SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 132/2015-17
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. marca 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátkou JUDr. Mariannou Lechmanovou, Štúrova 20, Košice, vo veci namietanéhoporušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 299/2007a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. februára2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietaporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojejzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 299/2007.
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal na okresnom súde31. decembra 2007 návrh na vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka. Konanieo uvedenom návrhu nie je ešte právoplatne skončené a vo veci samej nebolo ešte meritórnerozhodnuté. Po uvedení chronológie procesných úkonov sa sťažovateľ domnieva, žev danom prípade okresný súd opakovane po dobu niekoľkých mesiacov nevykonávalžiadne úkony, čím porušil označené práva sťažovateľa.
3. Dňa 14. januára 2015 sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu sťažnosťna zbytočné prieťahy v konaní, ktorý v odpovedi zo 6. februára 2015 uviedol, že sťažnosť jenedôvodná, pretože okresný súd plynulo konal a na pojednávaní 27. februára 2015 vo veciaj meritórne rozhodne. Doterajšia dĺžka konania je determinovaná najmä správanímodporcu, ktorý sa nezúčastňoval nariadených pojednávaní.
4. Sťažovateľ v závere navrhuje, aby ústavný súd rozhodol, že jeho základné právo naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právona prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 299/2007 porušené bolo, a prikázalokresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov. Okrem toho sa domáha priznaniafinančného zadosťučinenia v sume 4 000 € a úhrady trov právneho zastúpenia.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcovustanoví zákon. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnejrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskejrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalejlen „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľaa zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaníodmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemáprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavnýsúd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Predmetom sťažnosti sťažovateľa je námietka porušenia jeho základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právana prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 299/2007.
7. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahyv konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stavzapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil možnosť podaťsťažnosť na prieťahy v súdnom konaní podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdocha o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodnýchosobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
8. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmyslezákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv,ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právomna konanie bez zbytočných prieťahov (napr. I. ÚS 558/2014). Účinnosť takého právnehoprostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj zneniezákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonovv znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcukonať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť[§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti jezistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhéhoodseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný naúčel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon podľa tretieho odsekupredmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, žesťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, akje to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“. Vsúvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov aleboiných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv aslobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, jejedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkoukonania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.
9. Zo zistení ústavného súdu je zrejmé, že sťažovateľ nepočkal na vybavenie nímpodanej sťažnosti na prieťahy predsedom okresného súdu, ale v podstate súbežne(do dvoch týždňov) po jeho odpovedi podal aj sťažnosť na ústavnom súde (19. február2015). Keďže sťažnosť sťažovateľa však na okresnom súde nezostala bez odozvy a okresnýsúd 27. februára 2015 na pojednávaní rozhodol rozsudkom, čím došlo k naplneniu podstatya zmyslu tohto inštitútu (sťažnosti na prieťahy podľa § 62 zákona o súdoch, pozn.),z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde odmietol vo vzťahu k okresnému súdu pre jej neprípustnosť (napr.IV. ÚS 44/03, II. ÚS 107/04, I. ÚS 182/2012).
10. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavnýsúd zaoberal ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. marca 2015