znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 135/05-27

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   19.   októbra   2005 v senáte   zloženom   z predsedu   Štefana   Ogurčáka   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a   Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť S. H., bytom B., zastúpenej advokátom JUDr. P. M., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 21 C 35/02 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 35/02 p o r u š i l základné právo S. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   jej   záležitostí   v primeranej   lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   II   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   21   C   35/02 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. S. H. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. S. H. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 6 252 Sk (slovom šesťtisícdvestopäťdesiatdva   slovenských   korún),   ktorú   je   Okresný   súd   Bratislava   II p o v i n n ý   vyplatiť na účet advokáta JUDr. P. M., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením zo 6. júla 2005 č. k. I. ÚS 135/05-12 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť S. H. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. P. M., B., ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   a práva   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného   súdu   Bratislava   II   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 21 C 35/02.

Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľkou napádané konanie o zrušenie a vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva   k nehnuteľnostiam,   ktoré   sa   začalo   na okresnom súde podaním jej žaloby 18. februára 2002, je vedené pod sp. zn. 21 C 35/02 a dosiaľ nebolo, aj z dôvodu straty súdneho spisu, právoplatne skončené. Podľa tvrdenia sťažovateľky okresný súd koná v jej veci s prieťahmi, čím sa predlžuje doba jej právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uviedla: „(...) Prvé pojednávanie bolo určené až po našej písomnej urgencii, skoro po roku podania žaloby, na deň 21. 1. 2003 (...).“

Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Právo S. H., bytom B., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným súdom Bratislava II. v konaní pod. sp. zn. 21 C 35/02 v uvedenom spore porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava II. sa prikazuje, aby v konaní pod sp. zn. 21 C 35/02 v uvedenom spore konal bez zbytočných prieťahov.

3. S.   H.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 30.000,- Sk (slovom: tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava II. povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava II. je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia za dva úkony   právnej   služby   advokátovi   JUDr.   P.   M.,   B.,   vo   výške   6.252,40 (slovom: šesťtisícdvestopäťdesiatdva slovenských korún a 40 hal.) (1 úkon práv. služby podľa § 11 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. = 2 501,- Sk + 19 % DPH = 475,20 + náhrada výdavkov podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. = 150,- Sk, do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný   súd   JUDr.   M.   Š.   poverená funkciou   predsedníčky   okresného súdu listami   sp.   zn.   Spr.   2073/05   z 12.   mája   2005   a   z   5.   augusta   2005   a   právny   zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedeným vyjadreniam okresného súdu listom zo 4. októbra 2005.

2. 1. Okresný súd vo svojom vyjadrení z 12. mája 2005 uviedol:

„(...) k sťažnosti sa v súčasnosti nemôžem vyjadriť, vzhľadom k tomu, že po doručení spisu   znalcom   na   tunajší   súd   dňa   13.   9.   2004   došlo   k strate   spisu,   na   základe   čoho v súčasnosti   prebieha   konanie   týkajúce   sa   rekonštrukcie   spisu,   na   základe   uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 29. 3. 2005. (...) Vo veci je stanovený termín pojednávania na deň 20. 9. 2005.“

Vo   vyjadrení   z 5.   augusta   2005   okresný   súd neuviedol   žiadne   nové   skutočnosti a odvolal sa na svoje vyjadrenie z 12. mája 2005. Súčasne oznámil, že súhlasí, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

2. 2. Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k vyjadreniam okresného súdu uviedol:

„(...) nemáme osobitné pripomienky k vyjadreniam (...) okresného súdu (...). Súčasne Vám oznamujeme, že súhlasíme s tým, aby Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania o predmetnej veci. “

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Jej   prerokovanie   na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto   základného   práva   –   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný,   ani   za   nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (m. m. I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Z obsahu sťažnosti, k nej priložených písomností a z vyjadrení účastníkov konania ústavný súd bez preskúmania súdneho spisu, ktorý z dôvodu jeho straty nemal k dispozícii, zistil nasledovný priebeh konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 21 C 35/02:

- 18. február 2002 - sťažovateľka sa žalobou podanou okresnému súdu domáhala zrušenia a vyporiadania   podielového   spoluvlastníctva   k nehnuteľnostiam   proti   žalovaným   E.   P. a P. P.;

- 11. október 2002 - sťažovateľka požiadala okresný súd o informáciu o stave konania a o nariadenie pojednávania;

