znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 134/05-30

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   14.   septembra   2005 v senáte   zloženom   z predsedu   Štefana   Ogurčáka   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a   Lajosa Mészárosa   prerokoval   prijatú   sťažnosť   S.  ,   spol. s r. o.,   „v likvidácii“,   K.,   zastúpeného advokátom   JUDr.   M.   S.,   Č.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cb 1690/94 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cb 1690/94 p o r u š i l základné   právo   S.,   spol.   s r. o.,   „v   likvidácii“,   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. S., spol. s r. o. „v likvidácii“, p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume   40 000   Sk   (slovom   štyridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré mu je Okresný   súd Žilina p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. S., spol. s r. o. „v likvidácii“, p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume   9 464 Sk   (slovom   deväťtisíc   štyristošesťdesiatštyri   slovenských   korún,),   ktoré   je Okresný   súd   Žilina p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   jeho   advokáta   právneho   zástupcu JUDr. M. S., Č., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením zo 6. júla 2005 č. k. I. ÚS 134/05-15 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť S. podniku, spol. s r. o. „v likvidácii“, K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. S., Č., ktorou namieta porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cb 1690/94.

Z obsahu sťažnosti vyplýva: „Sťažovateľ sa svojím návrhom zo dňa 05. 08. 1994 zaslanom   na   Okresný   súd   v Žiline   domáhal   zaplatenia   172   700,-   Sk   s prísl.   z titulu nezaplatenia   kúpnej   ceny   a nevyúčtovania   preddavkov   zo   strany   odporcu   poskytnutých navrhovateľom. (...)

Sťažovateľ   vidí   porušenie   svojho   ústavného   práva   v neprimeraných   časových prieťahoch spôsobených nečinnosťou súdu (...).

V súčasnosti   sa   sťažovateľ   urgenciami   márne   domáha   vo   veci   konania,   ktorému nebránia žiadne zákonné prekážky.“

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   takto rozhodol:

«Okresný súd v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cb 1690/94 porušil základné právo S., spol. s r.o. „v likvidácii“, K., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Okresnému súdu v Žiline sa v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cb 1690/94 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

S., spol. s r. o. „v likvidácii“, K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk (slovom jednostotisíc korún), ktoré je Okresný súd v Žiline povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

S., spol. s r. o., „v likvidácii“, K. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 6 252,50 Sk (2 úkony po 2 501,- Sk - prevzatie a príprava, sťažnosť, 2 x režijný paušál po 150 Sk, DPH 19 % t. j. 6 252,50 Sk) ktorú je Okresný súd v Žiline povinný uhradiť jeho advokátovi JUDr. M. S., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.»

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd listom sp. zn. Spr 3516/05 z 19. mája 2005 predsedníčka senátu okresného   súdu   JUDr.   L.   M.   a predseda   okresného   súdu listom   sp. zn. Spr 35168/05 z 3. augusta   2005,   v ktorom   ústavnému   súdu   oznámil,   že   vo   veci   je   určený   termín pojednávania   na   2.   september   2005,   ako   aj   právny   zástupca   sťažovateľa   odpoveďou k vyjadreniu okresného súdu listom z 11. augusta 2005.

2.   1.   Okresný   súd   (predsedníčka   senátu)   vo   svojom   vyjadrení   z 19.   mája   2005 uviedol: „Konanie vo veci 10 Cb 1690/94 začalo na Okresnom súde v Žiline na základe žaloby podanej dňa 8. 8. 1994 (...).

Vec bola podľa platného rozvrhu práce pridelená sudcovi JUDr. E. Č. V súvislosti s preložením   sudkyne   na   Krajský   súd   v Žiline   som   prevzala   predmetnú   právnu   vec   na základe   zmeny   rozvrhu   práce   pre   Okresný   súd   Žilina,   pre   rok   1999   dňa   7.   9.   1999 s účinnosťou ku dňu 15. 8. 1999. Ako sudkyňa civilného senátu som k uvedenému okamihu prevzala   obchodné   sporové   veci   napadnuté   v roku   1994   v počte   6   vecí,   z roku   1995   – 11 vecí, z roku 1996 – 24 vecí, z roku 1997 – 39 vecí, z roku 1998 – 51 vecí a z roku 1999 – 105 vecí, spolu 236 vecí obchodnej sporovej agendy a 472 vecí exekučnej agendy. Napriek tomu, že postupne v rámci vyrovnávania zaťaženosti sudcov došlo k presunu časti exekučnej agendy, v období od konca roku 1999 do roku 2002 došlo k narušeniu plynulého priebehu konania.

