znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 132/2015-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. marca 2015predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpenéhoadvokátkou JUDr. Mariannou Lechmanovou, Štúrova 20, Košice, vo veci namietanéhoporušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   jeho   záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 299/2007a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. februára2015   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietaporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojejzáležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 299/2007.

2.   Zo sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   podal   na   okresnom   súde31. decembra 2007 návrh na vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka. Konanieo uvedenom návrhu nie je ešte právoplatne skončené a vo veci samej nebolo ešte meritórnerozhodnuté.   Po   uvedení   chronológie   procesných   úkonov   sa   sťažovateľ   domnieva,   žev danom   prípade   okresný   súd   opakovane   po   dobu   niekoľkých   mesiacov nevykonávalžiadne úkony, čím porušil označené práva sťažovateľa.

3.   Dňa   14.   januára   2015   sťažovateľ   podal   predsedovi   okresného   súdu   sťažnosťna zbytočné prieťahy v konaní, ktorý v odpovedi zo 6. februára 2015 uviedol, že sťažnosť jenedôvodná, pretože okresný súd plynulo konal a na pojednávaní 27. februára 2015 vo veciaj   meritórne   rozhodne.   Doterajšia   dĺžka   konania   je   determinovaná   najmä   správanímodporcu, ktorý sa nezúčastňoval nariadených pojednávaní.

4. Sťažovateľ v závere navrhuje, aby ústavný súd rozhodol, že jeho základné právo naprerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právona prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného súdu v   konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 299/2007 porušené bolo, a prikázalokresnému   súdu   konať   bez   zbytočných   prieťahov.   Okrem   toho   sa   domáha   priznaniafinančného zadosťučinenia v sume 4 000 € a úhrady trov právneho zastúpenia.

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii   ústavného   súdu,   o spôsobe   konania   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcovustanoví zákon. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnejrady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskejrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalejlen   „zákon   o ústavnom   súde“)   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľaa zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaníodmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na prerokovanie   ktorých   nemáprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavnýsúd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Predmetom sťažnosti sťažovateľa je námietka porušenia jeho základného právana prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právana prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 299/2007.

7. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahyv konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stavzapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil možnosť podaťsťažnosť na prieťahy v súdnom konaní podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdocha o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodnýchosobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

8. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmyslezákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv,ktoré   súvisia   so   základným   právom   na   súdnu   ochranu,   ako   aj   so   základným   právomna konanie bez zbytočných prieťahov (napr. I. ÚS 558/2014). Účinnosť takého právnehoprostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj zneniezákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonovv znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcukonať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť[§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti jezistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhéhoodseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný naúčel   zistenia   stavu   veci   prešetriť   všetky   skutočnosti.“.   Napokon   podľa   tretieho   odsekupredmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, žesťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, akje to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“. Vsúvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov aleboiných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv aslobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, jejedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkoukonania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

9. Zo zistení ústavného súdu je zrejmé, že sťažovateľ nepočkal na vybavenie nímpodanej   sťažnosti   na   prieťahy   predsedom   okresného   súdu,   ale   v podstate   súbežne(do dvoch týždňov) po jeho odpovedi podal aj sťažnosť na ústavnom súde (19. február2015). Keďže sťažnosť sťažovateľa však na okresnom súde nezostala bez odozvy a okresnýsúd 27. februára 2015 na pojednávaní rozhodol rozsudkom, čím došlo k naplneniu podstatya zmyslu   tohto   inštitútu   (sťažnosti   na   prieťahy   podľa   §   62   zákona   o súdoch,   pozn.),z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde odmietol vo vzťahu k okresnému súdu pre jej neprípustnosť (napr.IV. ÚS 44/03, II. ÚS 107/04, I. ÚS 182/2012).

10. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavnýsúd zaoberal ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 2015