znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 135/06-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. júna 2006 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť J. B., D., zastúpeného ustanoveným advokátom JUDr. R. D., Š., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Veľký Krtíš v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 74/04 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Veľký Krtíš v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 74/04 p o r u š i l základné právo J. B., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Veľký   Krtíš   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4   C   74/04 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. J. B. n e p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie.

4.   Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky u k l a d á   zaplatiť   trovy právneho   zastúpenia   J.   B.   v sume   6   888   Sk   (slovom   šesťtisícosemstoosemdesiatosem slovenských korún) advokátovi JUDr. R. D., Š., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Okresný súd Veľký Krtíš j e   p o v i n n ý   uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia v sume 6 888 Sk (slovom šesťtisíc osemstoosemdesiatosem slovenských korún) na účet Kancelárie   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   do   15   dní   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 11. apríla 2006   č.   k.   I.   ÚS   135/06-8   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. B., D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústava“) postupom   Okresného   súdu   Veľký   Krtíš   (ďalej   aj   „okresný   súd“   alebo   „súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 74/04 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľovi   bol   uvedeným   uznesením   zároveň   ustanovený   právny   zástupca v konaní pred ústavným súdom, a to advokát JUDr. R. D.

Zo   sťažnosti   vyplynuli nasledovné podstatné   skutočnosti: „Dňa   5.   augusta   2004 podľa vecnej príslušnosti podal som na Okresný súd vo Veľkom Krtíši žalobu/návrh na Ing. J. S. (...) pre spôsobenie škody krivou svedeckou výpoveďou pred senátom Krajského súdu v Bratislave pri vypočutí Okresným súdom vo Veľkom Krtíši. (...)

Od   podania   mojej   žaloby   dňa   5.   augusta   2004   do   podania   mojej   sťažnosti   na prieťahy v súdnom konaní na Ústavný súd Slovenskej republiky čiže do 27. marca 2006 neuskutočnilo sa vo veci jediné pojednávanie na žiadnom súde, čo preukazuje prieťahy v súdnom konaní na okresnom súde vo veci 4 C 74/2004-60.

V záujme nápravy veci, odstránenia prieťahov na súde konal som iniciatívne využitím dostupných opravných prostriedkov. Dňa 17. decembra 2005 a dňa 2. januára 2006 poslal som   prvý   a druhý   sťažnostný   list   predsedovi   Okresného   súdu   vo   Veľkom   Krtíši,   pre spôsobenie prieťahov v súdnom konaní. Na dve moje sťažnosti odpovedal mi listom zo dňa 18. januára 2006 predseda Okresného súdu vo Veľkom Krtíši. List je plný zavádzajúcich údajov   a zavádzajúceho   záverečného   zhodnotenia   postupu   súdu   a tak   som   požiadal predsedu   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   o prešetrenie   postupu   predsedu   Okresného súdu vo Veľkom Krtíši. (...)“

