znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 134/03-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   2.   júla   2003 predbežne prerokoval   sťažnosť   Ing.   K.   M., K.,   vo veci   porušenia jeho práva   na súdnu ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   spravodlivé prerokovanie   veci   pred   nezávislým   a nestranným   súdom   podľa   čl. 6 ods.   1   Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   konaním   a   rozsudkom   Krajského   súdu v Košiciach č. k. 1 Cob 108/01-61 z 11. októbra 2002 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. K. M.   o d m i e t a   ako návrh podaný oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júna 2003 doručená sťažnosť Ing. K. M., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie jeho práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na spravodlivé prerokovanie veci pred nezávislým a nestranným súdom podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   konaním a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 1 Cob 108/01-61 z 11.   októbra   2002   (ďalej   len   „napadnutý   rozsudok“).   Okrem   vyslovenia   porušenia označených práv sťažovateľ žiadal napadnutý rozsudok aj zrušiť.

Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Okresný súd Košice I (ďalej len „okresný súd“) v obchodnej veci žalobcu (SOLITÉR-SLOVAKIA, spol. s r. o., Nitra) proti sťažovateľovi, zastúpenému   advokátkou   JUDr.   H.   K.,   Advokátska   kancelária,   K.,   o 176 459   Sk s príslušenstvom rozsudkom č. k. 30 Cb 146/99-32 zo 6. marca 2001 zaviazal sťažovateľa k úhrade žalovanej čiastky a k náhrade trov konania a že na odvolanie sťažovateľa konal a rozhodol vo veci krajský súd napadnutým rozsudkom, ktorým rozsudok okresného súdu potvrdil   a sťažovateľovi   uložil   povinnosť   zaplatiť   žalobcovi   náhradu   trov   odvolacieho konania.   Zo   sťažnosti   ďalej   vyplýva,   že   podľa   sťažovateľa   krajský   súd   okrem   iného zvýhodnil   na   jeho   ujmu   žalobcu   a   na   jeho   námietky   neprihliadal   a že   z dôvodu,   že dovolanie proti rozsudku krajského súdu nebolo prípustné, domáhal sa „ochrany svojich práv   sťažnosťou   pre   porušenie   zákona   zo   dňa   5.   2.   2003,   zaslanou   generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky“ (ďalej len „generálny prokurátor“), ktorej prijatie mu bolo potvrdené „listom zo dňa 18. 2. 2003 sp. zn. VI/2 Pz 62/03-7“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak [§   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].

Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané niekým   zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže   ústavný súd   na predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa   doterajšej judikatúry ústavného súdu jednou zo zákonných podmienok pre prijatie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, t. j. v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo   upovedomenia   o inom   zásahu,   pričom   zákon o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty   odpustiť   (pozri   napr. IV. ÚS 14/03).

Pretože   napadnutý   rozsudok   nadobudol   právoplatnosť   ešte   pred   tým,   ako   sa sťažovateľ   obrátil   „sťažnosťou   pre   porušenie   zákona“   na   generálneho   prokurátora,   t.   j. najneskôr 5. februára 2003 (sťažovateľ neuviedol žiadnu skutočnosť, z ktorej by vyplýval opak), bola   predmetná sťažnosť podaná v čase (16. júna 2003), keď už uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd sa preto nemohol zaoberať opodstatnenosťou   námietok   v sťažnosti   uvedených.   Podnet   na   podanie   mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom (§ 243e až 243j Občianskeho súdneho poriadku), za ktorý   je   možné   považovať   sťažovateľom   podanú   „sťažnosť   pre   porušenie   zákona“ (Občiansky   súdny   poriadok   s takýmto   označením   mimoriadny   opravný   prostriedok neupravuje),   nemožno   totiž   z hľadiska   čl.   127   ods.   1   ústavy   považovať   za   účinný a dostupný   právny   prostriedok   nápravy,   ktorý   je   predpokladom   (podmienkou)   podania sťažnosti na ústavnom súde   podľa   tohto článku ústavy, a na jeho podanie nie je preto z hľadiska   plynutia   uvedenej   lehoty   na   podanie   sťažnosti   na   ústavnom   súde   možné prihliadať. V dôsledku toho nebolo možné nariadiť predbežné opatrenie ani sa zaoberať týmto návrhom sťažovateľa, resp. jeho žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

Z tohto dôvodu bolo potrebné jeho sťažnosť odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako návrh podaný oneskorene.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2003