-   21.   január   2003   -   pojednávanie   bolo   bez   meritórneho   prejednania   veci   z dôvodu ospravedlnenej neúčasti právneho zástupcu žalovaných odročené na 18. marec 2003;

-   18.   marec   2003   -   na   pojednávaní   navrhol   právny   zástupca   žalovaných   vyriešiť   spor mimosúdnou   cestou, «s   čím   navrhovateľka   súhlasila,   netušiac,   že   aj   tu   ide   len o „naťahovanie času“, pretože odporcovia sa do termínu ďalšieho pojednávania určeného na deň 29. 5. 2003 ani len neozvali a na toto pojednávanie sa deň pred jeho konaním prostredníctvom svojho právneho zástupcu ospravedlnili» ;

-   29.   máj   2003   -   okresný   súd   bez   meritórneho   prejednania   veci   odročil   pojednávanie z dôvodu   ospravedlnenej   neúčasti   žalovaných,   ktorí   požiadali   o odročenie   pojednávania, pretože „medzi účastníkmi konania prebieha rokovanie o uzatvorení mimosúdnej dohody“;

- 14. október 2003 - sťažovateľka žiadala okresný súd o nariadenie súdneho pojednávania, pretože medzi účastníkmi nedošlo k mimosúdnej dohode;

- 21. december 2003 - sťažovateľka požiadala okresný súd o informáciu o stave konania a o nariadenie pojednávania;

- 5. február 2004 - sťažovateľka zaslala predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, pričom podľa tvrdenia sťažovateľky „List zostal bez odpovede, predpokladáme však, že reakciou naň bolo vytýčenie pojednávania na deň 4. 3. 2004“;

-   4.   marec   2004   -   pojednávanie   bolo   po   vypočutí   sťažovateľky   a žalovanej   v I. rade odročené   na   neurčito   z dôvodu   nariadenia   znaleckého   dokazovania za   účelom   ocenenia sporných nehnuteľností;

- 8. marec 2004 - okresný súd uznesením ustanovil súdneho znalca na ocenenie sporných nehnuteľností (uznesenie bolo sťažovateľke doručené 16. júna 2004);

-   6.   júl   2004   -   súdny   spis   prevzal   súdny   znalec   za   účelom   vypracovania   znaleckého posudku, pričom sťažovateľka v žiadosti o urýchlenie konania z 20. októbra 2004 uvádza: „Máme   vedomosť,   že   znalec   vyzval   odporcov   na   umožnenie   obhliadky   na   vykonanie znaleckého posudku, nebolo mu to však umožnené, čo aj bezodkladne oznámil súdu, že nemôže z toho dôvodu vo veci konať. Nemáme však žiadnu vedomosť, že by súd urobil vo veci príslušné kroky, ktoré môže a má urobiť, aby primäl odporcov vykonať súdom uložené povinnosti“;

- 13. september 2004 - súdny znalec vrátil spis okresnému súdu (pozri vyjadrenie okresného súdu doručené ústavnému súdu 19. mája 2005);

- 20. október 2004 - sťažovateľka sa domáhala urýchleného konania okresného súdu v jej veci;

-   8.   december   2004   -   právny   zástupca   sa   pri   žiadosti   o nahliadnutie   do   súdneho   spisu dozvedel, že spis je od 6. júla 2004 u súdneho znalca;

- 31. január 2005 - sťažovateľka sa na okresnom súde informovala na stav konania v jej veci a podala sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedníčke okresného súdu;

- 7. február 2005 - zastupovaním poverená predsedníčka okresného súdu v odpovedi na sťažnosť sťažovateľky uviedla: „Po prešetrení sťažnosti som zistila, že existuje dôvodná obava, že došlo k strate uvedeného spisového materiálu. V súčasnosti sú vykonávané úkony smerujúce k zástenku, či znalec, ktorý naposledy so spisom disponoval, tento skutočne na tunajší súd doručil. V prípade, že predmetný spis sa bude aj po vykonaní všetkých opatrení smerujúcich k jeho nájdeniu považovať za stratený, bude vo veci nariadená rekonštrukcia. Vzhľadom na uvedené nie je možné v súčasnosti v konaní vo veci samej pokračovať“;

-   29.   marec   2005   -   okresný   súd   uznesením   nariadil   rekonštrukciu   súdneho   spisu sp. zn. 21 C 35/02;

-   5.   apríl   2005   -   okresný   súd   v súvislosti   s rekonštrukciou   súdneho   spisu   vyzval sťažovateľku,   aby   predložila   kópie   všetkých   písomností,   ktoré   zaslala   okresnému   súdu v súvislosti s konaním vedeným pod sp. zn. 21 C 35/02, ako aj všetkých písomností, ktoré jej v tejto veci boli zaslané okresným súdom;

