znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 134/07-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. augusta 2007 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti R., s. r. o., K., zastúpenej advokátom JUDr. P. Z., B., ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 27 Cb 514/05, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti R., s. r. o., K., o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. februára 2007   doručená   sťažnosť   spoločnosti   R.,   s.   r.   o.,   K.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 27 Cb 514/05   (v sťažnosti   nesprávne uvedená sp. zn. 27 C 514/05, pozn.).

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 7. apríla 2005 Okresnému súdu   Bratislava   II   žalobu   o splnenie   povinnosti,   ktorá   vyplýva   z porušenia   práva (o zaplatenie 1 600 000 Sk), ktorý ju 13. apríla 2005 s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm.   a)   zákona   č.   371/2004   Z.   z.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov postúpil okresnému súdu. Vec je okresným súdom vedená pod sp. zn. 27 Cb 514/05.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:V   konaní   pred   Okresným   súdom   Bratislava   I.   sa   sťažovateľ   domáha   v   dôsledku nekalosúťažného konania odporcu ochrany svojho dobrého mena a povesti, ktoré spočíva v zničení reklamných letákov, propagujúcich pánske a dámske topánky s označením R., lebo tovar   zverejnený   na   letákoch   neboli   výrobky   spoločnosti   R.,   čím   boli   narušené   práva sťažovateľa vyplývajúce z ochrannej známky. (...)

Spolu so žalobou bol podaný aj návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorý súd uznesením   zo   dňa   16.   5.   2005   zamietol.   Proti   uvedenému   uzneseniu   podal   sťažovateľ v zákonnej lehote odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 26. 8. 2005 uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie   konanie.   Sťažovateľ   však   písomným   podaním   zobral   návrh   na   nariadenie predbežného opatrenia späť a žiadal konanie o vydanie predbežného opatrenia zastaviť, z dôvodu že návrh na vydanie predbežného opatrenia stratil opodstatnenosť, na základe ktorého   okresný   súd   uznesením   zo   dňa   7.   4.   2006   konanie   o   návrhu   na   nariadenie predbežného opatrenia zastavil. (...)

Žaloba bola podaná dňa 7. 4. 2005, avšak do dnešného dňa nebol v merite veci vykonaný   žiadny   úkon   zo   strany   súdu.   Táto   nečinnosť   súdu   trvá   už   cca.   22   mesiacov. Lehota, ktorá uplynula je neprimerane dlhá a podľa nášho názoru táto nečinnosť súdu je v rozpore s ústavným právom zakotveným v čl. 48 ods. 2. ústavy Slovenskej republiky ako aj s čl. 6 Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. (...)“

Sťažovateľka   9.   novembra   2006   zaslala   okresnému   súdu „žiadosť   o odstránenie prieťahov v konaní a vytýčenie pojednávania, na ktorú súd vôbec nereagoval a dňa 19. 12. 2006 sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 ods. 1 zákona číslo 754/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov“.

3. Sťažovateľka okrem vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru žiada   prikázať okresnému   súdu   konať bez zbytočných   prieťahov,   priznať jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 000 Sk a úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   ak   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označila sťažovateľka, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú je preto možné považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť   porušenia   označeného   práva   alebo slobody,   reálnosť   ktorej   by mohol   posúdiť po jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (pozri   napr.   I.   ÚS   66/98,   II.   ÚS   70/00,   I.   ÚS   56/03, III. ÚS 140/03, IV. ÚS 59/03).

Podľa konštantnej rozhodovacej činnosti ústavného súdu ojedinelá nečinnosť súdu, hoci   aj   v   trvaní   niekoľkých   mesiacov,   sama   osebe   ešte   nemusí   zakladať   porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04).

Ústavný   súd   vo   viacerých   rozhodnutiach   uviedol,   že   nie   každý   zistený   prieťah v súdnom   konaní   má   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov (II. ÚS 57/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 120/03), pričom jednorazový „výpadok“   v konaní   súdu   nesignalizuje   bez   ďalšieho   možnosť   zbytočných   prieťahov v konaní.

Zo   skutočností   uvedených   v bode   2   v   I.   časti   odôvodnenia   vyplýva   nasledovný chronologický   priebeh   konania   o žalobe   (a   návrhu   na   vydanie   predbežného   opatrenia) podanej sťažovateľkou okresnému súdu 13. apríla 2005 (predtým podanej Okresnému súdu Bratislava II 7. apríla 2005, ktorý vec postúpil okresnému súdu). Okresný súd 16. mája 2005 návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Krajský súd v Bratislave 26. augusta 2005   uznesenie   okresného   súdu   zrušil   a vec   mu vrátil   na ďalšie konanie.   Sťažovateľka 21. marca 2006 vzala späť návrh na vydanie predbežného opatrenia a okresný súd 7. apríla 2006 konanie o tomto návrhu zastavil. Sťažovateľka 9. októbra 2006 žiadala o „urýchlené vytýčenie pojednávania“ a sťažnosťou z 18. decembra 2006 (doručenou 21. decembra 2007) upozornila na prieťahy v konaní predsedu okresného súdu.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že konanie o sťažovateľkinej žalobe od jej postúpenia   okresnému   súdu   (13.   apríla   2005)   trvá   k času   podania   ústavnej   sťažnosti 22 mesiacov,   počas   ktorých   sa   okresný   súd   zaoberal   najmä   návrhom   sťažovateľky na vydanie predbežného opatrenia, ktoré nakoniec sťažovateľka 21. marca 2006 vzala späť (t. j. po uplynutí necelých 12 mesiacov). Uznesenie okresného súdu o zastavení konania zo 7. apríla 2006 bolo 25. apríla 2006 doručené právnemu zástupcovi sťažovateľky.

