znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 133/09-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   29. apríla 2009 predbežne prerokoval sťažnosť B. S., Č., D. S., Č., a A. S., Č., zastúpených advokátom JUDr. P. D., Ž., vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Čadca   v konaní   vedenom pod sp. zn. 8 C 66/08 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť B. S., D. S. a A. S. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. marca 2009 doručená sťažnosť B. S., Č., D. S., Č., a A. S., Č. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. P. D., Ž., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 66/08.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia podali 30. mája 2008 okresnému súdu návrh na začatie   konania   na   zriadenie   vecného   bremena   a   vydanie   predbežného   opatrenia. Konanie je vedené pod sp. zn. 8 C 66/08.

Podľa   sťažovateľov „... boli zo strany súdu vykonávané často neefektívne úkony, ktoré viedli k prieťahom v predmetnom súdnom konaní“, v dôsledku čoho „súdne konanie trvá cca 1 rok bez toho, aby bola vec právoplatne skončená. Sťažovatelia tvrdia, že k prieťahom v konaní dochádza hlavne zavinením súdu. Aj keby pripustili, že k prieťahom dochádza z dôvodu zložitosti sporu, nemožno tým ospravedlniť častú   pasivitu,   resp.   neproduktívne   konanie   súdu.   Vlastným   konaním,   či   pasivitou sťažovatelia k prieťahom neprispeli. Sťažovatelia tvrdia, že uvedeným postupom Okresného súdu v Čadci bolo porušené ich právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, vyplývajúce z čl. 127 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky... Sťažovatelia vyčerpali všetky možnosti domáhať sa svojho práva tým, že telefonicky urgovali   vec   pre   prieťahy   v   súdnom   konaní   podľa   zák.   80/1992   Zb.   o   štátnej   správe súdov.“.

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

1. základné právo sťažovateľov v rade I. B. S., nar..., bytom Č., v rade II. D. S., nar... bytom Č. a v rade III. A. S., nar... bytom Č., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej Republiky a v   čl. ods. 2 Listiny základných práv a slobôd Okresným súdom v Čadci postupom v konaní vedenom pod spis. zn. 8 C 66/2008 bolo porušené.

2. Okresnému súdu v Žiline v konaní vedenom pod. spis. zn. 8 C 66/2008 prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. B. S., nar..., bytom v Č., D. S., nar... bytom Č. a A. S., nar... bytom Č. priznáva primerané   finančné   zadosťučinenie   spolu   v   sume   300   000,-   Sk,   (9   958.18   Eur),   ktoré je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný   súd   v   Žiline   je   povinný   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia   vo   výške 1238,88,- Eur,- na účet právneho zástupcu JUDr. P. D., vedený v T. a. s., č. účtu...“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Z § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného   súdu pri predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   je   tiež   posúdiť,   či   nie   je   zjavne   neopodstatnená. V súlade   s konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o zjavnej   neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným   právom,   porušenie   ktorého   sa   namietalo,   ale   aj   vtedy,   ak   v konaní   pred orgánom   verejnej   moci   vznikne   procesná   situácia   alebo   procesný   stav,   ktoré   vylučujú, aby tento   orgán   (všeobecný   súd)   porušoval   uvedené   základné   právo,   pretože   uvedená situácia   alebo   stav   takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú   (IV. ÚS 16/04,   II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a v jeho   prítomnosti   a aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu   je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany, a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu ten orgán   verejnej   moci,   ktorého   kompetencia   predchádza   právomoci   ústavného   súdu (IV. ÚS 128/04).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

V konaní o sťažnosti vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nečinnosťou všeobecného súdu považuje ústavný súd za účinný prostriedok nápravy   namietaného   protiprávneho   stavu,   ktorý   majú   sťažovatelia   k dispozícii pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, sťažnosť proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 62 ods. 1 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).   Účinnosť   takého   právneho   prostriedku   ochrany   pred   zbytočnými   prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach (§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4 a § 52 ods. 1) zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných   prieťahov   a ustanovuje   za   také   prieťahy   aj   disciplinárnu   zodpovednosť (§ 116 a § 118 citovaného zákona).

Účelom   sťažnosti   proti   porušovaniu   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie je v súlade s právom zaručeným čl. 48 ods. 2 ústavy, ale poskytnutie príležitosti súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou (m. m. II. ÚS 64/97, I. ÚS 20/05). Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   koná   iba   za   predpokladu, ak sťažovatelia preukážu, že účinne využili označený právny prostriedok nápravy podľa zákona   o súdoch,   alebo   ak   preukážu,   že   túto   podmienku   nesplnili   z dôvodov   hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Z § 65 zákona o súdoch vyplýva, že sťažnosť musí byť vybavená do 30 dní odo dňa jej doručenia. Vzhľadom na nutnosť doručenia sťažnosti je zrejmé, že sťažnosť musí byť podaná písomne.

Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú „telefonicky urgovali vec pre prieťahy v súdnom konaní podľa zák. 80/1992 Zb. o štátnej správe súdov“.

Zákon   Slovenskej   národnej   rady   č. 80/1992   Zb.   o   sídlach   a   obvodoch   súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon   o   štátnej   správe   súdov)   bol   zrušený   práve   uvedeným   zákonom   o súdoch,   ktorý nadobudol účinnosť 1. apríla 2005, a preto sťažovatelia pri podávaní sťažnosti predsedovi okresného súdu mali postupovať podľa neho.

Je   zrejmé,   že   sťažovatelia   pred   podaním   sťažnosti   na   ústavnom   súde   účinný prostriedok nápravy namietaného protiprávneho stavu nevyužili a zároveň nepreukázali ani to, že uvedenú podmienku nesplnili z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona   o ústavnom   súde),   pričom   existenciu   takýchto   dôvodov   nemožno   vyvodiť ani z obsahu sťažnosti.

Uvedené   skutočnosti   zakladajú   dôvod   na   odmietnutie   sťažnosti   sťažovateľov pre jej neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   navyše   poznamenáva,   že   v petite   sťažnosti   sťažovateľov   (v   časti druhého, tretieho a štvrtého výroku) je zrejme omylom nesprávne špecifikovaný odporca – Okresný súd Žilina v konaní pred ústavným súdom (správne má byť Okresný súd Čadca).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. apríla 2009