znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

  I. ÚS 135/07-31

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   22.   novembra   2007 v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka a Lajosa Mészárosa prerokoval   prijatú   sťažnosť   T.,   K.,   stúpenej   advokátom   JUDr.   M.V.,   K.,   vo   veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a porušenia práva na prejednanie veci   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Košice I   v konaní   vedenom   pod sp. zn. Er 1482/00 a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Košice   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   Er   1482/00 p o r u š i l základné právo T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Košice I vo veci vedenej pod sp. zn. Er 1482/00 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Okresný súd Košice I j e   p o v i n n ý   uhradiť T. trovy právneho zastúpenia v sume 9 444 Sk (slovom deväťtisícštyristoštyridsaťštyri slovenských korún) na účet jej právneho   zástupcu   JUDr. M.   V.,   K.,   do   jedného   mesiaca   od   právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 23. augusta 2007 č. k. I. ÚS 135/07-18 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť T. (ďalej aj „sťažovateľka) vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a porušenia práva na prejednanie veci v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Er 1482/00.

2.   Zo   sťažnosti   a k nej   pripojených   písomností   vyplýva,   že:   „V exekučnej   veci oprávneného   –   V.   (...)   proti   povinnému   –   T.   (...)   pre   vymoženie   pohľadávky   vo   výške 9.749.172,-   Sk,   vedenej   u súdneho   exekútora   JUDr.   J.   B.   (...)   pod   sp.   zn.   EX   0335/00 sťažovateľ ako povinný podal dňa 29. 01. 2001 proti výške určenej ceny spísaných vecí námietky v zmysle § 122 zákona č. 233/1955 Z. z. (...), a to v lehote 14 dní odo dňa, kedy bolo doručené súdnym exekútorom upovedomenie o určení výšky ceny spísaných vecí, t. j. 16. 01. 2001. Námietky boli súdnemu exekútorovi JUDr. J. B. doručené osobne dňa 29. 01. 2001,   pričom   lehota   na   ich   podanie   mala   uplynúť   dňa   30.   01.   2001.   O podaných námietkach mal rozhodnúť Okresný súd Košice I, ktorý je v danej exekučnej veci príslušným exekučným súdom.

Obsahom   námietok   bolo   porušenie   povinnosti   exekútora   pri   určení   výšky   ceny spísaných vecí (...) pribrať k riadnemu určeniu ceny vecí znalca, keďže nešlo podľa názoru povinného o odhad ceny jednoduchých vecí, na ktorý by bol súdny exekútor oprávnený. V dôsledku toho došlo podľa povinného k podhodnoteniu vecí pojatých do súpisu, čo bolo v rozpore so záujmami povinného aj oprávneného. (...)

Sťažovateľ   z dôvodu   nečinnosti   súdu   podal   dňa   19.   10.   2006   sťažnosť   do   rúk predsedu Okresného súdu Košice II, v ktorej namietal prieťahy v konaní. Následne povinný (...) 23. 11. 2006, (...) opravil chybne uvedený rok jednotlivých udalostí. (...)

Predseda Okresného súdu Košice I (...) listom zo dňa 20. 11. 2006 sťažovateľovi oznámil, že jeho sťažnosť na prieťahy v konaní je dôvodná a že o námietkach proti výške určenej ceny spísaných vecí zo dňa 12. 3. 2001 súd rozhodne v lehote 10 dní. (...)

Napriek cit. oznámeniu Okresného súdu Košice II o námietkach proti výške určenej ceny spísaných vecí zo dňa 29. 01. 2001 súd nerozhodol do dnešného dňa. (...)“

Ústavný   súd   na   základe   k sťažnosti   pripojeného „Súpisu   hnuteľných   vecí podliehajúcich   exekúcii“ poznamenáva,   že   tento   bol   vykonaný   12.   januára   2001,   a nie „12. 3. 2001“, ako to zrejme omylom uviedol okresný súd v odpovedi na sťažovateľkinu sťažnosť.

3.   Sťažovateľka   žiadala   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal   okresnému   súdu   konať   bez   zbytočných   prieťahov,   priznal   jej   finančné zadosťučinenie „v sume 732 350,- Sk“ a náhradu trov konania.

