znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 132/09-40

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   21.   októbra   2009 v senáte   zloženom   z   predsedníčky   Marianny   Mochnáčovej   a   zo   sudcov   Petra   Brňáka a Milana Ľalíka v konaní o sťažnosti D. T., S., zastúpeného advokátkou JUDr. M. B., Ž., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 97/96 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo D. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 97/96 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Žilina p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 12 C 97/96 konal bez zbytočných prieťahov.

3. D. T. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3 300 € (slovom tritisíctristo eur), ktoré j e   Okresný   súd   Žilina p o v i n n ý   vyplatiť   mu   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á   z a p l a t i ť   trovy právneho   zastúpenia   D.   T.   v   sume   289,74   €   (slovom   dvestoosemdesiatdeväť   eur   a sedemdesiatštyri centov) na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. M. B. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný   súd   Žilina j e   p o v i n n ý   uhradiť štátu   trovy   právneho   zastúpenia v sume 289,74 € (slovom dvestoosemdesiatdeväť a eur sedemdesiatštyri centov) na účet Kancelárie Ústavného súdu   Slovenskej republiky č. 7000060515/8180 vedený v Štátnej pokladnici do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. februára 2009 doručená sťažnosť D. T., S. (ďalej len „sťažovateľ“). Uznesením č. k. I. ÚS 132/09-5 z 29. apríla 2009 bola sťažovateľovi ustanovená právna zástupkyňa advokátka JUDr. M. B., Ž., ktorá sťažnosť sťažovateľa podaním doručeným ústavnému súdu 1. júna 2009 doplnila. Sťažovateľ sťažnosťou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 97/96.

Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   doplnenia   vyplýva,   že   sťažovateľ   spolu   s   ďalšími dvadsiatimi dvomi navrhovateľmi podal 5. februára 1996 okresnému súdu návrh, ktorým sa domáhal zaplatenia vyvlastňovacej náhrady v sume 943 481,50 Sk od piatich odporcov. Vec je vedená okresným súdom pod sp. zn. 12 C 97/96. Sťažovateľ uviedol, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo označené konanie právoplatne skončené.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   okrem   iného   uviedol: „Okresný   súd   Žilina...   v   tejto   veci nekonal   už   od   roku   2004...   Osobne   som   sa   stretol   so   všetkými   predsedami   okresných súdov... Každý z nich ma odbil sľubom, že vec sa bude riešiť... 13 rokov je dosť dlhá doba, aby súd rozhodol o mojej veci... Stresy spôsobené neustálym márnym bojom... sa nemalou mierou... podpísali i na mojom zdravotnom stave.“

Sťažovateľ podal 16. októbra 2007 predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 97/96. Predseda okresného súdu sťažnosť uznal za čiastočne opodstatnenú.

Podľa   názoru   sťažovateľa   došlo   postupom   okresného   súdu   v   označenom   konaní k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V   sťažnosti   sa   sťažovateľ   okrem   toho,   aby   ústavný   súd   podľa   čl.   127   ústavy rozhodol, že postupom okresného súdu v jeho právnej veci bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, domáhal, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume 24 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania. Ústavný súd preto využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, lebo vzhľadom na charakter veci, kde je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno od neho očakávať ďalšie objasnenie veci.

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   sa   podpredseda   okresného   súdu   vyjadril k sťažnosti prípisom doručeným ústavnému súdu 14. augusta 2009, v ktorom okrem iného uviedol:

„Návrh   vo   veci   bol   podaný   dňa   5.   2.   1996.   Okresný   súd   dňa   29.   10.   1996   na pojednávaní vyhlásil rozsudok. Tento bol uznesením krajského súdu zo dňa 21. 6. 2000 zrušený.   V   novembri   2001   bola   navrhovateľom   doručená   výzva   na   odstránenie   vád podania. Termín pojednávania bol vytýčený na 21. 1. 2004. Dňa 25. 11. 2004 bola súdu doručená zmena petitu žaloby. Dňa 14. 2. 2008 bola podaná žiadosť na vytýčenie termínu pojednávania a dňa 25. 2. 2009 právna zástupkyňa súdu oznámila, že zomrel navrhovateľ v 5. rade. Konanie od podania návrhu trvá už viac ako 12 rokov.

