SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 135/2015-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. marca 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpených advokátom JUDr. Ľubomírom Kaščákom, Advokátska kancelária, Horná 35,Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia základného práva na inú právnu ochranuzaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajskej prokuratúryv Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Kn 58/12/6600 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t aako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola22. augusta 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (spoluďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základného práva na inú právnuochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)postupom Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici (ďalej len „krajská prokuratúra“)v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Kn 58/12/6600.
Zo sťažnosti a z jej prílohy vyplýva, že v konaní vedenom krajskou prokuratúroupod sp. zn. 1 Kn 58/12/6600 príslušný prokurátor krajskej prokuratúry na základe podnetusťažovateľov zo 14. apríla 2014 postúpeného mu Generálnou prokuratúrou Slovenskejrepubliky (ďalej len „generálna prokuratúra“), ktorej bol tento podnet pôvodne adresovaný,preskúmaval postup vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odborukriminálnej polície Banská Bystrica (ďalej len „vyšetrovateľ“) v konaní vedenompod sp. zn. ORP-324/OEK-BB-2013 o trestnom oznámení sťažovateľov z 11. apríla 2013,ktoré vyšetrovateľ uznesením zo 14. augusta 2013 odmietol, ako aj postup prokurátoraOkresnej prokuratúry Banská Bystrica (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konanísp. zn. 4 Pn 239/13 o sťažnosti sťažovateľov podanej proti uzneseniu vyšetrovateľa, ktorúsťažnosť prokurátor okresnej prokuratúry uznesením z 18. novembra 2013 ako nedôvodnúzamietol. Na základe preskúmania postupu a rozhodnutia vyšetrovateľa, ako aj postupua rozhodnutia okresnej prokuratúry prokurátor krajskej prokuratúry nezistil v ich postupocha rozhodnutiach žiadnu nezákonnosť, o čom navrhovateľov upovedomil listomz 20. júna 2014.
Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovatelia vyjadrujú nespokojnosť so závermivyšetrovateľa, okresnej prokuratúry a tiež krajskej prokuratúry, uvádzajú, že v nimitvrdených skutočnostiach nevzhliadli žiadny skutok majúci znaky trestného činu podvodu,ktorý mal byť spáchaný na tom skutkovom základe, že v dodatku č. 1 k zmluve o úvereč. 28/98 z 10. augusta 1998 uzavretej medzi ⬛⬛⬛⬛, ako veriteľoma obchodnou spoločnosťou ⬛⬛⬛⬛, ako dlžníkom mal neznámy páchateľ oprotioriginálu tejto úverovej zmluvy pozmeniť údaj o dohodnutom príslušenstve predmetnéhoúveru (dopísaním sankčného úroku vo výške 30 %, ktorý nemal byť v pôvodnej úverovejzmluve dohodnutý, pozn.), pričom pravosť takto sfalšovaného dodatku mal dať notárskyosvedčiť a následne na jeho základe mal od dlžníka a od sťažovateľov, ktorí ručiteľskýmilistinami prevzali osobné ručenie za záväzok dlžníka, v exekučnom konaní vymáhaťpredmetnú pohľadávku.
Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli:„Súčasťou práva na inú právnu ochranu je nielen právo na formálne vybavenie podnetu, ale aj právo, aby sa príslušný orgán zaoberal všetkými relevantnými námietkami navrhovateľov, aby právne normy boli aplikované ústavne konformným spôsobom a aby v oznámení o vybavení podnetu jasne vysvetlil, na základe akých skutkových zistení a právnych úvah podnetu nevyhovel. V oznámení o vybavení podnetu nevysvetlil a nezdôvodnil, prečo podrobne popísané skutkové konanie nepovažuje za protiprávne, nenaplňujúce znaky trestného činu podvodu. Rovnako neuviedol, prečo neboli realizované návrhy oznamovateľov na zadováženie ďalších dôkazov potrebných na celkové posúdenie veci. Navrhovatelia si nenárokujú právo, aby bolo ich podnetu vyhovené, majú však právo, aby prokurátor nielen zákonne, objektívne a správne posúdil obsah podnetu ale, aby zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil ako skutkový stav vyhodnotil, prečo k zisteným skutočnostiam neprihliadol a akými právnymi úvahami sa pri posúdení obsahu podnetu riadil. Navrhovatelia považujú postup prokurátora Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici za porušenie práva navrhovateľov na inú právnu ochranu, garantovanú čl. 46 ods. l Ústavy Slovenskej republiky.“
Vzhľadom na uvedené sa sťažovatelia domáhajú, aby ústavný súd po prijatí ichsťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľov na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR postupom Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici pri vybavovaní podnetu zo dňa 14.4.2014, sp. zn. 1 Kn 58/12/6600-9 porušené bolo.
2. Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici sa prikazuje opätovne vybaviť podnet navrhovateľov zo dňa 14.4.2014.
3. Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici je povinná nahradiť navrhovateľom trovy právneho zastúpenia v sume 501,70 Eur na účet právneho zástupcu JUDr. Ľubomíra Kaščáka, advokáta Horná č. 35, 974 01 Banská Bystrica, číslo účtu..., do pätnástich dní od právoplatnosti nálezu.“ II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom konania ústavného súdu je sťažovateľmi namietané porušenie základnéhopráva na inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, k porušeniu ktorého malodôjsť v príčinnej súvislosti s postupom krajskej prokuratúry pri vybavovaní ich podnetuzo 14. apríla 2014 v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Kn 58/12/6600, v ktorom konajúciprokurátor krajskej prokuratúry bez náležitého a pre sťažovateľov zrozumiteľnéhoodôvodnenia verifikoval nezákonný postup vyšetrovateľa konajúceho o ich trestnomoznámení.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranujeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľoprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupua rozhodnutí..., prokurátorov, vyšetrovateľov... v rozsahu vymedzenom zákonom ajna základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistenýchporušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné inéorgány.
Podľa prvej vety § 32 ods. 1 zákona o prokuratúre podnet možno podaťna ktorejkoľvek prokuratúre.
Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadaťo preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybavínadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre).
Podľa § 54 ods. 2 písm. a) zákona o prokuratúre na účely konania podľa tohto zákonaalebo osobitného zákona a na vybavenie podnetu sa nadriadeným prokurátorom rozumiegenerálny prokurátor, ak ide o špeciálneho prokurátora, prokurátora generálnej prokuratúryokrem prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, krajského prokurátora alebo prokurátorakrajskej prokuratúry.
Ústavný súd považuje podnet, ako aj opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúreza účinné prostriedky nápravy, vyčerpaním ktorých pred podaním sťažnosti ústavnému súdusa možno domôcť ochrany svojich práv (m. m. IV. ÚS 330/04, I. ÚS 186/05,III. ÚS 24/2012).
Ústavný súd už aj v iných konaniach (napr. III. ÚS 235/07, III. ÚS 157/08) vyslovilopakovane právny názor, že vynechanie týchto prostriedkov nápravy v sústave orgánovprokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konanípred ústavným súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúryvo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale ajprijať opatrenia, ktoré by účinne napomohli odstráneniu namietaného porušenia práv(m. m. napr. I. ÚS 186/05), ku ktorému malo v danom prípade podľa tvrdenia sťažovateľovdôjsť v súvislosti s postupom a závermi krajskej prokuratúry v konaní vedenompod sp. zn. 1 Kn 58/12/6600.
V okolnostiach prípadu možno podľa názoru ústavného súdu totiž nielen podnet,ale aj opakovaný podnet považovať za iný právny prostriedok ochrany podľa § 53 ods. 1zákona o ústavnom súde, ktorý zákon o prokuratúre sťažovateľom na ochranu ich právposkytuje a na ktorého použitie sú podľa uvedeného predpisu oprávnení. Preskúmanímpodnetu, resp. aj opakovaného podnetu sa totiž príslušné orgány prokuratúry budú musieťvysporiadať s identickými námietkami, aké sťažovatelia uvádzajú aj v konaní pred ústavnýmsúdom.
Keďže sťažovatelia nevyužili účinný prostriedky nápravy podľa zákonao prokuratúre, a to podnet a opakovaný podnet podaný generálnej prokuratúrena preskúmanie namietaného postupu krajskej prokuratúry, ústavný súd ich sťažnosť užpo jej predbežnom prerokovaní odmietol ako neprípustnú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde). Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní krajskejprokuratúre opätovne konať o podnete sťažovateľov, ako aj rozhodnutie o priznaní imúhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody (čl. 127 ods. 2prvá veta ústavy), ústavný súd o týchto nárokoch už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. marca 2015