Podľa sťažovateľa predseda okresného súdu tvrdí „vyslovenú lož“, pretože v žiadnej zo svojich sťažností neuvádza, že tieto smerujú proti sudkyni konajúcej vo veci, pričom jeho sťažnosti boli namierené proti okresnému súdu. Sťažovateľ namieta, že i keď predseda okresného   súdu   uviedol   vo   svojom   liste,   že   viacero   sudcov   a sudkýň   odstúpilo   od rozhodovania z dôvodu zaujatosti, nebolo uvedené, o akú zaujatosť ide a už vôbec nie, či toto odstúpenie bolo dôvodné. Predseda okresného súdu podľa sťažovateľa „zakrývaním nedostatkov   v práci   okresného   súdu“ v súvislosti   s jeho   vecou   len   potvrdzuje,   že   jeho sťažnosti na prieťahy sú oprávnené, a keďže k náprave nedošlo, 23. januára 2006 podal predsedovi   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „krajský   súd“)   žiadosť o prešetrenie vybavenia jeho sťažnosti na prieťahy v napadnutom konaní. Na túto žiadosť predseda krajského súdu nereagoval, ani v zákonnej lehote nepotvrdil prijatie sťažnosti a ani neoznámil predĺženie termínu na vybavenie žiadosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa sťažovateľ domáha: „1)   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   svojím   uznesením   prijal   závery a opatrenia, ktoré zo zákona zabezpečia rešpektovať moje ústavné právo na prerokúvanie mojej žaloby vo veci 4 C 74/04 bez zbytočných prieťahov a v primeranom časovom limite, aby   tak   nepretrvával   skutkový   stav,   ktorý   spôsobuje   moju   dlhodobú   sociálnu   mizériu a následné   poškodenie   môjho   zdravia   vplyvom   produkovaných   stresov   a nepriaznivých okolností aj nevybavovaním mojej žaloby na okresnom súde včas a čo najskôr, keďže žaloby tohto druhu majú mať na každom súde prednosť pred inými žalobami,

2) aby mi Ústavný súd Slovenskej republiky svojím uznesením zaručil primerané peňažné   zadosťučinenie   a zaviazal   Okresný   súd   vo   Veľkom   Krtíši,   aby   mi   vyplatil zadosťučinenie vo výške 150 000,- Sk, čo považujem za minimálnu čiastku, a to vzhľadom na moje poškodenie aj včasným neriešením mojej žaloby vo veci 4 C 74/04 na okresnom súde. (...)“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   predsedom   JUDr.   M.   R.,   listom   z 3. mája   2006 sp. zn. Spr.   235/06   a právny   zástupca   sťažovateľa   stanoviskom   k uvedenému   vyjadreniu okresného súdu zo 17. mája 2006.

2.1.   Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   podal   chronológiu   úkonov vykonaných v napadnutej veci a uviedol nasledovné relevantné skutočnosti:

„(...) Sťažovateľ J. B. vo svojej sťažnosti tvrdí, že nečinnosťou Okresného súdu vo Veľkom Krtíši vo veci vedenej pod sp. zn. 4 C 74/04 bolo porušené jeho právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Tvrdí, že predtým, ako podal sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky podaniami zo dňa 21. 12. 2005 a 09. 01. 2006 podal sťažnosť podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. predsedovi Okresného súdu vo Veľkom Krtíši.   Je   pravdou   tak,   ako   uvádza   vo   svojej   sťažnosti,   že   upovedomením   o spôsobe vybavenia sťažnosti zo dňa 18. 01. 2006 mu predseda okresného súdu oznámil, že považuje jeho sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom na súde pod sp. zn. 4 C 74/04 za nedôvodnú. Ďalej sťažovateľ vo svojej sťažnosti píše,   že listom zo dňa 20.   01.   2006 sa obrátil na predsedu   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici,   za   účelom   prešetrenia   vybavenia   jeho sťažnosti predsedom okresného súdu. Na Okresný súd vo Veľkom Krtíši takéto jeho podanie neprišlo. Na základe telefonického rozhovoru s E. Z., dozornou úradníčkou Krajského súdu v Banskej   Bystrici   som   zistil,   že   takéto   podanie   J.   B.   došlo   na   Krajský   súd   v Banskej Bystrici, je evidované pod č. Spr. 10013/06 ale nebolo meritórne vybavené, pretože J. B. bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti na postup   súdu   200,-   Sk   a on   tento   poplatok   za   úkon   súdu   v stanovenej   lehote   neuhradil (sadzobník   súdnych   poplatkov   III.   položka   27   príloha   zákona   SNR   č.   71/1992   Zb.). Vzhľadom na uvedené si myslím, že J. B. predtým, ako podal sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej   republiky   nevyužil   všetky   dostupné   právne   prostriedky   nápravy   a už   z tohto dôvodu by mala byť jeho sťažnosť neúspešná.

