znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 133/2014-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. marca 2014 prerokoval   podanie   JUDr.   Štefana   Harabina,   predsedu   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky,   č.   k.   KP   3/2013-64   zo   7.   januára   2014   o   predpojatosti   sudcov   Ústavného súdu Slovenskej   republiky   JUDr.   Ladislava   Orosza,   JUDr.   Ľudmily   Gajdošíkovej a JUDr. Jána   Lubyho   vo   veci   vedenej   na   Ústavnom   súde   Slovenskej   republiky pod sp. zn. IV. ÚS 479/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sudcovia   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   Ladislav   Orosz,   Ľudmila Gajdošíková   a   Ján   Luby   n i e   s ú   vylúčení   z   výkonu   sudcovskej   funkcie   v   konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. IV. ÚS 479/2013.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bolo 13. januára 2014   doručené   podanie   JUDr.   Štefana   Harabina   (ďalej   len   „navrhovateľ“), predsedu   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“), č. k. KP 3/2013-64 zo 7. januára 2014, ktorým vzniesol námietku predpojatosti voči sudcom ústavného súdu JUDr. Ladislavovi Oroszovi, JUDr. Ľudmile Gajdošíkovej a JUDr. Jánovi Lubymu vo veci sťažnosti Slovenskej konsolidačnej, a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), proti najvyššiemu súdu vedenej ústavným súdom pod sp. zn. IV. ÚS 479/2013. Sťažovateľka v tomto konaní namieta porušenie v petite označených práv postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Obdo V 26/09 a jeho uznesením z 24. novembra 2011.

2.   Námietku   predpojatosti   voči   sudcovi   spravodajcovi   Ladislavovi   Oroszovi navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že 22. februára 2013 podal na tohto sudcu trestné oznámenie z dôvodu, že ako vylúčený sudca konal a rozhodoval v jeho disciplinárnej veci, hoci vedel, že je proti jeho osobe zaujatý. Táto zaujatosť spočíva vo vzájomnej nevraživosti, ktorej   dôkazom   je   skutočnosť,   že   sudca   Ladislav   Orosz   sa   prostredníctvom   médií opakovane   negatívne   vyjadril   k   jeho   odbornosti   a   kvalifikovanosti   najmä   v   súvislosti s legitimitou zastavania funkcie predsedu najvyššieho súdu (v rokoch 1998 – 2003). V tejto súvislosti poukázal na viacero mediálnych správ. Vzhľadom na tieto vyjadrenia Ladislava Orosza sa dá očakávať, že bude rovnako negatívne pristupovať k jeho osobe aj v tomto konaní.

3. V súvislosti s námietkou predpojatosti vznesenej proti sudcom ústavného súdu Ladislavovi   Oroszovi,   Ľudmile   Gajdošíkovej   a   Jánovi   Lubymu   navrhovateľ   vo   svojom podaní tiež uviedol:

„Na   sudcov   celého   senátu,   teda   na   JUDr.   Ladislava   Orosza,   JUDr.   Ľudmilu Gajdošíkovú a JUDr. Jána Lubyho som podal 23. augusta 2013 trestné oznámenie. Z jeho obsahu vyplýva, že IV. senát Ústavného súdu SR zložený z predsedu Jána Lubyho a sudcov Ľudmily   Gajdošíkovej   a   Ladislava   Orosza   na   verejnom   zasadnutí   13.   augusta   2013 rozhodol vo veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 459/2012 o sťažnosti obchodnej spoločnosti GEN MAN VENTURES AG, ktorou namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 46   ods.   1   a   čl.   48   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky,   podľa   čl.   38   ods.   1   Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 MObdo V 4/2010 z 25. augusta 2011“, nálezom tak, že vyslovil porušenie základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a namietané rozhodnutie zrušil a vec vrátil   na   ďalšie   konanie.   Navrhovateľ   ďalej   argumentoval,   že   uvedeným   postupom a rozhodnutím   IV.   senát ústavného súdu   ignoroval   skutočnosť,   že   v porovnateľnej veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. III. ÚS 390/2010 ústavný súd vyslovil, že základné právo sťažovateľa nebyť odňatý zákonnému sudcovi porušené nebolo. Z uvedeného postupu sudcov   IV.   senátu   ústavného   súdu   navrhovateľ   odvodzuje   arbitrárnosť   rozhodnutia sp. zn. IV. ÚS 459/2012, ktoré považuje za „typicky účelové“, pričom „Účelovosť konania spočíva   v   tom,   že   v   dôsledku   nevraživého   vzťahu   k   predsedovi   Najvyššieho   súdu   SR Štefanovi Harabinovi, úmyselne vykonštruovali nedostatky v jeho práci s cieľom znevážiť ho ako   predsedu   súdu   a   zároveň   sa   mu   tým   revanšovať   za   kritiku,   ktorú   im   ako   sudcom Ústavného súdu SR v minulosti opakovane vecne adresoval...“.

4. Na základe uvedeného navrhovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vylúčil sudcov ústavného súdu JUDr. Ladislava Orosza, JUDr. Ľudmilu Gajdošíkovú a JUDr. Jána Lubyho pre ich predpojatosť z výkonu sudcovskej funkcie v konaní o sťažnosti vedenej ústavným súdom pod sp. zn. IV. ÚS 479/2013.

