znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 132/2010-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. apríla 2010 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. A. S., B., zastúpeného advokátom JUDr. V. P., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky,   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 181/2002 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. A. S. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. februára 2010 doručená sťažnosť Ing. A. S., B.(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. V. P., B., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 181/2002.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:„Porušovateľ môjho základného práva je orgán verejnej moci a to Okresný súd Bardejov svojim   konaním porušil   a   porušuje základné práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ako aj práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...

v právnej veci žalobcu pôvodne Ing. A. S… a neskôr žalobcu v prvom rade JUDr. P.- Správcu konkurznej podstaty a žalobcu v druhom rade Š. M… proti žalovanému T. s. r. o... o zaplatenie 42 739,11,- €.

OS   Bardejov   porušil   základné   práva   sťažovateľa   tým,   že   síce   porušovateľ   nebol nečinný, ale svojim konaním spôsobil prieťahy v súdnom konaní…“

V ďalšom obsahu svojej sťažnosti sťažovateľ poukazuje na to, že namietané konanie začalo 26. februára 2002, a uvádza termíny jednotlivých pojednávaní vo veci v konaní vedenom okresným súdom aj v odvolacom konaní vedenom Krajským súdom v Prešove (ďalej len „krajský súd“), dôvody ich odročenia a označuje pojednávania, na ktorých boli vyhlásené rozhodnutia vo veci. Okrem uvedeného sťažovateľ poukázal aj na nedostatky v postupe okresného súdu: „…   žalobcovia   boli   vyzvaní   na   zaplatenie   súdneho poplatku až 23. 09. 2002, t. j. po 7 mesiacoch odo dňa podania návrhu...

rozsudkom súdu I. stupňa bola žalobcom priznaná náhrada trov konania vo výške 5 178,58,- € za právne zastúpenie a 2 143,50,- € za zaplatený súdny poplatok...

súd I. stupňa z dôvodov nám neznámych požadoval od žalobcu, aby žalobca zistil akú novú spoločnosť ma žalovaný, pričom túto informáciu mal žiadať od žalovaného… Uznesením zo dňa 10. 04. 2006 KS v Prešove konštatoval, že výrok súdu I. stupňa, ktorý je odvodený od návrhu na začatie konania, ktorým je súd I. stupňa viazaný, nie je vykonateľný...

OS v rozsudku zo dňa 29. 7. 2008, rozhodol aj v rozpore s právnymi predpismi o trovách   konania   nakoľko   ich   v   predchádzajúcom   rozsudku   z   30.   03.   2005   priznal v prospech žalobcu.

Súd   I.   stupňa   nerešpektoval   ani   usmernenie   KS   a   znova   žiadal   o   predloženie dôkazov, v ktorých už rozhodol v iných konaniach.“

Vo vzťahu k zachovaniu lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu sťažovateľ uviedol:

„V predmetnom prípade sa neuplatňuje ust. § 53 ods. 3 zákona o Ústavnom súde z dôvodu,   že   porušenie   základného práva ku dňu   podania sťažnosti   trvá   tak,   ako   je   to v súdnych konaniach, v ktorých sa namietajú zbytočné prieťahy.“

V návrhu na rozhodnutie ústavného súdu sťažovateľ uviedol:„Žiadam Ústavný súd SR, aby po predbežnom prerokovaní mojej ústavnej sťažnosti túto   prijal   na   ďalšie   konanie   a   aby   konečným   verdiktom   vo   svojom   ústavnom   náleze rozhodol takto:

1) Vyslovuje, že základné a ľudské práva Ing. A. S. podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v kontexte s ods. 11, čl. 6 európskeho dohovoru a priamo aj toto právo postupom Okresného súdu v Bardejove v konaní vedenom u neho pod č. sp. zn. 5C/181/2002 porušené bolo.

2) Ústavný súd prikazuje OS v Bardejove, aby konal bez zbytočných prieťahov.

3) Ukladá OS v Bardejove povinnosť uhradiť Ing. A. S. trovy tohto konania vo výške 300,- €, za vypracovanie sťažnosti a právne zastupovanie, ktoré je mu OS v Bardejove povinný vyplatiť v hotovosti, alebo šekovou poukážkou do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 181/2002 došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. l dohovoru.

Pri ustálení sťažovateľom namietaného porušenia základných a iných práv ústavný súd vychádzal z petitu sťažnosti (návrhu na rozhodnutie ústavného súdu). Napriek tomu, že v petite   sťažnosti   je   sťažovateľom   označený   neexistujúci   odsek   11   čl.   6   dohovoru, vzhľadom na ostatný obsah sťažnosti ústavný súd ustálil, že ide len o zrejmú chybu v písaní a zo strany sťažovateľa bolo namietané porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný   súd   z vyžiadaného   súdneho   spisu   zistil,   že   sťažovateľ   bol   účastníkom napadnutého konania pred okresným súdom, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 5 C 181/2002 ako žalobca v 1. rade, počnúc podaním žaloby okresnému súdu 26. februára 2002.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 7 K 83/2003-43 z 12. augusta 2005 bol vyhlásený konkurz na majetok sťažovateľa. Túto skutočnosť oznámil správca konkurznej podstaty   3.   apríla   2006   krajskému   súdu,   ktorý   viedol   odvolacie   konanie   pod   sp.   zn. 3 Co 362/2005   (o   odvolaní   proti   rozsudku   okresného   súdu   sp.   zn.   5   C   181/2002).   Na základe uvedeného krajský súd na pojednávaní konanom 6. apríla 2006 konštatoval, že správca konkurznej podstaty majetku sťažovateľa ako úpadcu vstúpil ex lege do konania ako žalobca v 1. rade na miesto sťažovateľa.

Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že sťažovateľ musí namietať porušenie svojich základných práv a v spojitosti s konaním pred všeobecným súdom je to možné len vtedy, ak je   v   čase   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   účastníkom   konania,   v   ktorom   namieta porušenie základných práv (II. ÚS 3/05).

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ v čase podania sťažnosti nebol účastníkom namietaného súdneho konania a z toho dôvodu v namietanom konaní nemôže dochádzať k porušovaniu jeho označených základných a iných práv.

Pretože   sťažnosť   ústavnému   súdu   podal   sťažovateľ,   ktorý   nie   je   aktívne   vecne legitimovaný na podanie sťažnosti, ústavný súd dospel k záveru, že ide o sťažnosť podanú neoprávnenou osobou, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ   mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť   (pozri   napr.   I.   ÚS   120/02, I. ÚS 124/04).   Zákon   o   ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).

Sťažovateľ   podal   sťažnosť   ústavnému   súdu   (12.   februára   2010)   v   čase niekoľkonásobne   presahujúcom   dva   mesiace   od   zániku   účastníctva   sťažovateľa v namietanom   konaní.   (Skutočnosť,   že   sťažovateľ   zo   zákona   prestal   byť   účastníkom namietaného   konania   vedeného   okresným   súdom,   bola   konštatovaná   na   pojednávaní krajského súdu 6. apríla 2006.)

Vzhľadom na uvedené vo vzťahu k namietanému porušeniu označených základných a iných práv sťažovateľa v čase, keď sťažovateľ ešte bol účastníkom konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 5 C 181/2002, je daný dôvod na odmietnutie tejto sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanej.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. apríla 2010