4.   Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   listom   z 27.   septembra   2007 (sp. zn. 1 SprV/472/2007) vyjadril predseda okresného súdu a právny zástupca sťažovateľky zaujal stanovisko 11. októbra 2007.

4.1 Predseda okresného súdu po konkretizácii úkonov okresného súdu v predmetnej exekučnej veci uviedol, že „(...) Uznesením č. k. 0 Er 1482/2000-84 zo dňa 14. 12. 2006 súd námietky povinnej proti exekúcií zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 6. 3. 2007.

4.2 Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu okresného súdu uviedla, že „ (...) sme vzali na vedomie vyjadrenie predsedu Okresného súdu Košice I. K priebehu konania vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. Er 1482/00, tak ako bolo opísané vo vyjadrení predsedu súdu uvádzame, že nemáme vedomosť o žiadnom uznesení č. k. 0 Er 1482/2000-84 zo dňa 14. 12. 2006, ktorým súd mal zamietnuť námietky povinnej proti exekúcii, pretože takéto uznesenie nám nebolo doručené (...)“.

5.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práv podľa označených článkov ústavy a dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

II.

1.   Z obsahu   sťažnosti   a k nej   pripojených   dokladov,   z písomných   vyjadrení účastníkov konania a spisu okresného súdu sp. zn. Er 1482/00 ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav predmetného konania:

1.1 Súdny exekútor JUDr. J. B. (ďalej len „exekútor“) 23. februára 2000 požiadal vo veci   vedenej   pod   sp.   zn.   EX   0335/00   [V.   (ďalej   len   „oprávnená“),   proti   T.   (ďalej   aj „povinná“)   o vymoženie   pohľadávky   9   749   172   Sk   s prísl.]   okresný   súd   o udelenie poverenia   na vykonanie   exekúcie   (oprávnená   podala   návrh   na   exekučné   konanie

11. februára   2000)   v   rozsahu   pripojeného   návrhu   exekučného   titulu   a trov   exekúcie (exekučným titulom bol právoplatný platobný výmer oprávnenej).

1.2   Okresný   súd   14.   marca   2000   poverením   č. 5802   015392*   poveril   exekútora vykonaním exekúcie (poverenie bolo doručené exekútorovi 3. apríla 2000).

1.3 Exekútor 2. mája 2000 vydal „Upovedomenie o začatí exekúcie“, ktoré zaslal účastníkom exekučného konania.

1.4 Exekútor 15. januára 2001 upovedomil povinnú „o výške určenej ceny spísanej veci“ v položkách 1 až 44 proti čomu (podľa   poučenia) mohla povinná podať v lehote 14 dní   námietky.   Na   strane   2   tejto   listiny   bolo   rukou   napísané   vyjadrenie   povinnej z 15. januára 2001 opatrené jej pečiatkou   a podpísané nečitateľným podpisom, v ktorom uvádza: „s cenami uvedenými v Upovedomení o výške určenej ceny pod položkami 1 až 44 súhlasíme a vzdávame sa námietok voči ním.“

1.5 Povinná 29. januára 2001 podala exekútorovi „Námietky proti výške určenej ceny spísaných vecí“

1.6   Exekútor   13.   marca   2001   predložil   okresnému   súdu   exekučný   spis sp. zn. EX 0335/00 „za účelom rozhodnutia o námietkach povinného proti výške určenej ceny spísaných vecí“.

1.7 Povinná 24. júla 2001 predložila okresnému súdu „Námietky proti exekučnému konaniu   -   Návrh   na   zastavenie   exekúcie“.   K námietkam   pripojila   stanovy   občianskeho združenia   povinnej,   schválené   mimoriadnou   konferenciou   T.   21.   júna   1990;   Poverenie z 29. novembra 2000 pre Ing. J. S. na dočasný výkon funkcie riaditeľky T. od 29. novembra 2000.

1.8   Okresný   súd   27.   júla   2001   vyzval   povinnú „na   oznámenie   mena   a adresy pracovníka,   ktorý   dňa   15.   novembra   2001   podpísal   za   T.   prehlásenie,   že   s cenami uvedenými v upovedomení o výške určenej ceny pod položkami 1 až 44 súhlasíte a vzdávate sa námietok voči ním“. (Výzva bola doručená povinnej 1. augusta 2001).