Konajúci zákonný sudca vo svojom vyjadrení uviedol, že prevzal uvedenú vec po sudkyni, ktorá bola preložená na výkon funkcie na krajský súd Žilina. Ďalej poukázal na problémy vo svojom senáte, keď pracoval bez vyššieho súdneho úradníka, resp. asistentky a do jeho senátu napadlo veľké množstvo nových vecí.

Po oboznámení sa s prehľadom úkonov, ktoré boli vo veci vykonané, treba poukázať na skutočnosť, že o návrhu na začatie konania Okresný súd Žilina rozhodol ešte v r. 1996. K zdržaniu pri   vybavovaní   veci   došlo v rámci odvolacieho konania,   kedy   bolo   zdĺhavo rozhodované o oslobodení od povinnosti platiť súdne poplatky. Krajský súd tak vo veci rozhodol až 21. 6. 2000 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Spisový materiál bol pritom súdu vrátený až v mesiaci november 2000. Po doručení uznesenia krajského súdu bola realizovaná výzva na odstránenie vád podania a došlo k zmene podaného návrhu. Následne   sa   vo   veci   uskutočnili   pojednávania,   avšak   k   rozhodnutiu   vo   veci   nedošlo. Uznesením zo dňa 10. 3. 2004 bola pripustená zmena návrhu a zmena okruhu účastníkov. Následne v zmysle rozhodnutia Krajského súdu Žilina boli opätovne odstraňované vady podania a došlo k zmene petitu návrhu. K zdržaniu pri vybavovaní veci došlo aj z toho dôvodu, že zákonná sudkyňa bola dočasne pridelená na výkon funkcie sudcu na Krajský súd Žilina   a   následne bola   na tento   súd   preložená   natrvalo.   Sudca,   ktorému bola   táto   vec následne pridelená, v tom čase vybavoval veľké množstvo iných vecí, a preto sa v tejto veci nekonalo. K zdržaniu prispela tiež skutočnosť, že vo veci došlo k úmrtiu účastníkov a bolo potrebné vykonať šetrenie ohľadom okruhu dedičov. Dňa 19. 6. 2009 bolo súdu doručené späťvzatie návrhu voči odporcovi v rade 5/. Pri rozhodovaní o dôvodnosti podanej sťažnosti je tak potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že priebeh súdneho konania bol poznačený aj vyššie uvedenými skutočnosťami a konaním na nadriadenom krajskom súde.“

Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku doručenom ústavnému súdu 25. septembra 2009 k vyjadreniu podpredsedu okresného súdu uviedla, že nepovažuje za potrebné   vyjadriť   sa   k   vyjadreniam   podpredsedu   okresného   súdu   z   dôvodu,   že   všetky relevantné skutočnosti už boli uvedené v sťažnosti a v doplnení sťažnosti z 22. mája 2009.

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 12 C 97/96 ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania:

- 5.   februára   1996   podal   sťažovateľ   spolu   s   ďalšími   dvadsiatimi   dvomi navrhovateľmi žalobu o zaplatenie vyvlastňovacej náhrady v sume 943 481,50 Sk, pričom na sťažovateľa pripadala suma 107 826,50 Sk; návrh smeroval proti piatim odporcom,

-   14. februára 1996 okresný súd vyzval sťažovateľa a ďalších navrhovateľov na zaplatenie súdneho poplatku a odporcov na vyjadrenie k návrhu,

- 5. marca 1996 sa k návrhu vyjadril odporca v 5. rade,

- 25.   marca   1996   okresný   súd   urgoval   odporcov   v   1. –   4.   rade   na   vyjadrenie k návrhu,

- 9. apríla 1996 predložili odporcovia v 1. – 4. rade splnomocnenie na zastupovanie pre JUDr. C.,

- 14. júna 1996 okresný súd vyzval JUDr. C.na vyjadrenie k návrhu v lehote 20 dní a tiež vyzval Obvodný úrad životného prostredia v Ž., Katastrálny úrad v Ž. a notársku kanceláriu na predloženie dokladov,

- 18. júla 1996 Obvodný úrad životného prostredia v Ž. oznámil, že požadovaný spis na nachádza na okresnom súde pri inom spise,

- 1. augusta 1996 doručili odporcovia v 1. – 4. rade vyjadrenie k návrhu,

- 6. septembra 1996 sa konalo pojednávanie, na ktoré sa nedostavili odporcovia v 1. –   4.   rade   ani   ich   právny   zástupca,   ktorý   sa   ospravedlnil   pre   kolíziu   termínov, pojednávalo sa a pojednávanie bolo odročené na 27. september 1996,

