znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 134/2014-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. marca 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   J.   H.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   Pavlom   Jurekom, Námestie SNP 22, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods.   1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 6 ods.   1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   33   C   34/2000   a jeho   rozsudkom   z 3.   decembra   2001, Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 219/02 a jeho rozsudkom z 13. februára 2003, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cdo 162/2004 a jeho rozsudkom z 31. januára 2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. H.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 13. novembra 2013 doručená sťažnosť J. H. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),   ako   aj   práv   podľa   čl.   6   ods.   1   a čl.   13   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 33 C 34/2000 a jeho rozsudkom z 3. decembra 2001, Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 219/02 a jeho rozsudkom z 13. februára 2003, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   v konaní   vedenom   pod sp.   zn.   2   Cdo 162/2004 a jeho rozsudkom z 31. januára 2005.

2.   Zo   sťažnosti   a z k nej   pripojených   písomností   vyplýva,   že   sťažovateľka   bola navrhovateľkou v konaní o neplatnosť výpovede a náhradu mzdy proti odporcovi SOU – Stredné odborné učilište obchodné B. Okresný súd rozsudkom č. k. 33 C 34/00-140 z 3. decembra 2001 určil, že výpoveď je neplatná, a vo zvyšku návrh zamietol. Na odvolanie odporcu   krajský   súd   rozsudkom   sp.   zn.   9   Co   219/02   z 13.   februára   2003   zmenil prvostupňový rozsudok a návrh zamietol. Dovolanie sťažovateľky najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 2 Cdo 162/2004 z 31. januára 2005 zamietol.

3. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie označených práv a zrušil namietané rozhodnutia menovaných všeobecných súdov (pozri body 1 a 2) a vec   vrátil   na   ďalšie   konanie.   Súčasne   požiadala   o priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia „vo výške 15 000,-   EUR“ a priznanie náhrady   trov   právneho zastúpenia „vo výške 787,56 EUR“.

4.   Ako   dôkazový   materiál   sťažovateľka   predložila   okrem   iného   sťažnosťou napadnuté rozhodnutia okresného súdu, krajského súdu a najvyššieho súdu.

5.   V rámci   prípravy   predbežného   prerokovania   sťažnosti   ústavný   súd   dopytom na okresnom súde zistil, že namietané rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 162/2004 z 31.   januára   2005   nadobudlo   právoplatnosť   8.   apríla   2005.   Namietané   rozhodnutie krajského súdu sp. zn. 9 Co 219/02 z 13. februára 2003 podľa na ňom vyznačenej doložky nadobudlo právoplatnosť 26. marca 2003 a rozhodnutie okresného súdu č. k. 33 C 34/00-140 z 3. decembra 2001 nadobudlo právoplatnosť 9. marca 2002.

II.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným   rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

7.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8.   Predmetom   posudzovanej   sťažnosti   je   už   uvedené   tvrdenie   sťažovateľky,   že postupom   okresného   súdu,   krajského   súdu   a   najvyššieho   súdu   v označených   konaniach došlo k porušeniu základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a porušeniu práv zaručených čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru.

9. Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom   zásahu.   Podanie   sťažnosti   po   uplynutí   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

10. Sťažnosťou napadnuté rozhodnutia okresného súdu, krajského súdu a najvyššieho súdu nadobudli právoplatnosť v termínoch uvedených v bode 5. Sťažnosť sťažovateľky bola doručená ústavnému súdu 13. novembra 2013, teda po uplynutí uvedenej dvojmesačnej zákonom ustanovenej lehoty (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako oneskorene podanú.

11. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok (pre jej oneskorené podanie), ústavný súd nemal dôvod (a ani oprávnenie) zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. marca 2014