1.9   Okresnému   súdu   boli   6.   augusta   2001   povinnou   predložené   informácie požadované výzvou z 27. júla 2001 („Vzdanie sa námietok exekútorovi podpísal p. I. M.... zamestnanec obchodnej spoločnosti T., s. r. o. K., ktorý nebol na takýto úkon oprávnený ani nijak   splnomocnený.   Súčasne   pripájam   upovedomenie   o výške   určenej   ceny   kde   nie   je vyznačené žiadne vzdanie sa námietok, ako aj príslušný list z Knihy došlej pošty za deň 16. január 2001“).

1.10 Podľa opatrenia predsedu okresného súdu z 11. januára 2002 bola vec pridelená Mgr. G.

1.11   Exekútor   12.   februára   2002   urgoval   o zaslanie   rozhodnutia   okresného   súdu o námietkach sťažovateľky proti výške určenej ceny.

1.12 Okresný súd 18. apríla 2002 požiadal povinnú o podanie informácie a exekútora o vysvetlenie,   prečo   upovedomoval   o výške   určenej   ceny   I.   M.,   ktorý   nebol   oprávnený konať za povinnú (výzvy boli doručené 13. mája resp. 7. mája 2002).

1.13 Exekútor podal 9. mája 2002 okresnému súdu požadovanú informáciu, ako aj jeho   korešpondenciu   s povinnou   o vlastníctve   niektorých   položiek „súpisu   vecí“ podliehajúcich exekúcii.

1.14   Okresný   súd   1.   augusta   2002   vyzval   povinnú   o zaslanie   dokladov preukazujúcich,   kto   bol   od   1.   januára   2000   prezidentom   Správnej   rady   T.   a kto   bol oprávnený za túto organizáciu konať (povinná 15. augusta 2002 oznámila okresnému súdu mená osôb vykonávajúcich funkciu riaditeľa od 4. februára 1994).

1.15 Povinná 11. októbra 2002 okresnému súdu oznámila, že jej podanie z 24. júla 2002 „nie sú námietky proti exekúcii v zmysle § 50 Exekučného poriadku (...). Naše podanie je podnetom na súd – návrh na zastavenie exekúcie s poukázaním na § 58 Exekučného poriadku,   aby   nekonal   v prebiehajúcom   konaní“. (Podľa   tvrdenia   povinnej „Platobné výmery   oprávneného...   z 3.   marca   1999   vydané   a doručované   organizácii   T.  ...   Súdny exekútor však vykonáva exekúcie predajom hnuteľných vecí našej organizácie, ktorá má označenie T.“.)

1.16 Okresný súd 18. októbra 2002 vyzval oprávnenú na podanie informácie, akým spôsobom   boli   doručované   exekučné   tituly   z 3.   marca   1999.   Podľa   zápisnice   napísanej okresným   súdom   5.   novembra   2002   exekučné   tituly   za   povinnú   prevzal   splnomocnený pracovník A. M. poverený na túto činnosť Ing. D. P. riaditeľom T., K.

1.17 Okresný súd uznesením č. k. Er 1482/00-50, Ex 0335/00 zo 6. novembra 2002 návrh na zastavenie exekúcie zamietol (uznesenie bolo doručené účastníkom exekučného konania 21. resp. 22. novembra 2002).

1.18 Exekučný spis okresný súd 20. novembra 2002 zaslal exekútorovi.

1.19 Okresnému súdu bolo 6. decembra 2002 doručené odvolanie povinnej proti jeho uzneseniu zo 6. novembra 2002.

1.20 Súdny spis sp. zn. Er 1482/00 bol 8. januára 2003 predložený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní.

1.21 Okresnému súdu bolo 18. júna 2003 doručené potvrdzujúce uznesenie krajského súdu sp. zn. 13 CoE 2/03 z 28. apríla 2003 (zrejme omylom označený rok 2002), ktoré nadobudlo právoplatnosť 16. júla 2003.