Priebežné vybavenie vecí okrem vyššie uvedenej skutočnosti ovplyvnilo aj samotné konanie žalobcu, keď spolu s návrhom ani v dodatočnej súdom stanovenej lehote nezaplatil súdny poplatok za podanú žalobu, v dôsledku čoho následne došlo k zastaveniu konania (č. l.   118)   a ďalej   neurčitosť   dispozitívneho   úkonu   navrhovateľa   zo   dňa   29.   10.   1996 (č. l. 86), ktorú na opakované výzvy z dní 10. 3. 2002, 25. 4. 2003, 8. 8. 2003 upresnil navrhovateľ až podaním zo dňa 2. 9. 2003 (č. l. 123). Na základe dispozitívneho úkonu, ktorým žalobca žiadal pripustiť zmenu návrhu, súd rozhodol o pripustení zmeny návrhu uznesením č. k.   10 Cb 1690/94-138 zo dňa 22.   3.   2004.   Následne po rozhodnutí súdu o poplatkovej povinnosti v súvislosti s rozšírením žalobného návrhu súd doručoval zmenený návrh žalovanému. Z dôvodu zmeny miesta bydliska žalovaného, súd vykonal šetrenie jeho pobytu   a v rámci   prípravy   pojednávania   doručil   rozhodnutie   súdu   o pripustení   zmeny žaloby a zmenený návrh na aktuálnu adresu bydliska žalovaného v Českej republike. V súvislosti   s otázkou   skutkovej   a právnej   zložitosti   sporu   súd   poznamenáva,   že v predmetnej veci sa jedná o skutkovo zložitú vec, nakoľko predmetom žalobou uplatnenej pohľadávky   sú   nároky   žalobcu   vzniknuté   z titulu   vykonaných   nezúčtovaných   zálohových platieb, pričom ako vyplýva z odporu žalovaného zo dňa 6. 7. 1995, medzi účastníkmi došlo k uzavretiu viacerých dohôd (kúpne zmluvy, vzájomné započítanie pohľadávok a záväzkov, zmluvy   o vykonávaní   prepravnej   služby),   na   základe   ktorých   sa   uskutočnili   medzi účastníkmi viaceré dispozície s finančnými prostriedkami. Vzniknutý spor sa viaže k otázke identifikácie vykonaných platieb k jednotlivým záväzkom z uzatvorených zmlúv. Vzhľadom na nejasné finančné vzťahy účastníkov žalovaný podal v predmetnom konaní protinávrh, ktorým si uplatnil voči žalobcovi pohľadávku v sume 80.328,90 Sk s príslušenstvom a to návrhom zo dňa 28. 7. 1995 (č. l. 67-69 súdneho spisu).“

2. 2. Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu okrem iného uviedol: „Pokiaľ súd označuje dôvod, ktorý bránil priebežnému vybaveniu veci,   konanie   účastníka   ohľadne   nezaplatenia   súdneho   poplatku   za   podanú   žalobu   ani v dodatočne súdom stanovenej lehote následkom čoho malo dôjsť k zastaveniu konania, uvedené   sa nezakladá   na pravde.   Sťažovateľ   po doručení   výzvy   na zaplatenie   súdneho poplatku dňa 12. 10. 1994, uhradil súdny poplatok dňa 17. 10. 1994. Napriek tomu, súd tri mesiace po jeho zaplatení vydal uznesenie (dňa 16. 01. 1995) o zastavení konania z dôvodu nezaplatenia   súdneho   poplatku,   ktoré   muselo   byť   následne   zrušené.   Uvedenú   zlú organizáciu práce súdu teda jednoznačne nemožno pripisovať na ťarchu sťažovateľa.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto   základného   práva   –   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný,   ani   za   nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (m. m. I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   nasledovný   priebeh   a stav   konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 10 Cb 1690/94:

- 8.   august   1994   -   sťažovateľ   sa   žalobou podanou   okresnému   súdu   domáhal   zaplatenia peňažnej sumy 172 700 Sk za kúpu auta a nezúčtované zálohy z pokladne podniku proti Ing. G. S., Ž. (ďalej len „žalovaný);

- 10. október 1994 - okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh;

- 16. január 1995 - okresný súd z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh konanie uznesením zastavil;

- 27. január 1995 - sťažovateľ predložil okresnému súdu kópiu súpisky zo 17. októbra 1994, ktorou potvrdil, že zaplatil súdny poplatok za návrh;

- 8.   február   1995   -   okresný   súd   zrušil   uznesenie   zo 16.   januára   1995,   ktorým   konanie v predmetnej veci zastavil;

- 20. marec 1995 - okresný súd vo veci vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť 172 700 Sk s prísl. s 18 % úrokmi od 4. januára 1994 do zaplatenia;

- 9. jún 1995 - okresný súd požiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru Ž. (ďalej len „obvodné   oddelenie“)   o doručenie   zásielky   pre   žalovaného,   pretože   tento   na   poštovom úrade nepreberá zásielky a okresný súd nemá inú možnosť mu zásielku doručiť;

- 6. júl 1995 - žalovaný podal proti platobnému rozkazu z 20. marca 1995 odpor;

- 28. júl 1995 - žalovaný podal okresnému súdu protinávrh na sťažovateľa na zaplatenie 80 328,90 Sk za ním poskytnuté dopravné služby sťažovateľovi;

- 7. august 1995 - okresný súd vyzval žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za odpor a vyzval sťažovateľa na vyjadrenie, či trvá na podanej žalobe;

- 17. august 1995 - sťažovateľ oznámil okresnému súdu, že navrhol žalovanému mimosúdne rokovanie v predmetnom spore;

- 12. september 1995 - žalovaný zaplatil súdny poplatok za podaný odpor;

- 24. október 1995 - okresný súd urgoval, aby sa sťažovateľ vyjadril, či trvá na podanej žalobe;

- 8. november 1995 - sťažovateľ oznámil okresnému súdu, že trvá na podanej žalobe;

- 3.   apríl   1996   -   okresný   súd   vyzval   žalovaného   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   za protinávrh;

- 3. október 1996 - okresný súd nariadil termín pojednávania vo veci na 4. november 1996;

- 10. október 1996 - okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa na predloženie dokladov   súvisiacich   so   spornou   vecou   (napríklad   originál   kúpnej   zmluvy,   výdavkové pokladničné doklady, špecifikáciu vykonaných dopravných služieb, dôkazy, na aký účet boli poskytnuté zálohy a pod.);

- 30. október 1996 - právnou zástupkyňou sťažovateľa boli okresnému súdu predložené fotokópie dokladov;

- 4.   november   1996   -   pre   neprítomnosť   sťažovateľa   a jeho   právnej   zástupkyne   bolo pojednávanie odročené na neurčito s tým, že právna zástupkyňa sťažovateľa v lehote 12 dní špecifikuje ňou predložené doklady tak, aby bolo zrejmé, ku ktorej zmluve sa vzťahujú (po vynesení uznesenia o odročení pojednávania sa do pojednávacej miestnosti dostavila právna zástupkyňa sťažovateľa);

- 15. november 1996 - právna zástupkyňa sťažovateľa požiadala okresný súd o predĺženie lehoty na predloženie súdom požadovaných dokladov do 30. novembra 1996;

- 31. december 1996 - okresný súd urgoval, aby právna zástupkyňa sťažovateľa predložila ním požadované doklady zo 4. novembra 1996;

- 22. január 1997 - právna zástupkyňa sťažovateľa predložila okresnému súdu požadované dôkazy;

- 10. máj 1999 - okresný súd nariadil termín pojednávania na 23. jún 1999, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom ďalšieho dokazovania;

- 10. marec 2002 - okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa na špecifikovanie charakteru požadovaného úroku, ktorý táto predložila okresnému súdu 12. apríla 2002;

- 25.   apríl   2003   -   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   sťažovateľa   na   vymedzenie žalovanej   pohľadávky,   pretože   výška   žalovanej   istiny   vymedzenej   v podaní   z   11. apríla 2002 nezodpovedá výške vymedzenej v podaní z 29. októbra 1996, a zároveň ho vyzval na preukázanie zániku plnej moci udelenej právnej zástupkyne;