V rámci predbežného prerokovania   veci   ústavný   súd   dopytom   na okresnom   súde zistil,   že   predseda   okresného   súdu   na   sťažnosť   sťažovateľky   reagoval   listom sp. zn. Spr 2188/06 z 29. marca 2007 (tomuto predchádzal list z 19. januára 2007, ktorým jej bolo oznámené neskoršie podanie odpovede). Tiež bolo zistené, že vo veci je nariadený termín pojednávania na 28. september 2007.

Ústavný súd poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutia, v ktorých opakovane vyslovil, že „Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04).

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, I. ÚS 92/03).

Pojem   „zbytočné   prieťahy“   obsiahnutý   v čl.   48   ods.   2   ústavy   je   pojmom autonómnym, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu. Pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného   v čl.   48 ods.   2   ústavy,   ústavný súd na takéto   lehoty   síce   prihliada,   ale ich nedodržanie   automaticky   nevyvoláva   porušenie   uvedeného   základného   práva,   pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa ani v týchto prípadoch totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. 63/00).

Ústavný   súd   preto   sťažnosť,   v ktorej   sťažovateľka   namieta   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 514/05, odmietol ako zjavne neopodstatnenú vzhľadom na to, že podľa jeho názoru aj keď doterajší priebeh konania pred okresným súdom nebol celkom bez prieťahov [obdobie vyše 9 mesiacov medzi 25. aprílom 2006 (doručenie   uznesenia   zo   7.   apríla   2006   právnemu   zástupcovi   sťažovateľky)   a podaním sťažnosti ústavnému súdu 19. februára 2007], v zásade však smeroval k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľky, a s prihliadnutím na ostatné okolnosti prípadu (celková dĺžka konania v posudzovanej veci do podania sťažnosti ústavnému súdu v trvaní 22 mesiacov, z toho   konanie   o nariadení   predbežného   opatrenia   v trvaní   12   mesiacov)   nesignalizuje reálnu   možnosť   zbytočných   prieťahov   v konaní   v takom   rozsahu   a intenzite,   ktoré   by si vyžadovali prijatie sťažnosti na ďalšie konanie. Zo zistení ústavného súdu na okresnom súde tiež vyplýva, že vo veci je nariadené pojednávanie na 28. september 2007.

Vychádzajúc z uvedeného skutkového stavu ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Nad rámec dôvodov, pre ktoré bola sťažnosť sťažovateľky odmietnutá, ústavný súd poukazuje   na   skutočnosť,   že   existujú   aj   ďalšie   relevantné   dôvody   na   jej   odmietnutie. Sťažnosť na prieťahy v konaní adresovaná predsedovi okresného súdu mu bola doručená 21. decembra 2006, a bez toho, aby sťažovateľka vyčkala na jeho odpoveď (predĺženie ktorej lehoty oznámil predseda okresného súdu listom z 19. januára 2007), podala o necelé dva mesiace (19. februára 2007) sťažnosť na ústavný súd.

Sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   adresovaná   predsedovi   okresného   súdu   mu   bola doručená 21. decembra 2007, teda v čase necelých 2 mesiacov pred podaním sťažnosti na ústavný súd (19. februára 2007) a bez toho, aby sťažovateľka vyčkala na odpoveď predsedu okresného   súdu   (predĺženie   ktorej   lehoty   oznámil   predseda   okresného   súdu   listom z 19. januára 2007).

Ústavný súd opakovane vyslovil, že podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 62 ods. 1 zákona   č.   757/2004   Z.   z.   o súdoch   a zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   (ďalej   len „zákon o súdoch“), považuje za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde len v tom prípade, ak sťažovateľ poskytne príslušnému súdu dostatočný   priestor   na   prijatie   opatrení   za   účelom   nápravy   a   odstránenia   protiprávneho stavu zapríčineného   jeho   nečinnosťou   alebo   neefektívnou   činnosťou.   Vzhľadom na to, že sťažnosť bola ústavnému súdu   doručená po uplynutí necelých dvoch mesiacov od doručenia   sťažnosti   predsedovi   okresného   súdu,   ústavný   súd   by   posúdil   podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľky iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu   dostal primeranú lehotu   na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (podobne IV. ÚS 74/05, IV. ÚS 48/06, II. ÚS 101/06).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. augusta 2007