Pre   prípad,   že   by   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   bol   iného   právneho   názoru uvádzam, že pre rozhodnutie o tom, či štátny orgán v ľubovoľnej fáze konania porušil právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa berú do úvahy rovnaké kritériá a to

a) dĺžka konania o subjektívnom práve

b) zložitosť veci

c) správanie účastníkov

d) (ne)činnosť orgánu konajúceho vo veci.

V danom prípade pre postup v konaní nie je zákonom ustanovená lehota. J. B. podal na súd podanie, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť návrhom na ochranu osobnosti, ale ktoré nemá náležitosti uvedené v § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O. s. p., pretože nie je z neho zjavné čo sleduje – čoho sa domáha. Keďže v tomto svojom podaní súčasne žiada priznať oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 138 ods. 1 O. s. p.) a ustanovenie zástupcu z radov advokátov (§ 30 O. s. p.), súd predtým, ako mohol pristúpiť k procesnému postupu podľa § 43 ods. 1 O. s. p. musel rozhodnúť o návrhoch J. B. podľa § 138 ods. 1 O. s. p. a § 30 ods. 1   O.   s.   p.   Pri   tomto   svojom   rozhodovaní   či   už   vyšší   súdny   úradník,   alebo   sudca Okresného súdu vo Veľkom Krtíši postupovali plynule a bez prieťahov. Súd ustanovil J. B. za zástupcu z radov advokátov už troch rôznych advokátov, pričom doteraz ani jeden z nich nebol   právoplatne   ustanovený   z dôvodu   podaných   odvolaní,   či   už   zo   strany   advokátov, alebo samotného J. B. Fyzická osoba, označená J. B. vo svojom podaní, ako odporca Ing. J. S. je primátorom Mesta V. a tak ako to vyplýva z oznámenia väčšiny sudcov tunajšieho súdu predsedovi   súdu,   sudcovia   sú   s ním   v priateľskom   vzťahu   a preto   žiadali   o vylúčenie z prejednania veci. Súhlasili s tým, aby vec bola pridelená inému sudcovi. Preto potom predseda súdu postupne prideľoval vec sudcom na okresnom súde v súlade s ustanovením § 15 O. s. p. Spis sa dostal k sudcom až v súvislosti s postupom podľa § 374 ods. 2 O. s. p., podľa   ktorého   odvolaniu   podanému   proti rozhodnutiu,   ktoré vydal   vyšší   súdny   úradník alebo justičný čakateľ, môže úplne vyhovieť sudca. Je povinnosťou súdu potom, ako bude právoplatne ustanovený zástupca z radov advokátov J. B. tohto vyzvať postupom podľa § 43 ods. 1 O. s. p. na doplnenie podania J. B., so stanovením lehoty. Ak v stanovenej lehote podanie nebude doplnené, súd musí toto podanie odmietnuť (§ 43 ods. 2 O. s. p.). Z vyššie uvedeného vyplýva, že zdanlivé prieťahy v konaní sú spôsobené najmä následkom správania sa J. B. (na súd podal podanie, ktoré nemá náležitosti riadneho návrhu na začatie konania, ku svojej žiadosti na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov nepredložil súdu listinné dôkazy   potvrdzujúce   jeho   osobné   a majetkové   pomery   a v stanovenej   lehote   nepredložil súdu potvrdenie o osobných a majetkových pomeroch, podal odvolanie proti rozhodnutiu o ustanovení zástupcu z radov advokátov) ktoré spôsobuje spomalenie postupu konania. Vzhľadom   na   uvedené   považujem   sťažnosť   J.   B.   vo   veci   namietaného   porušenia základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Veľký Krtíš za neprípustnú podľa § 53 ods. 1 zákona č. 38/1993,   keďže   sťažovateľ   nevyužil   všetky   dostupné   prostriedky   nápravy,   alternatívne žiadam   ústavný   súd,   aby   jej   nevyhovel,   keďže   u sťažovateľa   nedošlo   k porušeniu   jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Netrvám na tom, aby sa o prijatej sťažnosti konalo ústne pojednávanie.“