- 8.   august   2003   -   okresný   súd urgoval   pod   hrozbou   uloženia   poriadkovej   pokuty,   aby právny zástupca sťažovateľa vymedzil pohľadávky v zmysle výzvy z 25. apríla 2003;

-   2.   september   2003   -   sťažovateľ   predložil   okresnému   súdu   vymedzenie   pohľadávky v zmysle výzvy z 25. apríla 2003;

- 22. marec 2004 - okresný súd uznesením pripustil zmenu návrhu na začatie konania vo veci žalobného petitu;

- 7. jún 2004 - okresný súd zisťoval pobyt žalovaného v Registri obyvateľov Slovenskej republiky B. (ďalej len „register obyvateľov“),

- 7. jún 2004 - okresný súd uznesením uložil sťažovateľovi zaplatiť súdny poplatok za podanie rozšíreného návrhu,

- 14. jún 2004 - register obyvateľov oznámil okresnému súdu, že žalovaný nie je prihlásený na trvalý pobyt v Slovenskej republike;

- 12. júl 2004 - sťažovateľ zaplatil súdny poplatok za podanie rozšíreného návrhu;

- 6.   december   2004   -   okresný   súd   zisťoval   na   obvodnom   oddelení   šetrenie   pobytu žalovaného;

- 16. december 2004 - obvodné oddelenie podalo správu okresnému súdu v tom zmysle, že žalovaný na súdom uvedenej adrese nebýva, mal by bývať v Českej republike;

- 9. december 2004 - okresný súd opätovne zisťoval pobyt žalovaného v registri obyvateľov, ktorý mu 13. decembra 2004 opätovne oznámil, že žalovaný nie je prihlásený na trvalý ani prechodný pobyt v Slovenskej republike,

- 13. december 2004 - register obyvateľov okresnému súdu oznámil, že žalovaný nie je prihlásený na trvalý ani prechodný pobyt v Slovenskej republike,

- 9.   február   2005   -   právny   zástupca   sťažovateľa   urgoval,   aby   okresný   súd   nariadil pojednávanie,

- 24. marec 2005 - okresný súd listom oznámil sťažovateľovi, že konanie sa nachádza v štádiu prípravy pojednávania,

-   2.   september   2005   –   uskutočnilo   sa   pojednávanie   na   okresnom   súde,   na   ktorom   bol vyhlásený   rozsudok,   ktorým   zaviazal   odporcu   zaplatiť   sťažovateľovi   106   838   Sk s príslušenstvom, vo zvyšnej časti žalobný návrh zamietol a zamietol aj protinávrh odporcu.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   a právoplatne nerozhodli (m. m. I. ÚS 24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie základného práva ne prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (m. m. II. ÚS 21/01).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní o uplatnenom nároku sťažovateľa na zaplatenie 172 700 Sk s príslušenstvom, vedenom   pod   sp.   zn.   10   Cb   1690/94,   v ktorom   je   sťažovateľ   v procesnom   postavení žalobcu, došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované v   čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (m. m. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o uplatnenom nároku sťažovateľa na   zaplatenie peňažnej sumy v okolnostiach danej veci môže   predstavovať   určitý   stupeň   právnej   a faktickej   zložitosti   súvisiaci   s ustálením skutkového   stavu.   Doterajší   zdĺhavý   priebeh   napadnutého   konania,   ktoré   začalo   v roku 1994,   ústavný   súd   nemôže   pripísať   iba   na   vrub   právnej,   resp.   faktickej   zložitosti prerokovávanej   veci.   Berie   však   do   úvahy   tú   skutočnosť,   že   okresný   súd   vo   veci 2. septembra 2005 meritórne rozhodol.

