znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 132/2014-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. marca 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosti   spoločností   LUMASA,   s.   r.   o.,   NEMIKA,   s.   r.   o., TEKTA, s. r. o., BELOJA, s. r. o., FORTYS, s. r. o., FREDAN, s. r. o., GELINA, s. r. o., KOBYS, s. r. o., VUSTA, s. r. o., ZAGEA, s. r. o., ALANA, s. r. o., ZIVNA, s. r. o., NOLREA, s. r. o., DORZA, s. r. o., SIROX, s. r. o., LUDIANA, s. r. o., LIBANA, s. r. o., SIDEN,   s. r. o.,   SADERTA,   s.   r.   o.,   a   VIREL,   s.   r.   o.,   všetky   so   sídlom   Košická   44, Bratislava,   zastúpených   advokátkou   Mgr.   PhDr.   Helenou   Drappanovou,   konateľkou Advokátskej   kancelárie   ČIČMANEC   &   DRAPPANOVÁ,   s.   r.   o.,   Prievozská   14/A, Bratislava, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky oznámeniami Daňového úradu Bratislava   z 8. októbra 2014   č.   9101302/5/4538922/2013,   č.   9101302/5/4538983/2013, č. 9101302/5/4539517/2013,   č.   9101302/5/4538592/2013,   č.   9101302/5/4538676/2013, č. 9101302/5/4538701/2013,   č.   9101302/5/4538738/2013,   č.   9101302/5/4538775/2013, č. 9101302/5/4539577/2013,   č.   9101302/5/4539600/2013,   č.   9101302/5/4538560/2013, č. 9101302/5/4539682/2013,   č.   9101302/5/4539020/2013,   č.   9101302/5/4538638/2013, č. 9101302/5/4539487/2013,   č.   9101302/5/4538884/2013,   č.   9101302/5/4538835/2013, č. 9101302/5/4539088/2013,   č.   9101302/5/4539054/2013   a č.   9101302/5/4539554/2013 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť   spoločnosti   LUMASA,   s.   r.   o.,   vedenú   pod   sp. zn. Rvp 23036/2013, spoločnosti   NEMIKA,   s.   r.   o.,   vedenú   pod   sp.   zn.   Rvp   23037/2013,   spoločnosti TEKTA, s. r. o., vedenú pod sp. zn. Rvp 23038/2013, spoločnosti BELOJA, s. r. o., vedenú pod   sp.   zn.   Rvp   23039/2013,   spoločnosti   FORTIS,   s.   r.   o.,   vedenú   pod sp. zn. Rvp 23040/2013, spoločnosti FREDAN, s. r. o., vedenú pod sp. zn. 23041/2013, spoločnosti GELINA, s. r. o., vedenú pod sp. zn. Rvp 23042/2013, spoločnosti KOBYS, s. r. o., vedenú pod   sp. zn. Rvp 23043/2013,   spoločnosti   VUSTA,   s.   r.   o.,   vedenú   pod   sp.   zn. Rvp 23044/2013,   spoločnosti   ZAGEA,   s.   r.   o.,   vedenú   pod   sp.   zn.   Rvp   23045/2013, spoločnosti   ALANA,   s. r. o.,   vedenú   pod sp.   zn. Rvp   23046/2013, spoločnosti   ZIVNA, s. r. o.,   vedenú   pod   sp.   zn.   Rvp   2047/2013,   spoločnosti   NOLREA,   s. r. o.,   vedenú pod sp. zn.   Rvp   23048/2013,   spoločnosti   DORZA,   s.   r.   o.,   vedenú   pod   sp.   zn. Rvp 23049/2013,   spoločnosti   SIROX,   s. r. o.,   vedenú   pod   sp.   zn.   Rvp   23050/2013, spoločnosti LUDIANA, s. r. o., vedenú pod sp. zn. Rvp 23051/2013, spoločnosti LIBANA, s. r. o., vedenú pod sp. zn. Rvp 23052/2013, spoločnosti SIDEN, s. r. o., vedenú pod sp. zn. Rvp 23053/2013,   spoločnosti   SADERTA,   s. r.   o.,   vedenú   pod sp. zn. Rvp 23054/2013, a spoločnosti VIREL, s. r. o., vedenú pod sp. zn. Rvp 23055/2013   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 23036/2013.