2. 2. Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu uviedol tieto podstatné skutočnosti:

„(...) Sťažovateľ aj po uvedenom vyjadrení Okresného súdu Veľký Krtíš zotrváva na svojej sťažnosti, pretože je presvedčený o tom, že v konaní vedenom   na tomto súde pod sp. zn.   4   C   74/04   došlo   k porušeniu   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktorú skutočnosť si môže Ústavný súd preveriť nahliadnutím do predmetného súdneho spisu.

Ďalej   sme   presvedčení   aj   o tom,   že   zbytočné   prieťahy   v tomto   konaní   nenastali náročnosťou veci samej a ani z dôvodov, ktoré by sťažovateľ zapríčinil sám. Sťažovateľ sa domáha aj priznania finančného zadosťučinenia s odôvodnením dlhodobej právnej neistoty, nakoľko   doposiaľ   nebolo   vo   veci   právoplatne   rozhodnuté   a taktiež   nie   sú   vyhliadky   na takéto rozhodnutie.

Zároveň   Vám   týmto   aj   oznamujeme,   že   netrváme   na   ústnom   pojednávaní   veci a súhlasíme, aby Ústavný súd SR rozhodol na neverejnom pojednávaní a súčasne priznal aj trovy   právneho   zastúpenia   pozostávajúce   z dvoch   úkonov   právnej   služby   a konaní   pred ÚS SR (+ DPH) na účet právneho zástupcu JUDr.   R. D. (...) a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 4 C 74/04:

Dňa 9. augusta 2004 podal sťažovateľ na okresnom súde proti Ing. J. S., V. (ďalej len „žalovaný)   podanie   označené   ako „spôsobenie   škody   krivou   svedeckou   výpoveďou   na súdoch, zneváženie môjho dobrého mena, poskytovanie nepravdivých informácií o mojej osobe   rôznym   osobám   a súdu“,   ktoré   bolo   ďalej vedené   pod   sp.   zn.   4   C   74/04,   a tiež podanie, v ktorom žalobca žiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 7. septembra 2004 súd vyzval sťažovateľa, aby v lehote 15 dní preukázal svoje majetkové   a finančné   pomery,   a za   tým   účelom   mu   zaslal   tlačivo.   Táto   výzva   bola sťažovateľovi doručená 13. septembra 2004.

Dňa 29. septembra 2004 súd urgoval u sťažovateľa splnenie výzvy zo 7. septembra 2004.Dňa 4. októbra 2004 sťažovateľ doplnil svoju   žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa   6.   októbra   2004   súd   vyzval   sťažovateľa   na   zaslanie   originálu   potvrdenia o výplate   dôchodku   (pretože   doručil   len   jeho   fotokópiu),   výpisu   z   LV   príslušného katastrálneho úradu, ako aj na oznámenie, či je vlastníkom osobného motorového vozidla.Dňa 18. októbra 2004 sťažovateľ reagoval na výzvu súdu zo 6. októbra 2004.Dňa 25. októbra 2004 súd požiadal Katastrálny úrad v B., Správu katastra, S. (ďalej len   „kataster   nehnuteľností“),   o výpis   z listu   vlastníctva   ohľadne   nehnuteľností,   ktorých vlastníkom je sťažovateľ.

Dňa 22. novembra 2004 kataster nehnuteľností doručil súdu výpis z listu vlastníctva. Dňa 27. decembra 2004 súd uznesením č. k. 4 C 74/04-28 priznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 5. januára 2005.Dňa   20.   januára 2005   súd   uznesením   č.   k.   4   C 74/04-29   ustanovil   za   právneho zástupcu sťažovateľa v napadnutom konaní pred okresným súdom advokáta Mgr. M. Z.Dňa 2. februára 2005 Mgr. M. Z. podal odvolanie proti uzneseniu č. k. 4 C 74/04-29 z dôvodu konfliktu záujmov.

