znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 135/04-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. augusta 2004 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   Pavla   Murárika,   bytom   V.,   t.   č.   v   ÚVV   B.   B., zastúpeného advokátom JUDr. J. S., Advokátska kancelária, B., vo veci porušenia čl. 17 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a   čl. 5 ods.   4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

1.   postupom   Okresného   súdu   v Banskej   Bystrici   pri   rozhodovaní   o žiadosti o prepustenie z väzby z 27. júna 2003,

2. postupom Okresného súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Banskej Bystrici v súvislosti s rozhodovaním o žiadostiach o prepustenie z väzby uznesením Okresného súdu v Banskej   Bystrici   sp.   zn.   Tp   38/03   zo   4.   novembra   2003,   uznesením   Krajského   súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3 Tpo 83/03 z 26. novembra 2003, uznesením Okresného súdu v Banskej   Bystrici   sp.   zn.   Tp   38/03   z 9.   decembra   2003,   uznesením   Krajského   súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1 Tpo 3/04 zo 14. januára 2004, uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. Tp 38/03 z 19. marca 2004,

3. postupom Okresného súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Banskej Bystrici v súvislosti   s rozhodovaním   o návrhu   na   predĺženie   väzby   uznesením   Okresného   súdu v Banskej   Bystrici   sp.   zn.   Tp   38/03   z 19.   marca   2004   a uznesením   Krajského   súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1 Tpo 31/04 z 21. apríla 2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. Pavla Murárika o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júna 2004 doručená   sťažnosť   Ing.   Pavla   Murárika,   bytom   V.,   t.   č.   v ÚVV   B.   B.   (ďalej   len „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom   JUDr.   J.   S.,   Advokátska   kancelária,   B.,   vo   veci porušenia čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a   čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

1.   postupom   Okresného   súdu   v Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „okresný   súd“)   pri rozhodovaní o žiadosti o prepustenie z väzby z 27. júna 2003,

2. postupom okresného súdu a Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v súvislosti s rozhodovaním o žiadostiach o prepustenie z väzby uznesením okresného súdu sp. zn. Tp 38/03 zo 4. novembra 2003, uznesením krajského súdu sp. zn. 3 Tpo 83/03 z 26. novembra 2003, uznesením okresného súdu sp. zn. Tp 38/03 z 9. decembra 2003, uznesením krajského súdu sp. zn. 1 Tpo 3/04 zo 14. januára 2004, uznesením okresného súdu sp. zn. Tp 38/03 z 19. marca 2004,

3. postupom okresného súdu a krajského súdu v súvislosti s rozhodovaním o návrhu na   predĺženie   väzby   uznesením   okresného   súdu   sp.   zn.   Tp   38/03   z 19.   marca   2004 a uznesením krajského súdu sp. zn. 1 Tpo 31/04 z 21. apríla 2004.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 17 ods. 2 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru vo vyššie označených troch prípadoch.

Zo sťažnosti vyplýva, že proti sťažovateľovi sa vedie trestné stíhanie pre trestný čin podľa § 185a ods. 1 Trestného zákona, ako aj pre trestný čin podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a) a ods. 5 Trestného zákona. Sťažovateľ bol uznesením okresného súdu sp.   zn. Tp 38/03   z 3. apríla   2003   vzatý   do   väzby   z dôvodov   vyplývajúcich   z ustanovenia   §   67 ods. 1 písm. a), b) a c) Trestného poriadku. Uznesením krajského súdu sp. zn. 2 Tpo 34/03 z 30.   apríla   2003   bol   väzobný   dôvod   podľa   §   67   ods.   1   písm.   b)   Trestného   poriadku zrušený. Dňa 27. júna 2003 podal sťažovateľ cestou svojho obhajcu žiadosť o prepustenie z väzby, o ktorej nebolo dosiaľ rozhodnuté. V tejto súvislosti sťažovateľ už podal sťažnosť ústavnému súdu, ktorá sa viedla pod sp. zn. Rvp 1485/03, a v rámci jej šetrenia sa zistilo, že hoci sťažovateľova žiadosť o prepustenie z väzby naozaj existuje, nebola súdu predložená na rozhodnutie.

Uznesením okresného súdu sp. zn. Tp 38/03 zo 4. novembra 2003 bola zamietnutá žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby. Uznesením krajského súdu sp. zn. 3 Tpo 83/03 z 26. novembra 2003 bolo uznesenie okresného súdu zrušené a vec bola vrátená na nové konanie   a rozhodnutie.   Tieto   uznesenia   neboli   doručené   splnomocnenému   obhajcovi sťažovateľa JUDr. J. S.

Uznesením   okresného   súdu   sp.   zn.   Tp   38/03   z 9.   decembra   2003   v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 1 Tpo 3/04 zo 14. januára 2004 bola znova zamietnutá žiadosť   sťažovateľa   o prepustenie   z väzby.   Uznesenia   neboli   doručené   jeho splnomocnenému obhajcovi.

Uznesením   okresného   súdu   sp.   zn.   Tp   38/03   z 19.   marca   2004   bola   zamietnutá žiadosť   sťažovateľa   o prepustenie   z väzby.   Uznesenie   nebolo   doručené   jeho splnomocnenému obhajcovi.