1.22 Na č. l. 66 súdneho spisu je uvedené zapožičanie spisu sp. zn. Er 1482/2000 k veci vedenej pod sp. zn. 20 C 87/2003 v čase od 9. novembra 2004 do 27. októbra 2006 Okresnému súdu Košice II.

1.23 Povinná podala 19. októbra 2006 sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi okresného súdu (namietala, že nebolo rozhodnuté o jej námietkach proti výške určenej ceny spísaných vecí podanej exekútorovi 29. januára 2001).

1.24   Okresný   súd   21.   novembra   2006   požiadal   exekútora   o urýchlené   zaslanie exekučného spisu sp. zn. EX 0335/00.

1.25 Okresný súd 27. novembra 2006 požiadal oprávnenú o „predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky“ (uvedené oznámi písomne povinnej). Požadované bolo predložené okresnému súdu 11. decembra 2003 (toho času je oprávneným S., B.).

1.26 Okresný súd uznesením č. k. 0 Er 1482/2000-82, Ex 0335/00 zo 14. decembra 2006 pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného tak, že z konania vystúpila doterajšia oprávnená a na jej miesto nastúpila S., B.

1.27 Okresný súd uznesením č. k. 0 Er 1482/2000-84, Ex 0335/00 zo 14. decembra 2006 námietky povinnej z 24. júla 2007 zamietol. Podľa odtlačku pečiatky na uzneseniach (potvrdenia)   z 10. apríla   2007   vyplýva,   že   nadobudli   právoplatnosť   6.   marca   2007. V súdnom spise sa však nenachádza potvrdenie o doručení uznesení povinnej. Pošta vrátila 14. februára   2007   listové   zásielky   späť   s poznámkou,   že   adresát   si   neprevzal   zásielky v odbernej lehote.

1.28 Súdny spis sp. zn. 0 Er 1482/00 bol predložený ústavnému súdu na nahliadnutie 13. júla   2007.   Posledné   procesné   úkony   okresného   súdu   v predmetnej   veci   sú   uvedené v bode 27.

2. Z písomných materiálov pripojených sťažovateľkou k ústavnej sťažnosti považuje ústavný súd za relevantné oboznámiť podanie sťažovateľky z 29. januára 2001 doručené osobne v ten istý deň Exekútorskému úradu K., adresované súdnemu exekútorovi JUDr. J. B. sp. zn. Ex 0335/00:

„Vec: Námietky proti výške určenej ceny spísaných vecí

I.

Na základe upovedomenia o určení výšky ceny spísaných vecí zo dňa 15. 1. 2001 podpísaného súdnym exekútorom JUDr. J. B., ktoré bolo povinnému doručené dňa 16. 1. 2001,   podávam   (...)   v zákonom   stanovenej   lehote   námietky   proti   výške   určenej   ceny spísaných vecí, ktoré odôvodňujem nasledovne:

Podľa § 122 EP sa spísané veci musia odhadnúť. Odhad podľa EP je možný dvoma spôsobmi, a to samotným súdnym exekútorom alebo znalcom z príslušného odboru. Súdny exekútor odhad spísaných vecí môže urobiť iba v jednoduchých veciach pri súpise veci. Po súpise a vo všetkých ostatných veciach (nie jednoduchých) musí odhad vykonať znalec z príslušného odboru, ktorý je zapísaný v zozname znalcov vedenom na krajských súdom. V predmetnej veci súdny exekútor JUDr. J. B. príkaz daný ust. § 122 EP nedodržal a porušil zákon, keď sám určil cenu spísaných veci v položkách 1 až 44 upovedomia zo dňa 15. 1. 2001. K porušeniu zákona došlo tým, že súdny exekútor odhad vykonal cca 3 roky po vykonanom   súpise,   hoci   tak   môže   urobiť   iba   pri   samotnom   súpise   a ďalej   preto,   že v prípade položiek 1 až 44 cit. upovedomenia ani v jednom prípade nejde o jednoduchú vec. Na   riadne   určenie   ceny   veci   v položkách   1   až   44   cit.   upovedomenia   jednoznačne   sú nevyhnutné odborné znalosti, ktorými disponuje iba znalec z príslušného odboru.