2. Sťažnosť spoločnosti   LUMASA,   s.   r.   o.,   NEMIKA,   s.   r.   o.,   TEKTA, s.   r.   o., BELOJA, s. r. o., FORTIS, s. r. o., FREDAN, s. r. o., GELINA, s. r. o., KOBYS, s. r.o., VUSTA, s. r. o., ZAGEA, s. r. o., ALANA, s. r. o., ZIVNA, s. r. o., NOLREA, s. r. o., DORZA, s. r. o., SIROX, s. r. o., LUDIANA, s. r. o., LIBANA, s. r. o., SIDEN, s. r. o., SADERTA, s. r. o., a VIREL, s. r. o.,   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 27. decembra 2013 doručené sťažnosti spoločností LUMASA, s. r. o., NEMIKA, s. r. o., TEKTA, s. r. o., BELOJA, s. r. o., FORTIS, s. r. o., FREDAN, s. r. o., GELINA, s. r. o., KOBYS, s. r. o., VUSTA, s. r. o., ZAGEA, s. r. o., ALANA, s. r. o., ZIVNA, s. r. o., NOLREA, s. r. o., DORZA, s. r. o., SIROX, s. r. o., LUDIANA, s. r. o., LIBANA, s. r. o., SIDEN, s. r. o., SADERTA, s. r. o., a VIREL, s. r. o., všetky so sídlom Košická 44, Bratislava (ďalej len „sťažovatelia“), každá z nich konajúca prostredníctvom konateľa PhDr. Lukáša Kocúna, namietajúcich porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46   ods.   1 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   oznámeniami Daňového úradu Bratislava (ďalej len „daňový úrad“) z 8. októbra 2014 č. 9101302/5/4538922/2013, č. 9101302/5/4538983/2013,   č. 9101302/5/4539517/2013,   č.   9101302/5/4538592/2013, č. 9101302/5/4538676/2013,   č. 9101302/5/4538701/2013,   č.   9101302/5/4538738/2013, č. 9101302/5/4538775/2013,   č. 9101302/5/4539577/2013,   č.   9101302/5/4539600/2013, č. 9101302/5/4538560/2013,   č. 9101302/5/4539682/2013,   č.   9101302/5/4539020/2013, č. 9101302/5/4538638/2013,   č. 9101302/5/4539487/2013,   č.   9101302/5/4538884/2013, č. 9101302/5/4538835/2013,   č. 9101302/5/4539088/2013,   č.   9101302/5/4539054/2013 a č. 9101302/5/4539554/2013 (ďalej len „oznámenia“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že každý zo sťažovateľov «... Dňa 20. 09. 2013... predložil daňovému úradu oznámenie, že podľa § 4 ods. 6 zákona DPH sa stal platiteľom dane z pridanej hodnoty z dôvodu, že sa stal jedným z právnych nástupcov spoločnosti BREXTA, s. r. o., so sídlom Košická 44, 821 08 Bratislava..., ktorá zanikla bez likvidácie podľa § 69 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObchZ“) rozdelením a podľa § 69 ods.   4 ObchZ prešlo imanie zanikajúcej spoločnosti na sťažovateľa...   Dňa 8.   10.   2013 daňový úrad vydal pod sp. zn.:... Oznámenie o nevydaní osvedčenia podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH...».

3.   Sťažovatelia   uviedli,   že „Právnym   dôvodom   neakceptovania   oznámenia sťažovateľa o tom, že sa stal platiteľom DPH podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH, nevydania osvedčenia o registrácii a nepridelení identifikačného čísla pre DPH, bol názor daňového úradu,   vychádzajúci   zo   Smernice   rady   2006/112/ES   a ustálenej   judikatúry   EÚ,   podľa ktorých môže postavenie platiteľa DPH nadobudnúť len zdaniteľná osoba, ktorá vykonáva ekonomickú činnosť, ako i z výkladu pojmov používaných v zákone o DPH, pri ktorých nie je možné vychádzať len z gramatického výkladu tohto zákona, ale je potrebné využiť aj výklad systematický v úzkom vzťahu s výkladom teleologickým, čo znamená, že pri aplikácii ustanovení zákona o DPH daňová správa sleduje zmysel a účel týchto ustanovení, ako aj kontext v akom je tento právny predpis upravený, v dôsledku čoho ustanovenie § 4 ods. 6 zákona   o DPH   nie   je   možné   vykladať   nezávisle   od   iných   ustanovení   s poukazom na ustanovenie § 3 zákona o DPH.“.

4.   Podľa   názoru   sťažovateľov „Takýto   výklad   ustanovenia   §   4   ods.   6   zákona o DPH...   trpí   vadou   arbitrárnosti,   nekonformnosti   s ústavou   a predstavuje   ľubovôľu daňového úradu pri výklade tohto ustanovenia“.

5. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie ich základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy „Oznámením daňového úradu   o nevydaní   osvedčenia   podľa   §   4   ods.   6   zákona   DPH   z 08.   10.   2013   sp.   zn...“. Súčasne žiadali zrušenie predmetných oznámení a vrátenie vecí daňovému úradu na ďalšie konania a priznanie im trov právneho zastúpenia.

II.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7.   Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8.   Z   citovaného   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   ústavný   súd   rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých sa namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02, IV. ÚS 115/07).

