SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 132/2010-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. apríla 2010 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. A. S., B., zastúpeného advokátom JUDr. V. P., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 181/2002 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ing. A. S. o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. februára 2010 doručená sťažnosť Ing. A. S., B.(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. V. P., B., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 181/2002.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:„Porušovateľ môjho základného práva je orgán verejnej moci a to Okresný súd Bardejov svojim konaním porušil a porušuje základné práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ako aj práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...
v právnej veci žalobcu pôvodne Ing. A. S… a neskôr žalobcu v prvom rade JUDr. P.- Správcu konkurznej podstaty a žalobcu v druhom rade Š. M… proti žalovanému T. s. r. o... o zaplatenie 42 739,11,- €.
OS Bardejov porušil základné práva sťažovateľa tým, že síce porušovateľ nebol nečinný, ale svojim konaním spôsobil prieťahy v súdnom konaní…“
V ďalšom obsahu svojej sťažnosti sťažovateľ poukazuje na to, že namietané konanie začalo 26. februára 2002, a uvádza termíny jednotlivých pojednávaní vo veci v konaní vedenom okresným súdom aj v odvolacom konaní vedenom Krajským súdom v Prešove (ďalej len „krajský súd“), dôvody ich odročenia a označuje pojednávania, na ktorých boli vyhlásené rozhodnutia vo veci. Okrem uvedeného sťažovateľ poukázal aj na nedostatky v postupe okresného súdu: „… žalobcovia boli vyzvaní na zaplatenie súdneho poplatku až 23. 09. 2002, t. j. po 7 mesiacoch odo dňa podania návrhu...
rozsudkom súdu I. stupňa bola žalobcom priznaná náhrada trov konania vo výške 5 178,58,- € za právne zastúpenie a 2 143,50,- € za zaplatený súdny poplatok...
súd I. stupňa z dôvodov nám neznámych požadoval od žalobcu, aby žalobca zistil akú novú spoločnosť ma žalovaný, pričom túto informáciu mal žiadať od žalovaného… Uznesením zo dňa 10. 04. 2006 KS v Prešove konštatoval, že výrok súdu I. stupňa, ktorý je odvodený od návrhu na začatie konania, ktorým je súd I. stupňa viazaný, nie je vykonateľný...
OS v rozsudku zo dňa 29. 7. 2008, rozhodol aj v rozpore s právnymi predpismi o trovách konania nakoľko ich v predchádzajúcom rozsudku z 30. 03. 2005 priznal v prospech žalobcu.
Súd I. stupňa nerešpektoval ani usmernenie KS a znova žiadal o predloženie dôkazov, v ktorých už rozhodol v iných konaniach.“
Vo vzťahu k zachovaniu lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu sťažovateľ uviedol:
„V predmetnom prípade sa neuplatňuje ust. § 53 ods. 3 zákona o Ústavnom súde z dôvodu, že porušenie základného práva ku dňu podania sťažnosti trvá tak, ako je to v súdnych konaniach, v ktorých sa namietajú zbytočné prieťahy.“
V návrhu na rozhodnutie ústavného súdu sťažovateľ uviedol:„Žiadam Ústavný súd SR, aby po predbežnom prerokovaní mojej ústavnej sťažnosti túto prijal na ďalšie konanie a aby konečným verdiktom vo svojom ústavnom náleze rozhodol takto:
1) Vyslovuje, že základné a ľudské práva Ing. A. S. podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v kontexte s ods. 11, čl. 6 európskeho dohovoru a priamo aj toto právo postupom Okresného súdu v Bardejove v konaní vedenom u neho pod č. sp. zn. 5C/181/2002 porušené bolo.
2) Ústavný súd prikazuje OS v Bardejove, aby konal bez zbytočných prieťahov.
3) Ukladá OS v Bardejove povinnosť uhradiť Ing. A. S. trovy tohto konania vo výške 300,- €, za vypracovanie sťažnosti a právne zastupovanie, ktoré je mu OS v Bardejove povinný vyplatiť v hotovosti, alebo šekovou poukážkou do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 181/2002 došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. l dohovoru.
Pri ustálení sťažovateľom namietaného porušenia základných a iných práv ústavný súd vychádzal z petitu sťažnosti (návrhu na rozhodnutie ústavného súdu). Napriek tomu, že v petite sťažnosti je sťažovateľom označený neexistujúci odsek 11 čl. 6 dohovoru, vzhľadom na ostatný obsah sťažnosti ústavný súd ustálil, že ide len o zrejmú chybu v písaní a zo strany sťažovateľa bolo namietané porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd z vyžiadaného súdneho spisu zistil, že sťažovateľ bol účastníkom napadnutého konania pred okresným súdom, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 5 C 181/2002 ako žalobca v 1. rade, počnúc podaním žaloby okresnému súdu 26. februára 2002.
Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 7 K 83/2003-43 z 12. augusta 2005 bol vyhlásený konkurz na majetok sťažovateľa. Túto skutočnosť oznámil správca konkurznej podstaty 3. apríla 2006 krajskému súdu, ktorý viedol odvolacie konanie pod sp. zn. 3 Co 362/2005 (o odvolaní proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 5 C 181/2002). Na základe uvedeného krajský súd na pojednávaní konanom 6. apríla 2006 konštatoval, že správca konkurznej podstaty majetku sťažovateľa ako úpadcu vstúpil ex lege do konania ako žalobca v 1. rade na miesto sťažovateľa.
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že sťažovateľ musí namietať porušenie svojich základných práv a v spojitosti s konaním pred všeobecným súdom je to možné len vtedy, ak je v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu účastníkom konania, v ktorom namieta porušenie základných práv (II. ÚS 3/05).
Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ v čase podania sťažnosti nebol účastníkom namietaného súdneho konania a z toho dôvodu v namietanom konaní nemôže dochádzať k porušovaniu jeho označených základných a iných práv.
Pretože sťažnosť ústavnému súdu podal sťažovateľ, ktorý nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie sťažnosti, ústavný súd dospel k záveru, že ide o sťažnosť podanú neoprávnenou osobou, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. I. ÚS 120/02, I. ÚS 124/04). Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).
Sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu (12. februára 2010) v čase niekoľkonásobne presahujúcom dva mesiace od zániku účastníctva sťažovateľa v namietanom konaní. (Skutočnosť, že sťažovateľ zo zákona prestal byť účastníkom namietaného konania vedeného okresným súdom, bola konštatovaná na pojednávaní krajského súdu 6. apríla 2006.)
Vzhľadom na uvedené vo vzťahu k namietanému porušeniu označených základných a iných práv sťažovateľa v čase, keď sťažovateľ ešte bol účastníkom konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 5 C 181/2002, je daný dôvod na odmietnutie tejto sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanej.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. apríla 2010