Uznesením okresného súdu sp. zn. Tp 38/03 z 19. marca 2004 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 1 Tpo 31/04 z 21. apríla 2004 bola predĺžená lehota trvania väzby sťažovateľa   do   1.   augusta   2004.   Uznesenia   neboli   doručené   jeho   splnomocnenému obhajcovi.

Obhajca sťažovateľa prípisom z 8. februára 2004 požiadal predsedu krajského súdu o nápravu   vo   veci   pasivity   súdov   pri   doručovaní   uznesení   o väzbe,   avšak   neviedlo   to k náprave. Takýto postup všeobecných súdov považuje sťažovateľ za porušenie základného práva vyplývajúceho z čl. 17 ods. 2 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru. Rovnako sú jeho práva porušené aj tým, že okresný súd dodnes nerozhodol o jeho žiadosti o prepustenie z väzby z 27. júna 2003.

Na požiadanie ústavného súdu vyšetrovateľ Úradu justičnej a kriminálnej polície – odboru   ekonomickej   kriminality   Krajského   riaditeľstva   Policajného   zboru   v Banskej Bystrici zaslal kópie splnomocnení z 21. júna 2003 a z 26. júna 2003, z ktorých vyplýva, že 21. júna 2003 manželka sťažovateľa a 26. júna 2003 priamo sťažovateľ poverili advokáta JUDr. J. S. obhajobou sťažovateľa.

Zo   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   Tp   38/03,   ktorý   si   ústavný   súd   zadovážil,   je zistiteľné, že:

1. Žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby z 27. júna 2003 nebola okresnému súdu predložená.

2.   Uznesenia   okresného   súdu   a krajského   súdu,   ktoré   sťažovateľ   uvádza,   boli doručované   jednak   sťažovateľovi   a   jednak   advokátovi   JUDr.   P.   S.,   ktorý   bol splnomocneným   obhajcom   sťažovateľa   v čase   jeho   zadržania,   resp.   vzatia   do   väzby. Napokon boli doručované aj príslušnému prokurátorovi.

3. Prípisom okresného súdu z 2. augusta 2004 boli obhajcovi sťažovateľa JUDr. J. S. doručené všetky uznesenia okresného súdu a krajského súdu, ktoré sú predmetom sťažnosti.

Zo spisu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 224/03 vyplýva, že sťažovateľ sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 24. septembra 2003 už namietal porušenie čl. 17 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu, ktorý nerozhodol o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby z 27.   júna   2003   (v   petite   bol   omylom   uvedený   dátum   24.   augusta   2003).   Uznesením ústavného   súdu   č.   k.   II.   ÚS   224/03-24   z 5.   novembra   2003   bola   táto   časť   sťažnosti odmietnutá pre zjavnú neopodstatnenosť s poukazom na zistenie, že žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby z 27. júna 2003 nebola okresnému súdu predložená.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 24 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších   predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto možné považovať ten, pri predbežnom   prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie čl. 17 ods. 2 ústavy v súvislosti s tým, že o jeho žiadosti   o prepustenie   z väzby   z 27.   júna   2003   okresný   súd   dosiaľ   nerozhodol,   treba sťažnosť   v tejto   časti   považovať   za   neprípustnú,   keďže   v tej   istej   veci   už   ústavný   súd predtým rozhodol v konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS 224/03. I naďalej trvá stav, keď táto žiadosť nebola okresnému súdu predložená.

Keďže sťažovateľ v súvislosti so žiadosťou o prepustenie z väzby z 27. júna 2003 namieta   nielen   porušenie   čl.   17   ods.   2   ústavy   ako   v predchádzajúcej   sťažnosti,   ale   aj porušenie   čl.   5   ods.   4   dohovoru,   treba   uviesť,   že   v tejto   súvislosti   je   sťažnosť   zjavne neopodstatnená. Je totiž zrejmé na prvý pohľad, že okresný súd označené právo sťažovateľa porušiť nemohol, keďže žiadosť o prepustenie z väzby mu nebola dosiaľ doručená.

Za zjavne neopodstatnené považuje ústavný súd aj ďalšie časti sťažnosti, predmetom ktorých   sú   uznesenia   okresného   súdu   a krajského   súdu,   týkajúce   sa   jednak   žiadostí sťažovateľa   o prepustenie   z väzby, ako aj   návrhu   prokurátora   na predĺženie   väzby,   a to v súvislosti   s tým,   že   tieto   uznesenia   neboli   doručené   splnomocnenému   obhajcovi sťažovateľa.   Sťažovateľ   vidí   porušenie   označených   základných   práv   práve   v tejto skutočnosti.

Vzhľadom   na   to,   že   podľa   zistenia   ústavného   súdu   všetky   uznesenia   už   boli splnomocnenému   obhajcovi   sťažovateľa   doručené,   je   ústavný   súd   toho   názoru,   že namietané   porušenie   práva   sťažovateľa   už   nie   je   dané.   Nijaké   iné   porušenie   práva sťažovateľ totiž nenamietal.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. augusta 2004