9. Sťažovatelia namietali porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom a napadnutými rozhodnutiami (oznámeniami) daňového úradu o nevydaní im osvedčenia „podľa § 4 ods. 6 zákona DPH z 08. 10. 2013“ (body 1 a 5).

II.A

K spoločnému prerokovaniu vecí

10. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

11. S prihliadnutím na v zásade identický obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 23036/2013 až sp. zn. Rvp 23055/2013 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na skutočnosť, že sťažovatelia sú právnymi nástupcami zaniknutej spoločnosti BREXTA, s. r. o. (pozri bod 2), v mene ktorých koná ich spoločný konateľ (PhDr. Lukáš Kocún), a daňového úradu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.B K namietanému porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy označenými oznámeniami daňového úradu

12. Sťažovatelia považujú namietané oznámenia daňového úradu z 8. októbra 2013, ktorými malo dôjsť k porušeniu označeného základného práva, za arbitrárne a nekonformné s ústavou. Daňovému úradu vytýkajú najmä „ľubovôľu... pri výklade... § 4 ods. 6 zákona o DPH...“ (pozri body 3 a 4).

13. Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa   piatej   časti   Občianskeho   súdneho   poriadku   v   správnom   súdnictve   súdy preskúmavajú   na   základe   žalôb   alebo   opravných   prostriedkov   zákonnosť   rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP).

Rozhodnutiami   správnych   orgánov   sa   rozumejú   rozhodnutia   vydané   nimi v správnom   konaní,   ako   aj   ďalšie   rozhodnutia,   ktoré   zakladajú,   menia   alebo   zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 244 ods. 3 OSP).

14. Z hľadiska ustálenej praxe súdov rozhodujúcich v rámci správneho súdnictva nie je dôležité a rozhodujúce, ako je príslušný akt správneho orgánu z hľadiska jeho formy označený, ale podstatnou skutočnosťou je to, či správny orgán individuálnym správnym aktom   autoritatívnym   a   právnej   moci   schopným   spôsobom   zasiahol   do   právnej   sféry fyzickej alebo právnickej osoby. Vždy je rozhodujúci vecný obsah aktu a v žiadnom prípade nie   je   rozhodujúce   jeho   formálne označenie.   Pokiaľ   je príslušný   akt   správneho   orgánu označený   či   už „oznámenie“ alebo „upozornenie“,   alebo „opatrenie“,   príp.   je označený iným spôsobom, nie je takáto skutočnosť rozhodujúca pre otázku posúdenia prípustnosti súdneho prieskumu, ale rozhodujúcou skutočnosťou je to, či správny orgán svojím aktom autoritatívnym a právnej moci schopným spôsobom zasiahol do právnej sféry fyzickej alebo právnickej   osoby   (pozri   napr.   rozsudok   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn. 2 Sžo 23/2012 z 30. januára 2013).

15. Je zrejmé, že nevydaním osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty sťažovateľom   mohlo   byť   zasiahnuté   do   ich   právneho   postavenia,   keďže   zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení aktuálnom v čase rozhodovania spája s postavením platiteľa dane z pridanej hodnoty celý rad oprávnení a povinností.

16.   Z   uvedeného   vyplýva,   že   vo   vzťahu   k   namietanej   nezákonnosti   oznámení daňového úradu bol na základe správnej žaloby oprávnený rozhodnúť v rámci správneho súdnictva všeobecný súd. Túto právomoc všeobecného súdu nemožno nahradiť konaním pred ústavným súdom (mutatis mutandis IV. ÚS 78/04). Ústava a zákon o ústavnom súde vylučujú, aby si sťažovateľ vyberal spôsob ochrany svojho základného práva a orgán, pred ktorým ho uplatní, čo je vyjadrené princípom subsidiarity právomoci ústavného súdu.

17.   Vychádzajúc   z uvedeného   je   ústavný   súd   toho   názoru,   že   pred   právomocou ústavného   súdu   ešte   existoval   iný   (všeobecný)   súd,   ktorý   bol   v   prvom   rade   povolaný poskytnúť ochranu označeného práva sťažovateľov, ktorého porušenie namietajú, a preto ich sťažnosti odmietol pre nedostatok svojej právomoci na ich prerokovanie [čl. 127 ods. 1 ústavy v spojení s § 25 ods. 2 a § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (obdobne napr. m. m. III. ÚS 310/07, IV. ÚS 276/08, IV. ÚS 216/2010, III. ÚS 540/2011)].

18. Vzhľadom na to, že sťažnosti boli odmietnuté ako celok a rozhodnutie o zrušení označených oznámení daňového úradu, ako aj rozhodnutie o trovách konania je viazané na vyslovenie porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľov (čl. 127 ods. 2 prvá veta   ústavy),   ústavný   súd   o tej   časti   sťažností,   ktorou   sa   sťažovatelia   domáhali   ich priznania, už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. marca 2014