znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 134/2015-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. marca 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátkou   Evou   Kováčechovou,   Komenského   21,   Banská   Bystrica,   ktorou   namietalporušenie základných práv a slobôd zaručených čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 2 ods. 2 a čl. 46ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   a uznesením   Súdnej   rady   Slovenskejrepubliky č. 43 z 22. januára 2013 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republikysp. zn. 6 Sžo 11/2014 z 26. novembra 2014, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonompredpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. marca2015   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpenéhoadvokátkou   Eva   Kováčechovou,   ktorou   namietal   porušenie   základných   práv   a slobôdzaručených čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 2 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   a uznesením   Súdnej   radySlovenskej   republiky   (ďalej   len   „Súdna   rada“)   č.   43   z   22.   januára   2013   a   uznesenímNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 Sžo 11/2014z 26. novembra 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“).

2. Po obšírnej argumentácii sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:«Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok v zmysle čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy... a právo   na   súdnu   a   inú   právnu   ochranu   v   zmysle   čl.   46   ods.   1   Ústavy...   postupom a uznesením Súdnej rady... č. 43 zo dňa 22.01.2013 bolo porušené.

Najvyšší súd... uznesením sp. zn. 6 Sžo/11/2014 zo dňa 26.11.2014 porušil základné právo   sťažovateľa   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   a   2   Ústavy...,   čl.   6   ods.   1 Dohovoru...

Výsledky hlasovania Súdnej rady... a uznesenie č. 43 zo dňa 22.01.2013 Súdnej rady..., ktorým konštatovala, že „kandidát ⬛⬛⬛⬛ nezískal dostatočný počet hlasov na predloženie návrhu prezidentovi Slovenskej republiky na vymenovanie do funkcie sudcu“ sa ruší a vec sa vracia Súdnej rade... na ďalšie konanie.

Ústavný   súd...   priznáva   sťažovateľovi   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume 10 000 eur, ktoré sú Súdna rada... a Najvyšší súd... povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť sťažovateľovi do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súdna   rada...   a   Najvyšší   súd...   sú   povinné   spoločne   a   nerozdielne   uhradiť sťažovateľovi trovy konania a právneho zastúpenia na účet jeho právnej zástupkyne do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.»

3.   Ústavný   súd   zistil,   že   sťažovateľ   spolu   so   sťažnosťou   nedoručil   napadnutérozhodnutia Súdnej rady a najvyššieho súdu, ktoré neboli ústavnému súdu doručené anido času jeho rozhodovania.

4. Podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postaveníjeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosťokrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné právaalebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili. Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnomsúde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inomzásahu.

5. V súvislosti s v bode 3 uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že danýrozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľa,nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinnéhoprávneho   zastúpenia   v konaní   pred   ústavným   súdom   a publikovaná   judikatúra,   z ktorejjednoznačne   vyplýva,   ako   ústavný   súd   posudzuje   nedostatok   zákonom   predpísanýchnáležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, IV. ÚS 322/2010,IV. ÚS 399/2010, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 267/2010, II. ÚS 309/2010, III. ÚS 262/2010,III. ÚS 210/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010,IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojom uznesenísp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívaťvšetky   právne   prostriedky,   a takto   chrániť   a   presadzovať   práva   a   záujmy   klienta.   Tietopovinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré jepovinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielenzačatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonomustanovené   predpoklady.   Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom   ustanovené   náležitostiúkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“

6. Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľakonštatuje,   že   sťažnosť   vykazuje   také   nedostatky   náležitostí   predpísaných   ústavoua zákonom   o ústavnom   súde   (bod   3),   že   nie   je   možné   preskúmať   splnenie   hoci   lenprocesných   podmienok   konania   pred   ústavným   súdom,   a preto   ju   z uvedeného   dôvoduodmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 2015