Postupom   súdneho   exekútora,   t.   j.   vykonaním   odhadu   veci   (nešlo   o odhad jednoduchých vecí pri súpise), došlo z jeho strany evidentne k podhodnoteniu vecí pojatých do   súpisu   (napr.   funkčné   motorové   vozidlá,   evidované   na   dopravnom   inšpektoráte, s pridelenými   evidenčnými   číslami   a s platným   potvrdením   o technickej   kontrole,   sú ohodnotené   za   šrotovú   cenu),   a teda   k porušeniu   zákona.   Takisto   je   takýto   spôsob vykonávania exekúcie v rozpore so záujmami oprávneného a aj povinného, pretože takouto exekúciou sa uspokoja akurát tak trovy samotného súdneho exekútora.

K vzdaniu sa námietok zo strany p. M. dňa 15. 1. 2001 je potrebné uviesť, že takéto vzdanie sa je nulitné, t. j. nespôsobujúce žiadne právne účinky, pretože upovedomenie bolo doručené   povinnému   až   16.   1.   2001   a naviac   p.   M.   nie   je   a nikdy   nebol   štatutárnym zástupcom povinného a nie je ani jeho zamestnancom!!!

Vzhľadom na horeuvedené navrhujeme, aby súd námietkam povinného proti výške určenej ceny spísaných vecí vyhovel a nariadil súdnemu exekútorovi JUDr. J. B. pribrať v exekúcii vedenej pod sp. zn. Ex 0335/00 znalca z príslušného odboru na určenie výšky ceny spísaných vecí.“

3.   Sťažovateľka   podala   19.   októbra   2006 „do   rúk   predsedu   súdu“ sťažnosť z 11. októbra 2006 na prieťahy v exekučnom konaní sp. zn. Er 1482/00, v ktorom opakovala skutočnosti uvedené už v bode a) a v závere sťažnosti uviedla:

„(...) O podaných námietkach povinného zo dňa 29. 01. 2001 nebolo súdom doposiaľ rozhodnuté,   a to   napriek   tomu,   že   rozhodovanie   o námietkach   vynesených   v exekučnom konaní patrí k bežnej činnosti súdu a nejde o skutkovo a právne zložitú vec. Nečinnosťou súdu boli tak spôsobené prieťahy v exekučnom konaní viac ako 5 rokov. Máme za to, že za daného stavu došlo k porušeniu základného práva povinného na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

Na odstránenie stavu právnej neistoty v exekučnom konaní žiadame preto, aby boli vykonané   potrebné   opatrenia   a aby   súd   konal   a právoplatne   rozhodol   o podaných námietkach.“

4. V odpovedí sp. zn. Spr. 2419/06 z 20. novembra 2006 predseda okresného súdu uviedol:

„Potvrdzujem príjem Vašej sťažnosti zo dňa 11. 10. 2006, ktorou namietate prieťahy v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. Er 1482/00, vo veci exekúcie č. Ex 0335/00. Po oboznámení sa s obsahom Vašej sťažnosti a spisu Er 1482/00 Vám oznamujem, že Vaša sťažnosť je dôvodná.

O Vašich námietkach proti výške určenej ceny spísaných vecí zo dňa 12. 3. 2001 súd rozhodne v lehote 10 dní.

Za vzniknuté prieťahy sa ospravedlňujem.“

5. Vzhľadom na predmet sťažnosti ústavný súd považuje za významné oboznámiť tiež   z obsahom   relevantných   častí   uznesenia   okresného   súdu   č.   k.   0   Er   1482/2000-84, Ex 0335/00   zo   14.   decembra   2006,   ktorým   boli   námietky   povinného   proti   exekúcii zamietnuté:

„(...) Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 29. 5. 2000. Povinný vzniesol proti exekúcii námietky dňa 24. 7. 2001 teda po 14 dňovej zákonnej lehote na podanie námietok proti exekúcii.

Podľa ust. § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. môže povinný vzniesť u exekútora povereného vykonaním   exekúcie do   14 dní   od doručenia   upovedomia   o začatí   exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú   právnymi   nástupcami   osoby   uvedenej   v exekučnom   titule.   Námietky   musia   byť odôvodnené a na dodatočné uvedené dôvody sa neprihliadne.