- 20. september 2005 - konalo sa pojednávanie, ktoré bolo podľa zistenia ústavného súdu odročené na neurčito.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na prejednanie   veci v primeranej   lehote“,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   a právoplatne nerozhodli   (I.   ÚS   24/03,   IV.   ÚS   232/03).   Priznanie   práva   ne   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   o žalobe   sťažovateľky   o   zrušenie   a vyporiadanie   podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam vedenom pod sp. zn. 21 C 35/02 došlo k namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (m. m. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu   pre   ľudské   práva   ústavný   súd   prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Ústavný súd zo skutočností uvádzaných sťažovateľkou a okresným súdom nezistil takú okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver o právnej zložitosti posudzovanej veci, ktorá by   mohla   negatívne   ovplyvniť   doterajší   priebeh   konania.   Faktická   zložitosť   veci vyplývajúca zo straty súdneho spisu (napr. I. ÚS 111/05) má síce vplyv na dĺžku konania, no bola spôsobená (vyvolaná) predovšetkým okresným súdom.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky ako účastníčky konania, ústavný súd nezistil žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že sťažovateľka prispela k doterajšej dĺžke konania pred okresným súdom, a ktoré by mali byť osobitne zohľadnené na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní k prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci, pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na celkovú dĺžku konania (viac ako 3 roky a 7 mesiacov) a všetky okolnosti daného prípadu (strata súdneho spisu).

Vychádzajúc   zo   skutočností   uvádzaných   v sťažnosti,   jej   príloh   a z   vyjadrení účastníkov konania ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol vo veci nečinný:

- od 18. februára 2002 (podanie žaloby) do 21. januára 2003 (pojednávanie na okresnom súde), t. j. viac ako 11 mesiacov;

- od 14. októbra 2003 (sťažovateľka oznámila okresnému súdu, že nedošlo k mimosúdnej dohode) do 4. marca 2004 [pojednávanie na okresnom súde až po urgencii sťažovateľky (21. decembra   2003)   a po   podaní   sťažnosti   na   prieťahy   predsedníčke   okresného   súdu 5. februára 2004)], t. j. po viac ako 4 mesiacoch;

- od 13. septembra 2004 (súdny znalec vrátil spis okresnému súdu) do 20. septembra 2005 (pojednávanie na okresnom súde), t. j. viac ako 12. mesiacov.

Celková doba zbytočných prieťahov ustálená ústavným súdom predstavuje viac ako 27 mesiacov.

Navyše, ako to vyplýva z vyjadrenia okresného súdu doručeného ústavnému súdu 19. mája 2005, súdny spis bol po jeho zapožičaní súdnemu znalcovi 6. júla 2004 vrátený okresnému   súdu   13.   septembra   2004,   avšak   právnemu   zástupcovi   sťažovateľky   bolo 8. decembra 2004 pri jeho pokuse nahliadnuť do spisu oznámené okresným súdom, že spis sa   nachádza   u súdneho   znalca,   a následne   okresný   súd   zistil   stratu   súdneho   spisu   až v súvislosti s konaním o sťažnosti sťažovateľky na prieťahy v konaní z 31. januára 2005 adresovanej predsedníčke okresného súdu.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   sa   domáhala   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia vo výške 30 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   jej   aj   finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky považuje za primerané v sťažovateľkou požadovanej výške 30 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľke   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia.

Právny zástupca   sťažovateľky   si   uplatnil   a vyúčtoval trovy   za právne zastúpenie v celkovej výške 6 252,40 Sk, a to za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2005 po 2 501 Sk a dvojnásobok režijného paušálu po 150 Sk vrátane 19 % DPH, pričom predložil osvedčenie platiteľa DPH.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovení z § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Sťažovateľke patrí náhrada trov za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia   a   podanie   ústavnému   súdu)   vykonané   v roku   2005   vo   výške   5   002   Sk a dvojnásobok   režijného   paušálu   vo   výške   300   Sk.   Sťažovateľke   tak   vznikol   nárok   na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 6 309 Sk vrátane 19 % DPH.

Vzhľadom   na   to,   že   právny   zástupca   si   uplatnil   náhradu   trov   len   vo   výške 6 252,40 Sk, ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov po zaokrúhlení tak, ako je to uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. októbra 2005