľne   a   presvedčivo   vysvetlil   ako   skutkový   stav   vyhodnotil,   prečo   k   zisteným skutočnostiam neprihliadol a akými právnymi úvahami sa pri posúdení obsahu podnetu riadil. Navrhovatelia považujú postup prokurátora Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici za porušenie práva navrhovateľov na inú právnu ochranu, garantovanú čl. 46 ods. l Ústavy Slovenskej republiky.“  

Vzhľadom   na   uvedené   sa   sťažovatelia   domáhajú,   aby   ústavný   súd   po   prijatí   ichsťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľov na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR   postupom   Krajskej   prokuratúry   v   Banskej   Bystrici   pri   vybavovaní   podnetu   zo   dňa 14.4.2014, sp. zn. 1 Kn 58/12/6600-9 porušené bolo.

2. Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici sa prikazuje opätovne vybaviť podnet navrhovateľov zo dňa 14.4.2014.

3. Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici je povinná nahradiť navrhovateľom trovy právneho   zastúpenia   v   sume   501,70   Eur   na   účet   právneho   zástupcu   JUDr.   Ľubomíra Kaščáka, advokáta Horná č. 35, 974 01 Banská Bystrica, číslo účtu..., do pätnástich dní od právoplatnosti nálezu.“   II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnostinavrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonompredpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavneneoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.  

Predmetom konania ústavného súdu je sťažovateľmi namietané porušenie základnéhopráva na inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, k porušeniu ktorého malodôjsť v príčinnej súvislosti s postupom krajskej prokuratúry pri vybavovaní ich podnetuzo 14. apríla 2014 v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Kn 58/12/6600, v ktorom konajúciprokurátor   krajskej   prokuratúry   bez   náležitého   a pre   sťažovateľov   zrozumiteľnéhoodôvodnenia   verifikoval   nezákonný   postup   vyšetrovateľa   konajúceho   o ich   trestnomoznámení.  

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranujeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľoprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa   §   31   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre   v znení   neskoršíchpredpisov   (ďalej   len   „zákon   o prokuratúre“)   prokurátor   preskúmava   zákonnosť   postupua rozhodnutí...,   prokurátorov,   vyšetrovateľov...   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   ajna základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený   vykonať   opatrenia   na   odstránenie   zistenýchporušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné inéorgány.

Podľa   prvej   vety   §   32   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podnet   možno   podaťna ktorejkoľvek prokuratúre.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadaťo preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybavínadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre).  

Podľa § 54 ods. 2 písm. a) zákona o prokuratúre na účely konania podľa tohto zákonaalebo osobitného zákona a na vybavenie podnetu sa nadriadeným prokurátorom rozumiegenerálny prokurátor, ak ide o špeciálneho prokurátora, prokurátora generálnej prokuratúryokrem prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, krajského prokurátora alebo prokurátorakrajskej prokuratúry.

Ústavný súd považuje podnet, ako aj opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúreza účinné prostriedky nápravy, vyčerpaním ktorých pred podaním sťažnosti ústavnému súdusa   možno   domôcť   ochrany   svojich   práv   (m.   m.   IV.   ÚS   330/04,   I.   ÚS   186/05,III. ÚS 24/2012).

Ústavný súd už aj v iných konaniach (napr. III. ÚS 235/07, III. ÚS 157/08) vyslovilopakovane právny názor, že vynechanie týchto prostriedkov nápravy v sústave orgánovprokuratúry   Slovenskej   republiky   nemožno   nahrádzať   podaním   sťažnosti   v   konanípred ústavným   súdom,   pretože   takto   by   sa   obmedzovala   možnosť   orgánov   prokuratúryvo vlastnej   kompetencii   nielen   preveriť   skutočnosti,   ktoré   tvrdí   sťažovateľ,   ale   ajprijať opatrenia,   ktoré   by   účinne   napomohli   odstráneniu   namietaného   porušenia   práv(m. m. napr. I. ÚS 186/05), ku ktorému malo v danom prípade podľa tvrdenia sťažovateľovdôjsť   v   súvislosti   s postupom   a závermi   krajskej   prokuratúry   v konaní   vedenompod sp. zn. 1 Kn 58/12/6600.  

V okolnostiach prípadu možno podľa názoru ústavného súdu totiž nielen podnet,ale aj opakovaný podnet považovať za iný právny prostriedok ochrany podľa § 53 ods. 1zákona o ústavnom súde, ktorý zákon o prokuratúre sťažovateľom na ochranu ich právposkytuje a na ktorého použitie sú podľa uvedeného predpisu oprávnení. Preskúmanímpodnetu, resp. aj opakovaného podnetu sa totiž príslušné orgány prokuratúry budú musieťvysporiadať s identickými námietkami, aké sťažovatelia uvádzajú aj v konaní pred ústavnýmsúdom.  

Keďže   sťažovatelia   nevyužili   účinný   prostriedky   nápravy   podľa   zákonao prokuratúre,   a to   podnet   a opakovaný   podnet   podaný   generálnej   prokuratúrena preskúmanie namietaného postupu krajskej prokuratúry, ústavný súd ich sťažnosť užpo jej predbežnom prerokovaní odmietol ako neprípustnú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde).   Keďže   sťažnosť   bola   odmietnutá   ako   celok   a   rozhodnutie   o prikázaní   krajskejprokuratúre   opätovne   konať   o podnete   sťažovateľov,   ako   aj   rozhodnutie   o   priznaní   imúhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody (čl. 127 ods. 2prvá veta ústavy), ústavný súd o týchto nárokoch už nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 2015