Podmienkou pre vecné rozhodovanie súdu o námietkach proti exekúcii a námietkach proti trovám exekúcie je aby boli podané včas.

Povinný   prevzal   upovedomenie   o začatí   exekúcie   29.   5.   2000   a námietky   proti exekúcii podala 24. 7. 2001 teda po zákonnom danej lehote na podanie námietok proti exekúcii. Posledným dňom lehoty na podanie námietok proti exekúcii bol 12. 6. 2000. Nakoľko   povinný   podal   námietky   proti   exekúcii   po   zákonnom   danej   lehote,   súd námietky   zamietol.   Nedodržanie   zákonnej   lehoty   pre   podanie   námietok   totiž   bráni   ich vecnému prejednaniu. (...)“

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň zakázať pokračovať v porušovaní základných práv.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   Er   1482/00   došlo   k porušeniu   základného   práva sťažovateľky zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...)“, resp. práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého „každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola (...) v primeranej lehote   prejednaná   (...)   súdom   (...),   ktorý   rozhodne   o jeho   občianskych   právach   alebo záväzkoch (...)“.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote“,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K odstráneniu   stavu právnej   neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného štátneho orgánu. Priznanie práva ne prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

1. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého   prípadu,   a to   najmä   podľa   týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci, správanie   účastníka   konania   a postup   okresného   súdu   (napr.   I.   ÚS   41/02).   V súlade s judikatúrou   ESĽP   ústavný   súd   prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

1.1 Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že posudzované exekučné konanie, ktoré začalo 11. februára 2000 (doručením návrhu oprávnenej exekútorovi) trvá už skoro 8 rokov a dosiaľ neskončilo žiadnym zo spôsobov upravených zákonom Národnej rady Slovenskej republiky   č.   233/1995   Z.   z.   o súdnych   exekútoroch   a exekučnej   činnosti   (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

1.2   Ústavný   súd   je   toho   názoru,   že   uvedená   dĺžka   posudzovaného   exekučného konania nie je dôsledkom jeho právnej a ani faktickej zložitosti. Ústavný súd nezistil žiadnu závažnú   okolnosť   (skutkovú,   právnu,   resp.   procesnú   prekážku),   na   základe   ktorej   – samostatne   alebo   v spojení   s inými   –   by   mohol   predmetnú   vec   vrátane   konania   o nej posúdiť ako vec, ktorej dĺžka by bola spôsobená jej zložitosťou.

1.3   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu takú závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

1.4 Ústavný súd je toho názoru, že doterajšia dĺžka konania nebola v posudzovanej veci (vzhľadom na doteraz vykonané, resp. nevykonané úkony súdu) závislá od zložitosti (právnej alebo faktickej) posudzovanej veci a ani vyvolaná správaním sťažovateľky (pozri bližšie   chronologický   prehľad   úkonov   predmetného   súdneho   konania   –   v II.   časti odôvodnenia).

1.5 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci, pričom toto konanie posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu.

Vychádzajúc   z obsahu   sťažnosti   rozhodujúcou   skutočnosťou   majúcou   spôsobiť porušenie sťažovateľkou označených práv sú sťažovateľkou podané námietky z 29. januára 2001 „proti výške určenej ceny písaných vecí“, ktoré boli 13. marca 2001 okresnému súdu predložené   na   rozhodnutie   (pozri   body   1.4   až   1.6   v II.   časti   odôvodnenia)   a o ktorých okresný súd dosiaľ nerozhodol.

Podľa   ustanovení   exekučného   poriadku   účinného   v čase   podania   námietok sťažovateľkou:

«§ 118 ods. 1 Upovedomenie o začatí exekúcie predajom hnuteľných vecí (ďalej len „upovedomenie o začatí exekúcie“) doručí exekútor povinnému až pri vykonávaní súpisu vecí podliehajúcich exekúcii. Ak povinný nie je pri vykonávaní súpisu prítomný, doručí sa mu upovedomenie o začatí exekúcie spolu s upovedomením o tom, že sa vykonal súpis a ktoré veci sa spísali.