2.   Pokiaľ   ide   o správanie   sťažovateľa,   treba   konštatovať,   že   na   celkovej   dĺžke konania mal svoj podiel aj sťažovateľ, najmä tým, že sa on, resp. jeho právny zástupca, nezúčastnil nariadeného pojednávania (5. novembra 1996), oneskorene predkladal súdom požadované doklady, dokonca pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty a pod. V danom prípade však podľa názoru ústavného súdu podiel sťažovateľa na vzniknutých prieťahoch neospravedlňuje neúmerne dlhé konanie okresného súdu. Na uvedené správanie sťažovateľa ústavný súd prihliadol pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že okresný súd bol v predmetnej veci nečinný, resp. nepreukázal vo veci relevantnú procesnú činnosť v období:

- od 22. januára 1997 (okresnému súdu boli sťažovateľom predložené požadované doklady) do   10. mája   1999   (okresný   súd   nariadil   pojednávanie   na   23.   jún   1999),   t. j.   viac   ako 27 mesiacov;

-   od   23.   júna   1999   (pojednávanie   na   okresnom   súde   odročené   za   účelom   ďalšieho dokazovania) do 10. marca 2002 (okresný súd vyzval sťažovateľa na vyčíslenie úroku), t. j. viac ako 32 mesiacov;

-   od   12.   apríla   2002   (okresnému   súdu   doručené   vyčíslenie   úroku)   do   25.   apríla   2003 (okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   vymedzenie   žalovanej   pohľadávky),   t.   j.   viac   ako 12 mesiacov;

- od 2. septembra 2003 (odpoveď sťažovateľa na výzvu okresného súdu z 25. septembra 2003) do 22. marca 2004 (uznesenie o pripustení zmeny návrhu), t. j. viac ako 6 mesiacov.

Okresný súd tak v dôsledku svojej nečinnosti spôsobil prieťahy v konaní viac ako 6 rokov.

Predsedníčka   senátu   vo   svojom   vyjadrení   z 12.   mája   2005   potvrdzuje   zbytočné prieťahy v konaní: „(...) v období od konca roku 1999 do roku 2002 došlo k narušeniu plynulého priebehu konania.“

Nedostatočné personálne obsadenie súdu a vzhľadom na to neprimerané zaťaženie sudcov   pri   vybavovaní   agendy,   na   čo   okresný   súd   vo   svojom   vyjadrení   k sťažnosti poukazuje,   podľa   názoru   ústavného   súdu   nepredstavuje   dôvody,   ktoré   by   mohli   byť interpretované inak než technické a organizačné problémy, ktoré však nemôžu ísť na ťarchu účastníka, ktorý od súdu právom očakáva ochranu svojho základného práva bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. IV. ÚS 58/02). V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (m. m. I. ÚS   19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03), že nedostatočné   personálne obsadenie   súdu   a   nadmerné   množstvo   vecí,   v ktorých   sa   musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Skutočnosť, že okresný súd mal personálne problémy, ktoré nedokázal riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (m. m. I. ÚS 156/02, I. ÚS 65/04).

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   Ústavný   súd   vo   výroku   tohto   rozhodnutia   neprikázal   okresnému   súdu   podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných   prieťahov   z dôvodu,   že   2.   septembra   2005   bol   okresným   súdom   vyhlásený rozsudok.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   sa   domáhal   aj   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vo výške 100 000 Sk „z dôvodu dĺžky doterajšieho konania (...). Právoplatne neukončeným konaním   trvá   stav   právnej   neistoty   u sťažovateľa.   Skutočnosť,   že   predmetom   sporu   sú finančné   prostriedky   a vo   veci   doteraz   ešte   nebolo   rozhodnuté   sa   negatívne   odrazilo a podieľa na hospodárskej situácii sťažovateľa, ktorý je už od roku 1998 v likvidácii“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s   prihliadnutím   na   všetky okolnosti posudzovaného prípadu (pozri body 1 až 3 tejto časti) považuje za primerané vo výške 40 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému z účastníkov konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania trovy.

Úspešnému   sťažovateľovi   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia advokátom. Advokát vykonal tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastupovania, písomné   podanie   sťažnosti   ústavnému   súdu   5.   apríla   2005   a stanovisko   k vyjadreniu okresného súdu 15. augusta 2005). Za tri úkony právnej služby vykonané v roku 2005 patrí odmena v sume trikrát po 2 501 Sk, zvýšená o 19 % DPH, t. j. o 1 425,50 Sk, a režijný paušál trikrát po   150 Sk (§   1 ods.   3,   § 11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 9 464 Sk.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 4.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2005