Dňa 9. februára 2005 súd vyzval menovaného advokáta, aby v lehote 10 dní oznámil spisovú značku konania príslušného súdu, na ktorom sa vedie konanie zakladajúce údajný konflikt záujmov.

Dňa 3. marca 2005 Mgr. M. Z. oznámil súdu požadované údaje.Dňa 14. marca 2005 súd požiadal Okresný súd Bratislava II o oznámenie, či v konaní vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. 11 C 49/05, v ktorom je sťažovateľ v postavení odporcu, zastupuje advokát Mgr. M. Z. navrhovateľa.

Dňa 4. apríla 2005 súd urgoval vybavenie dožiadania zo 14. marca 2005.Dňa 20. apríla 2005 súd opätovne urgoval vybavenie dožiadania zo 14. marca 2005.Dňa 12. mája 2005 Okresný súd Bratislava II oznámil, že Mgr. M. Z. zastupuje navrhovateľa v spore, v ktorom je sťažovateľ odporcom.

Dňa 13. mája 2005 zákonný sudca predložil spis Krajskému súdu v Banskej Bystrici (ďalej   len   „krajský   súd“)   spolu   so   žiadosťou   o jeho   vylúčenie   z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na jeho pomer k osobe odporcu.

Dňa 17. mája 2005 bol spis doručený krajskému súdu na rozhodnutie podľa § 16 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“).

Dňa   19.   mája   2005   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   15   NcC   22/05   rozhodol,   že sudca okresného   súdu   JUDr.   M.   R.   je   vylúčený   z prejednávania   a rozhodovania   veci sp. zn. 4 C 74/04.

Dňa 27. mája 2005 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa   1.   júna   2005   bol   spis   pridelený   na   prerokovanie   a   rozhodovanie   sudkyni okresného súdu JUDr. M. K.

Dňa 9. júna 2005 JUDr. M. K. oznámila predsedovi súdu dôvody svojej zaujatosti a požiadala o vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci.

Dňa   13.   júna   2005   bola   vec   pridelená   na   prerokovanie   a   rozhodovanie   sudkyni okresného súdu JUDr. E. P.

Dňa 22. júna 2005 JUDr. E. P. oznámila predsedovi súdu dôvody svojej zaujatosti a požiadala o vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci.

Dňa   27.   júna   2005   bola   vec   pridelená   na   prerokovanie   a   rozhodovanie   sudkyni Mgr. D. K.

Dňa 11. júla 2005 Mgr. D. K. oznámila predsedovi súdu dôvody svojej zaujatosti a požiadala o vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci.

Dňa   11.   júla   2005   bola   vec   pridelená   na   prerokovanie   a   rozhodovanie   sudcovi JUDr. M. V.

Dňa   18.   júla   2005   JUDr.   V.   oznámil   predsedovi   súdu   dôvody   svojej   zaujatosti a požiadal o vylúčenie z prerokovania a rozhodovania vo veci.

Dňa   20.   júla   2005   bola   vec   pridelená   na   prerokovanie   a   rozhodovanie   sudkyni Mgr. E.S.

Dňa 7. marca 2006 okresný súd uznesením č. k. 4 C 74/04-60 ustanovil za právneho zástupcu sťažovateľa v napadnutom konaní pred okresným súdom advokátku JUDr. A. B. – Š., so sídlom v S.

Dňa 20. marca 2006 podal sťažovateľ proti uzneseniu č. k. 4 C 74/04-60 odvolanie z dôvodu, že na cestovné za advokátkou do S. z D. nemá finančné prostriedky a neumožňuje mu to ani jeho zlý zdravotný stav. Sťažovateľ zároveň požiadal, aby mu súd ustanovil advokáta z Bratislavy alebo zo Š.