§ 122 Spísané veci sa odhadnú. Vykonanie odhadu zabezpečí exekútor pribratím znalca;   v jednoduchých   prípadoch   stačí   odhad   vykonaný   exekútorom   pri   súpise   vecí. O výške určenej ceny spísaných vecí musí byť povinný upovedomený. Povinný môže podať u exekútora námietky proti výške určenej ceny spísaných vecí do 14 dní odo dňa doručenia upovedomenia. O možnosti podať námietky musí exekútor povinného v upovedomení poučiť. O námietkach proti výške určenej ceny spísaných vecí rozhoduje súd; proti rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.»

Po postúpení námietok sťažovateľky z 29. januára 2001 proti výške určenej ceny spísaných vecí okresnému súdu na rozhodnutie (13. marca 2001) okresný súd 27. júla 2001 vyzval sťažovateľku na podanie informácie (pozri bod 1.8 v II. časti odôvodnenia) a po urgencii   exekútora   z 12.   februára   2002   na   rozhodnutie   o námietkach   sťažovateľky   aj o podanie ďalších informácií (oprávnenú exekútora a sťažovateľku; pozri body 1.11, 1.12, 1.13, 1.14, 1.16 v II. časti odôvodnenia). Napriek takto doplnenému dokazovaniu okresný súd o predmetnej námietke sťažovateľky nerozhodol. Zaoberal sa   však ďalším   podaním sťažovateľky predloženým okresnému súdu 24. júla 2001 a označeným ako „Námietky proti exekučnému konaniu – Návrh na zastavenie exekúcie“ (pozri body 1.7 a 1.15 v II. časti odôvodnenia). Po jednoznačnom zistení právnej kvalifikácie tohto podania vyplyvajúcom z písomného oznámenia sťažovateľky okresnému súdu 11. októbra 2002 (ide o návrh na zastavenie exekúcie „s poukázaním na § 58 Exekučného poriadku“, a nie o „námietky proti exekúcii v zmysle § 50 Exekučného poriadku“) okresný súd uznesením č. k. Er 1482/00-50 zo 6. novembra 2002 návrh zamietol (pozri bod 1.17 v II. časti odôvodnenia). Predmetné rozhodnutie   okresného   súdu   nadobudlo   právoplatnosť   16.   júla   2003   po   potvrdzujúcom rozhodnutí krajského súdu   o odvolaní sťažovateľky (pozri body   1.19 až 1.21 v II.   časti odôvodnenia). Od uvedeného termínu okresný súd nevykonal vo veci žiadny procesný úkon až   do   21.   novembra   2006   (teda   spolu   viac   ako   3   roky),   keď   na   základe   sťažnosti sťažovateľky z 19. októbra 2006 na prieťahy v konaní (pozri body 1.23 a 1.24) požiadal exekútora „o urýchlené zaslanie“ exekučného spisu sp. zn. EX 0335/00.

Aj   napriek   sťažovateľkou   podanej   sťažnosti   a prísľubu   predsedu   okresného   súdu vyplývajúceho z jeho odpovede z 20. novembra 2006 na predmetnú sťažnosť „O Vašich námietkach proti výške určenej ceny spísaných vecí zo dňa 12. marca 2001 súd rozhodne v lehote   10   dní“   (pozri   II.   časť   odôvodnenia)   okresný   súd   dosiaľ   o tejto   námietke sťažovateľky nerozhodol, ale opätovne sa zaoberal hoci sa jednalo už o vec rozhodnutú, námietkami sťažovateľky z 24. júla 2001 (pozri predchádzajúci odsek), ktoré v uznesení s nekonkretizovaných dôvodov označil ako námietky povinného proti exekúcii („... Povinný vzniesol proti exekúcii námietky dňa 24. 7. 2001...“, pozri bod 5 v II. časti odôvodnenia). Predmetné   uznesenie   okresného   súdu   je   očividne   zmätočné,   keďže   ním   okresný   súd (v danom prípade vyšší súdny úradník) reagoval na podanie sťažovateľky z 24. júla 2001, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté (uznesením okresného súdu č. k. Er 1482/00-50 zo 6. novembra 2002, ktoré bolo potvrdené uznesením krajského súdu sp. zn. 13 CoE 2/03 z 28. apríla 2003).

