znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 134/2012-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. marca 2012 predbežne prerokoval sťažnosť R. P., K., zastúpeného advokátom JUDr. R. K., K., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 4 T/83/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. P., K.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. februára 2012 doručená sťažnosť R. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresného súdu   Košice   I (ďalej len „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 4 T/83/2008.

2.   Sťažovateľ v sťažnosti   uviedol,   že „...   je ako poškodený účastníkom trestného konania vedeného Okresným súdom... sp. zn.: 4 T/83/2008, proti S. R... pre trestný čin sprenevery...   posledné hlavné pojednávanie vo vyššie uvedenej trestnej veci, na ktorom porušovateľ   vykonal   úkon   smerujúci   k   prerokovaniu   a   rozhodnutiu   vo   veci   samej   sa uskutočnilo ešte 09. 03. 2010. Nasledujúce hlavné pojednávanie konané dňa 20. 04. 2010 bolo   bez   prejednania veci   odročené   na neurčito,   nakoľko   svedkyňa...   na ňom   odmietla vypovedať,   a   to   do   času,   pokiaľ   nebude   zbavená   mlčanlivosti,   porušovateľ   adresoval žiadosť o oslobodenie... spod povinnosti mlčanlivosti ministerke spravodlivosti Slovenskej republiky   až   po   15.   07.   2011   teda   takmer   15   mesiacov   od   posledného   hlavného pojednávania, a to aj napriek podaniu sťažovateľa zo dňa 18. 04. 2011, v ktorom sťažovateľ okrem iného poukázal aj na nečinnosť porušovateľa a zrejmé prieťahy v konaní... Z vyššie uvedeného   je   teda   jednoznačne   zrejmé,   že   nečinnosťou   porušovateľa   pri   domáhaní   sa zbavenia   povinnosti   mlčanlivosti   svedkyne...   došlo   k   porušeniu   práva   sťažovateľa   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým   je   Slovenská   republika   viazaná...   Dňa   18.   11.   2011   bolo   právnemu   zástupcovi sťažovateľa doručené upovedomenie o nariadení hlavného pojednávania na deň 07. 12. 2011. Uvedené hlavné pojednávanie však bolo odročené bez prejednania vo veci, a to až na 06. 03. 2012...“.

3. Sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález tohto znenia:„I. Základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd,   ktorým   je   Slovenská   republika   viazaná, nečinnosťou Okresného súdu Košice I v konaní sp. zn.: 4 T/83/2008 porušené bolo. II.   Ústavný   súd   prikazuje   Okresnému   súdu   Košice   I,   aby   v   konaní   sp.   zn.: 4 T/83/2008 bezodkladne konal.

III. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.500 €, ktoré mu je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. Okresný súd Košice I je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“ II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky, o konaní pred ním   a o postavení   jeho sudcov   v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

5. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku   1,   ak   sťažovateľ   preukáže,   že   túto   podmienku   nesplnil   z   dôvodov   hodných osobitného zreteľa.

6. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   koná   iba   za   predpokladu,   ak   sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde); takéto dôvody v danej veci sťažovateľ neuviedol a ani ústavný súd ich nezistil.

7. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným   právom   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (napr.   IV.   ÚS   153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“),   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje   povinnosť   sudcu   konať   bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel   zistenia   stavu   veci   prešetriť   všetky   skutočnosti“.   V   súvislosti   s   tým   ústavný   súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon   sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   je   jedným   z   atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

8. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom,   že   k   jej   podaniu   môže   zásadne   dôjsť   až   subsidiárne.   Zmysel   a   účel   zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci   predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý   nastupuje až v   prípade   zlyhania všetkých   ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

9. Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovateľ doručil predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy 14. novembra 2011 v konaní vedenom pod sp. zn. 4 T/83/2008. Predseda okresného súdu na sťažnosť reagoval podaním sp. zn. Spr. 140/11 zo 7. decembra 2011.