Dňa   21.   marca   2006   súd   uznesením   č.   k.   4   C   74/04-66   ustanovil   za   právneho zástupcu sťažovateľa v napadnutom konaní pred okresným súdom advokátku JUDr. B. B., so sídlom Š.

Dňa 7. apríla 2006 JUDr. B. B. podala odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k. 4 C 74/04-66, ktoré odôvodnila svojím nepriaznivým zdravotným stavom.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4   C   74/04   došlo   k porušeniu   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.  

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu   pre   ľudské   práva   ústavný   súd   prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosti   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   priebeh napadnutého konania nemožno pripísať na vrub zložitosti prerokovávanej veci. Napokon ani predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukazoval na   zložitosť napadnutej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd (okrem nepresného žalobného návrhu) nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a   konštatuje,   že okresný   súd   bol   v   predmetnej   veci   bez   akýchkoľvek   zákonných   dôvodov   nečinný   od 20. júla 2005 do 7. marca 2006, teda počas viac ako sedmich mesiacov vo veci nevykonal žiadny   úkon   smerujúci   k odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľ   ako navrhovateľ v napadnutej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobie absolútnej nečinnosti okresného súdu, aj keď bolo skutočne ojedinelé, z hľadiska čl. 48 ods. 2 ústavy je netolerovateľné, pretože k prieťahom nedošlo v dôsledku zložitosti veci alebo   správania   účastníkov,   ale   výlučne   v dôsledku   postupu   súdu,   pritom   aj keď   ide o nepresný žalobný návrh (na okresnom súde však zaevidovaný do registra C, a nie Nc), z jeho   obsahu   vyplýva   (§   41   ods.   2   Občianskeho   súdneho   poriadku),   že   predmetom napadnutého občianskoprávneho konania je ochrana osobnosti, t. j. vec, ktorej povaha si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie   prejednaná   a skončená   (§   100   ods.   1   Občianskeho súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (mutatis mutandis I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 19/00).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 2 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 150 000 Sk „a to vzhľadom na moje poškodenie aj včasným neriešením mojej žaloby“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci, a to najmä na skutočnosť, že v postupe okresného súdu   ústavný   súd   zistil   iba   ojedinelú   a pomerne   krátkodobú   nečinnosť,   a prihliadnuc k všetky okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že výrok o porušení základných práv   sťažovateľa,   o prikázaní   okresnému   súdu   konať   bez   zbytočných   prieťahov   podľa záväzného právneho názoru ústavného súdu a o uložení povinnosti okresnému súdu uhradiť jeho trovy konania pred ním postačuje na efektívnu ochranu základných práv sťažovateľa. Preto ústavný súd finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nepriznal.

Z uvedených dôvodov o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej   služby   (príprava   a prevzatie   zastúpenia   20.   apríla   2006   a   podanie   písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu 17. mája 2006). Za dva úkony vykonané v roku 2006 patrí odmena dvakrát 2 730 Sk a režijný paušál dvakrát 164 Sk (§ 1 ods. 3, § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 5 788 Sk, ku ktorej bolo treba pripočítať 19 % DPH, teda sumu   1 099,72 Sk,   t.   j.   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   predstavujú   zaokrúhlene celkove sumu 6 888 Sk.

Keďže ústavný súd po splnení podmienok ustanovil sťažovateľovi právneho zástupcu na jeho zastupovanie v konaní pred   ústavným súdom,   uložil   Kancelárii ústavného súdu uhradiť ustanovenému právnemu zástupcovi trovy právneho zastúpenia.

Podľa   ustanovenia   §   31a   zákona   o ústavnom   súde   sa   na   konanie pred   ústavným súdom použijú primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. Vzhľadom na uvedené ústavný súd zároveň uložil okresnému súdu povinnosť uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia na účet ústavného súdu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľom rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júna 2006