5. Predsedníčka ústavného súdu v zmysle rozvrhu práce ústavného súdu platného od 1. marca 2013 do 28. februára 2014 predložila podanie navrhovateľa podľa § 28 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   I.   senátu   ústavného   súdu   na   jeho prerokovanie a rozhodnutie.

II.

6. Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

7. Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť, že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho   pojednávania,   môže   ju   účastník   konania   vyhlásiť   bez   zbytočného   odkladu. Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje. Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

8. Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce na rok 2013 (platného v rozhodnom čase, pozn.) o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhoduje prvý senát, ak ide o sudcov štvrtého senátu.

9.   Z   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   existenciu   nestrannosti   sudcu   treba posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania   konkrétneho   sudcu   v   danej   veci   a   tiež   podľa   objektívneho   hľadiska,   teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00). Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby proti účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie   vo   veci.   Nestranný   súd   poskytuje   všetkým   účastníkom   konania   rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).

10.   Namietaní   sudcovia   k   vzneseným   námietkam   predpojatosti   podaným navrhovateľom   uviedli,   že   tieto   sú   nedôvodné,   resp.   účelové   a   že   sa   necítia   byť v predmetnej   veci   zaujatí.   V   podrobnostiach   reagovali   podobne   ako   vo   veci sp. zn. I. ÚS 664/2013   (a   mnohých   ďalších,   napr.   I.   ÚS   652/2013,   I.   ÚS   36/2013, I. ÚS 61/2014, I. ÚS 93/2014), na argumentáciu ktorú ústavný súd v ďalšom odkazuje.

11.   Hoci   sa   úprava   vylúčenia   sudcu   v   základných   rysoch   zhoduje   s   úpravou obsiahnutou v iných procesných predpisoch, v jednotlivých typoch konania pred ústavným súdom však môžu nastať situácie, na ktoré nemožno celkom mechanicky aplikovať poňatie nestrannosti a nepredpojatosti, tak ako je uplatňované (i) v konaniach, ktorých predmetom je   ochrana   individuálnych   subjektívnych   práv   (tak   to   je   napr.   pri   abstraktnej   kontrole právnych   noriem),   alebo   (ii)   v   konaniach,   kde   je   postavenie   účastníka   konania   (jeho zástupcu) iné ako v klasickej procesnej schéme účastníctva (pozri napr. § 21 ods. 1, 3 a 4, § 49 a § 51 zákona o ústavnom súde).

12. Sťažovateľka   v podanej sťažnosti   namieta porušenie bližšie označených   práv postupom   najvyššieho   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   1   Obdo   V   26/09   a   jeho uznesením   z 24. novembra   2011.   Z   tohto   pohľadu   je   potrebné   vnímať   aj   oprávnenie „zástupcu   účastníka“   podať   námietku   predpojatosti   proti   vec   prerokovávajúcim   sudcom ústavného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 479/2013, najmä pokiaľ ide o dôvody uvádzané v tejto námietke. Postavenie predsedu najvyššieho súdu JUDr. Štefana Harabina v konaní pred ústavným súdom vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 479/2013, ktorého osoby sa námietky   predpojatosti   uvedené   v   podaní   navrhovateľa   výlučne   týkajú,   je prima   facie iné/slabšie, ako je postavenie vec prerokovávajúceho senátu najvyššieho súdu (o ktorého vec v skutočnosti ide) alebo ako je postavenie priamych účastníkov uvedeného konania pred všeobecným   súdom.   Za   takejto   situácie   spravidla   nemôže   obstáť   námietka predpojatosti   vznesená   predsedom   najvyššieho   súdu,   ktorá   sa   týka   výlučne   vzťahu namietaných sudcov ústavného súdu k osobe predsedu najvyššieho súdu; osoba predsedu najvyššieho súdu totiž nie je účastníkom pôvodného pred ústavným súdom napadnutého konania, pričom podané námietky neobsahovali také skutočnosti, ktoré potencionálne mohli nejakým   spôsobom   súvisieť   s   predpojatosťou   sudcov   Ladislava   Orosza,   Ľudmily Gajdošíkovej   a   Jána   Lubyho   (členov   IV.   senátu)   vo veci ústavného   prieskumu   postupu najvyššieho   súdu   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 1   Obdo   V   26/09   a   jeho   uznesením z 24. novembra 2011.

13.   Po   preskúmaní   podnetu   navrhovateľa   I.   senát   ústavného   súdu   nezistil   také skutočnosti,   ktoré   by   podľa   §   27   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   viedli   k   vylúčeniu uvedených   sudcov   z   výkonu   sudcovskej   funkcie   v   konaní   vo   veci   vedenej   ústavným súdom pod sp. zn. IV. ÚS 479/2013. Ústavný súd aj v iných prípadoch nepripustil námietky navrhovateľa podobného charakteru (III. ÚS 30/2012, III. ÚS 560/2011, III. ÚS 501/2011, I. ÚS   622/2012,   I.   ÚS   36/2013,   I.   ÚS   61/2014).   Výrokom   svojho   rozhodnutia   preto vyslovil, že sudcovia ústavného súdu Ladislav Orosz, Ľudmila Gajdošíková a Ján Luby nie sú   vylúčení   z   výkonu   sudcovskej   funkcie   v   konaní   vedenom   ústavným   súdom pod sp. zn. IV. ÚS 479/2013.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. marca 2014