10.   Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   adresovanú   ústavnému   súdu   sťažovateľ   podal 6. februára 2012 a predsedovi okresného súdu bola sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod   sp.   zn.   4   T/83/2008   doručená   14.   novembra   2011,   posúdil   ústavný   súd   podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľa iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (podobne II. ÚS 376/06, IV. ÚS 48/06, II. ÚS 390/06).

11.   Podľa   §   55   ods.   3   zákona   č.   301/2005   Z.   z.   Trestného   poriadku   v   znení neskorších zmien ak je dôvodný predpoklad, že došlo k prieťahom v príprave prejednania veci súdom, v určení termínu konania a rozhodnutia alebo k prieťahom vo vyhotovovaní súdneho   rozhodnutia,   ktorákoľvek   zo   strán   môže   podať   prostredníctvom   tohto   súdu sťažnosť pre nečinnosť na nadriadený súd,   aby určil   primeranú lehotu na uskutočnenie namietaného   úkonu,   pokiaľ   súd   neprijme   vlastné   opatrenia   na   odstránenie   prieťahov v konaní,   súd   musí   bez   meškania   túto   sťažnosť   pre   nečinnosť   zaslať   spolu   so   spisom a svojím stanoviskom a so stanoviskom predsedu súdu nadriadenému súdu. O sťažnosti pre nečinnosť musí rozhodnúť senát nadriadeného súdu do piatich pracovných dní od prevzatia veci. Ak zo strany súdu nedošlo k prieťahom, sťažnosť pre nečinnosť sa zamietne, alebo ak je   sťažnosť   pre   nečinnosť   opodstatnená,   nadriadený   súd   určí   primeranú   lehotu   na uskutočnenie   namietaného   úkonu.   Proti   rozhodnutiu   nadriadeného   súdu   sťažnosť   nie   je prípustná.

12.   Sťažovateľ   bol/je   v zmysle   zákonného   ustanovenia   citovaného   v bode   11 oprávnený   domáhať   sa   nápravy   v postupe   okresného   súdu   tiež   na   nadriadenom   súde namietajúc   nečinnosť   dotknutého   súdu.   V   nadväznosti   na   to   ústavný   súd   dodáva,   že „povinnosť   vyčerpania   dostupných   a   účinných   prostriedkov   ochrany   základných   práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie   týmto   spôsobom   alebo   chyba   pri   vyžadovanom   postupe   má   za   následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv (III. ÚS 44/03). Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

13. Vzhľadom na uvedené v sťažnosti a jej prílohách sťažnosť by nebola úspešná aj preto, že charakter konania nevykazuje z hľadiska celkovej dĺžky konania pred okresným súdom požadovanú ústavnú intenzitu nečinnosti/prieťahov. Konanie pred okresným súdom začalo 12. decembra 2008 podaním obžaloby a zatiaľ trvá niečo viac ako 3 roky. Okresný súd   vo   veci   priebežne koná (bola snaha o mediáciu   a bol vydaný trestný   rozkaz,   proti ktorému   bol   obvinenou   podaný   odpor).   Keďže   rozhodnutie   vo   veci   samej   záviselo   od vypočutia notárky, bolo potrebné požiadať ministerku spravodlivosti Slovenskej republiky, aby notárku zbavila zákonnej povinnosti mlčanlivosti. Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky   rozhodla   [podľa   §   39   ods.   2   písmeno   b)   zákona   Slovenskej   národnej   rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších zmien] na účely trestného konania o zbavení mlčanlivosti notárky, ktoré okresný súd dostal 14.   októbra   2011.   Aj   keď   predmetné   konanie nebolo celkom   bez prieťahov,   nie každý prieťah v súdnom konaní má za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03). V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (a čl. 6 ods. 1 dohovoru), nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto článku   (II.   ÚS   57/01,   III. ÚS 30/03)   alebo   návrh   odmietne   ako   zjavne   neopodstatnený (I. ÚS 38/04, III. ÚS 24/04).

14. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   okresného   súdu   v   nej   dochádza   k   zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

15.   Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   v   celom   rozsahu   bolo   už   bez   právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. marca 2012