- # -

I. ÚS 132/93

Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci podnetu Národnej banky Slovenska, zastúpenej jej guvernérom, o porušenie ústavného práva vlastniť majetok a o určenie subjektu vlastníctva na svojom neverejnom zasadnutí takto r o z h o d o l :

1) Podnet na začatie konania v časti namietajúcej porušenie vlastníckeho práva   o d m i e t a.

2) Podnet na začatie konania o určenie subjektu vlastníckeho práva výkladom § 1 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb.   o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e : V mene Národnej banky Slovenska sa dňa 19. 10. 1993 obrátil na Ústavný súd Slovenskej republiky guvernér Národnej banky Slovenska Ing. Vladimír Masár s podnetom namietajúcim porušenie ústavou zaručeného práva vlastniť majetok podľa článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. K porušeniu vlastníckeho práva navrhovateľa malo dôjsť   v dôsledku vyjadrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky   k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v štátnom vlastníctve medzi Slovenskou televíziou a Národnou bankou Slovenska formou zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva   (stanovisko   Ministerstva   financií   SR   č. j. 72/83/1993 zo dňa 12. 2. 1993) a to konkrétne formuláciou, že: "Slovenská televízia ani Národná banka Slovenska nie je subjektom vlastníckeho práva a preto pre nakladanie s nehnuteľnosťami platia právne predpisy upravujúce právo hospodárenia." V ďalšej časti svojho podnetu Národná banka Slovenska žiada Ústavný súd Slovenskej republiky, aby výkladom určil, či je subjektom vlastníckeho práva v zmysle a rozsahu § 1 ods. 4 zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska.

- # -

Ústavný súd môže začať konanie aj na podnet fyzických a právnických osôb, ktoré namietajú porušenie svojich práv. Konanie sa začne prijatím podnetu.

1) Pri predbežnom   prerokovávaní každého podnetu skúma ústavný súd procesné a iné podmienky ustanovené pre jeho prijatie na ďalšie konanie. Jednou z takýchto podmienok sú i predpísané obsahové náležitosti predloženého podnetu. V podnete musí byť preto označené konanie alebo opomenutie, ktoré môže porušiť ústavné alebo iné právo toho, kto sa práva domáha. V podnete Národnej banky Slovenska sa za konanie porušujúce jej vlastnícke právo   označuje stanovisko   Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 12. 2. 1993. Týmto stanoviskom Ministerstvo financií SR reaguje na žiadosť Národnej banky Slovenska k jeho vypracovaniu zo dňa 5. 1. 1993 (č. j. 4/93). Problematiku   odplatného alebo   bezodplatného   prevodu národného majetku na iné, ako štátne subjekty vlastníckeho práva upravovala   v   rozhodnom   období   aj   vyhláška   Federálneho ministerstva financií č. 119/1988 Zb. o hospodárení s národným majetkom. Uvedený právny   predpis pre uskutočnenie takéhoto prechodu upravuje dve základné podmienky a to: spracovanie zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva národného majetku na občana alebo organizáciu (§ 14 ods.   1) a súhlas   republikového ministerstva financií, po udelení ktorého nadobúda takáto zmluva platnosť (§ 14 ods. 4). K možnému porušeniu vlastníckeho práva by mohlo dôjsť len vtedy, ak by podľa zákonom upravených podmienok ministerstvo   financií   odmietlo   udeliť   súhlas   k   zmluve o bezodplatnom prevode národného majetku uzavretej medzi Národnou bankou Slovenska a Slovenskou televíziou. V takomto prípade by Ústavný   súd Slovenskej   republiky   tiež skúmal   povahu spolupôsobenia ministerstva financií pri nadobudnutí platnosti zmluvy o bezodplatnom prevode národného majetku, a to v tom zmysle, či mu vyhláška č. 119/1988 Zb. ukladala povinnosť udeliť súhlas (ak   sú splnené zákonom   upravené podmienky prevodu vlastníckeho práva k národnému majetku) alebo mu poskytuje iba možnosť na udelenie tohoto súhlasu. K situácii, v ktorej by reálne mohlo dôjsť k porušeniu vlastníckeho práva navrhovateľa,   a to konaním (opomenutím) vylučujúcim   jeho   nadobudnutie,   však   nedošlo. Navrhovateľ predovšetkým nedoložil   text zmluvy o   bezodplatnom prevode národného majetku uzavretej so Slovenskou televíziou a nedoložil ani dokument   potvrdzujúci odmietnutie   jej schválenia

- # -

Ministerstvom financií Slovenskej republiky v zmysle § 14 ods. 4 vyhlášky č. 119/1988 Zb. Ako vyplýva z príloh podania, po zaslaní stanoviska Ministerstva financií Slovenskej republiky sa Národná banka Slovenska ďalej nesnažila získať nehnuteľnosť do svojho   vlastníctva   formou   zmluvy   o bezodplatnom prevode vlastníctva k národnému majetku,   ale súhlasila so zmluvou o prevode práva hospodárenia k národnému majetku podľa § 12 ods. 3 vyhlášky č. 119/1988 Zb. (priložený zo dňa 20. 5. 1993   potvrdzujúci túto skutočnosť). Stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky preto v danom prípade nie   je právne   relevantným konaním,   ktorým možno porušiť vlastnícke právo navrhovateľa. Takýmto konaním by však mohlo byť odmietnutie schválenia zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k národnému majetku medzi Slovenskou televíziou a Národnou bankou Slovenska, ku ktorému nedošlo, pretože takáto zmluva Ministerstvu financií Slovenskej republiky nebola predložená. Z uvedených   dôvodov Ústavný súd   Slovenskej republiky rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.   38/1993 Z. z. o   organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcovtak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohoto rozhodnutia pod bodom 1).

2) V druhej časti svojho podnetu navrhovateľ žiada, aby Ústavný súd Slovenskej republiky "svojím rozhodnutím určil, že Národná banka Slovenska založená zákonom č. 566/1992 Zb. je subjektom vlastníckeho práva a môže nadobúdať nehnuteľný majetok v rozsahu určenom zákonom do svojho vlastníctva v zmysle § 1 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska". V tejto časti svojho podnetu navrhovateľ žiadal záväzný výklad príslušných ustanovení zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska. V rámci konaní o podnete Ústavný súd Slovenskej republiky vykladá ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov Slovenskej republiky len v rozsahu a spôsobom opodstatneným povahou namietaného porušenia ústavného alebo iného práva navrhovateľa. Paragraf 1 ods. 4 citovaného zákona upravuje postavenie Národnej banky Slovenska ako podnikateľa a jej oprávnenie nakladať s vlastným majetkom. V tejto časti svojho podnetu však navrhovateľ

- # -

neoznačil žiadne konanie (opomenutie), ktorými bolo porušené jeho právo nakladať s vlastným majetkom a neoznačil ani subjekt (subjekty), ktoré jeho vlastnícke právo porušili. Navrhovateľ žiada ústavný súd iba o záväzný   výklad uvedeného ustanovenia zákona č. 566/1992 Zb. Ústavný súd Slovenskej republiky je oprávnený podávať iba výklad ústavných zákonov a to len vtedy, ak je vec sporná (článok 128 ods. 1 ústavy). Z dôvodu nepríslušnosti a podľa § 25 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. ústavný súd rozhodol o odmietnutí podnetu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohoto rozhodnutia pod bodom 2). P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach dňa 16. decembra 1993 JUDr. Ján   K l u č k a predseda senátu