1.6   Vychádzajúc   zo   zisteného   právneho   a faktického   stavu   veci   ústavný   súd nepovažoval   za   dôvodné   kvantifikovať   dĺžku   (dobu)   konania,   ktoré   nesmerovalo k odstráneniu   stavu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľka   nachádzala,   a vzhľadom na všetky   už   uvedené   dôvody   vyslovil   porušenie   základného   práva   sťažovateľky na prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2 ústavy, ako aj práva na prejednanie veci   v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods.   1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

2. Keďže konanie v predmetnej veci nie je ešte ani po viac ako siedmich rokoch jeho trvania   z   uvedených   dôvodov   ukončené,   ústavný   súd   považoval   za   dôvodné   a účelné prikázať okresnému súdu vo veci konať.

3. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie. Podľa § 50 ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   ak   sa   sťažovateľ   domáha   primeraného   finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   uvádza,   že   jeho   fakultatívna   právomoc   priznať primerané finančné zadosťučinenie podľa čl. 127 ods. 3 ústavy v žiadnom rozsahu nijakým spôsobom nemodifikuje ani nerozširuje účel ochrany, ktorú ústavný súd poskytuje v konaní o namietanom porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V súvislosti s uvedeným považuje ústavný súd za dôležité zdôrazniť aj to, že jeho právomoc priznať primerané   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   127   ods.   3   ústavy   sťažovateľovi,   ktorého sťažnosti   vyhovie   v merite   veci,   nie   je   samostatným   nárokom   sťažovateľa   na   akési odškodnenie   za   prípadné   prieťahy   v konaní   príslušného   štátneho   orgánu,   ale   má   len akcesorickú   povahu.   Satisfakčný   potenciál   rozhodnutia   ústavného   súdu   teda   nie   je autonómnym   prvkom   ním   poskytovanej   ochrany   ani   akýmsi   paralelným   titulom   pre domáhanie sa tejto ochrany. Takýmto titulom je len a výlučne potreba chrániť konkrétne základné   právo   sťažovateľa   a prostredníctvom   tohto   práva   aj   princíp   právnej   istoty (I. ÚS 235/03).

Sťažovateľka žiadala z dôvodu „... ujmy, ktorá vznikla v dôsledku konania, ktoré svojím   postupom   vytvorilo   sťažovateľke   právnu   neistotu...“ priznať   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 732 350 Sk.

Pri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vzal do úvahy všetky okolnosti prebiehajúceho súdneho konania, predovšetkým skutočnosť, že sťažovateľka   v danej   exekučnej   veci   vystupuje   na   strane   povinného   subjektu,   ktorý dobrovoľne neuhradil povinnosť stanovenú mu záväzným spôsobom, v dôsledku čoho došlo k nútenému výkonu   rozhodnutia   a dospel   k záveru, že vyslovenie   porušenia   označeného základného práva sťažovateľky a prikázanie okresnému súdu vo veci konať je dostatočným uplatnením právomoci ústavného súdu a primerané finančné zadosťučinenie sťažovateľke nepriznal.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 4.

4. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia   advokátom. Advokát   vykonal   tri   úkony   právnych   služieb,   a to prevzatie   a prípravu   zastupovania, písomné podanie (sťažnosť) z 1. júna 2007 a stanovisko z 11. októbra 2007. Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „vyhláška“)   prislúcha   ako   základná   tarifa   podľa   ustanovení   §   11   ods.   2   vyhlášky   1/6 z výpočtového   základu   (§ 1 ods. 3 vyhlášky,   t.   j.   zo   sumy   17   822   Sk),   čo   predstavuje odmenu za jeden úkon 2 970 Sk a spolu s režijným paušálom 178 Sk sumu 3 148 Sk za jeden úkon právnych služieb. Náhrada trov konania za tri úkony právnych služieb v danom prípade predstavuje spolu sumu 9 444 Sk.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

5. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. novembra 2007