znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 133/03-5

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   2.   júla   2003 predbežne prerokoval sťažnosť M. P., bytom K., vo veci porušenia jeho základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 879/02 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. P.   o d m i e t a   ako návrh podaný oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 16. júna 2003 doručené podanie M. P., bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Podnet“, ktoré vzhľadom na jeho obsah ústavný súd posúdil ako sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vo veci porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „Dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 879/02.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 2. mája 2000 okresnému súdu žalobu, ktorá do dnešného dňa nie je rozhodnutá, keď okresný súd ju „po viac ako 3 rokoch poslal na rozhodovanie Okresnému súdu Bratislava I“. Z pripojeného podania predsedu okresného súdu z 2. apríla 2003 označeného ako „Podanie – odpoveď“ vyplýva, že „z dôvodu miestnej nepríslušnosti   spis   bol   dňa   20.   2.   2003   odstúpený   na   ďalšie   konanie   Okresnému   súdu Bratislava I“. Z pripojeného listu sťažovateľa z 28. apríla 2003 označeného ako „Opakovaná sťažnosť“   vyplýva,   že   „V marci   2003   som   poslal   (...)   sťažnosť   o marení   uznesenia Najvyššieho súdu SR Okresným súdom Košice I. 2. apríla 2003 som obdržal od Okresného súdu Košice I odpoveď (...)“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak [§   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].

Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané niekým   zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže   ústavný súd   na predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa   doterajšej judikatúry ústavného súdu jednou zo zákonných podmienok pre prijatie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, t. j. v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo   upovedomenia   o inom   zásahu,   pričom   zákon o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty   odpustiť   (pozri   napr. IV. ÚS 14/03).

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03). Obdobne to platí aj pre právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru (I. ÚS 34/03, I. ÚS 65/03).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ namietal porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov,   resp.   práva   na prerokovanie veci   v primeranej lehote,   podľa označených článkov ústavy a Dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 879/02, ktoré sa začalo podaním jeho žaloby na tomto súde 2. mája 2000.

Z písomností, ktoré sťažovateľ pripojil k sťažnosti, však vyplýva, že okresný súd najneskôr od 6. marca 2003, keď z dôvodu miestnej nepríslušnosti zaslal spis vo veci jeho žaloby z 2. mája 2000 Okresnému súd Bratislava I, už vo veci nekoná a nemôže sa už odvtedy   preto   dopúšťať   konania, ktoré   je v rozpore   s označenými právami sťažovateľa. Sťažovateľ sa teda o skutočnostiach týkajúcich sa namietaného postupu okresného súdu dozvedel najneskôr 2. apríla 2003 z odpovede jeho predsedu, keď mu postúpenie veci bolo oznámené. Predmetnú sťažnosť sťažovateľ ústavnému súdu však podal až 16. júna 2003, t. j. v čase, keď už uplynula lehota ustanovená pre tento typ konania pred ústavným súdom. Ústavný súd vo vzťahu k napadnutému konaniu pred okresným súdom musel preto sťažnosť sťažovateľa   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   odmietnuť   ako   návrh   podaný oneskorene.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2003