- 26. septembra 1996 doručila právna zástupkyňa navrhovateľov zmenu petitu,

- 27.   septembra   1996   sa   konalo   pojednávanie,   na   ktorom   okresný   súd   pripustil zmenu petitu, pojednávanie bolo odročené na 29. október 1996,

- 29. októbra 1996 na pojednávaní okresný súd rozsudkom č. k. 12 C 97/96-61 (ďalej   len   „rozsudok   z 29.   októbra   1996“)   žalobu zamietol   a voči   odporcovi   v 5.   rade konanie zastavil,

- 9. decembra 1996 dal sudca pokyn na doručenie rozsudku z 29. októbra 1996 účastníkom konania,

- 21.   januára   1997   bolo   doručené   odvolanie   navrhovateľov   proti   rozsudku z 29. októbra 1996,

- 26. februára 1997 vyzval okresný súd odporcov, aby sa k odvolaniu navrhovateľov vyjadrili, a navrhovateľov vyzval na zaplatenie súdneho poplatku,

- 19. marca 1997 bolo doručené vyjadrenie odporcov v 1. – 4. rade k odvolaniu,

- 27. mája 1997 požiadali navrhovatelia v 14., 15.,16. a 21. rade o oslobodenie od súdneho poplatku,

- 30. apríla 1997 navrhovatelia doplnili svoje odvolanie,

- 25. júna 1997 okresný súd predložil spis na rozhodnutie o odvolaní Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“),

- 1. júla 1997 krajský súd vrátil spis okresnému súdu ako predložený predčasne z dôvodu, že nebolo rozhodnuté o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 4.   septembra   1997   vyzval   okresný   súd   navrhovateľov   na   doručenie   žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 1. októbra 197 doručili navrhovatelia v 1. – 23. rade žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 17.   októbra   1997   zaslal   okresný   súd   navrhovateľom   v   1.   –   23.   rade prostredníctvom ich právnej zástupkyne tlačivá na oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 12.   novembra   1997   okresný   súd   urgoval   u   právnej   zástupkyne   navrhovateľov predloženie tlačív na oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 3. decembra 1997 právna zástupkyňa navrhovateľov oznámila, že nie všetci jej doručili vyplnené tlačivá,

- 23.   januára   1998   okresný   súd   opätovne   urgoval   zaslanie   vyplnených   tlačív u právnej zástupkyne navrhovateľov,

- 27. novembra 1997 právna zástupkyňa navrhovateľov oznámila okresnému súdu, že jej klienti neoznámili, či trvajú na oslobodení od súdnych poplatkov,

- 9. decembra 1997 navrhovatelia predložili časť tlačív na oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 18. decembra 1997 navrhovatelia predložili zvyšnú časť tlačív na oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 15. marca 2000 okresný súd rozhodol o oslobodení od súdnych poplatkov,

- 31.   marca   2003   okresný   súd   predložil   spis   krajskému   súdu   na   rozhodnutie o odvolaní,

- 21. júna 2000 krajský súd na pojednávaní uznesením sp. zn. 6 Co 999/00 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“) zrušil rozsudok okresného súdu z 29. októbra 1996 a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, a preto, že návrh nie je presný, konkrétny a určitý,

- 6. novembra 2000 bol spis z krajského súdu vrátený okresnému súdu,

- 19.   novembra   2000   okresný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu   navrhovateľov   na odstránenie nedostatkov návrhu v zmysle uznesenia krajského súdu v lehote 30 dní,

-   19.   decembra   2000   doručila   právna   zástupkyňa   navrhovateľov   zmenu   petitu v zmysle výzvy,

- 9. júna 2003 vyzval okresný súd odporcov, aby sa k zmenenému petitu vyjadrili,

- 7.   júla   2003   požiadala   likvidátorka   odporcu   v   5.   rade   o   predĺženie   lehoty   na vyjadrenie,

- 24. novembra 2003 okresný súd nariadil termín pojednávania na 21. január 2004,

- 25.   novembra   2004   vyzval   okresný   súd   právnu   zástupkyňu   navrhovateľov   na predloženie originálu splnomocnenia na zastupovanie,

- 15. decembra 2004 okresný súd požiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd) o doručenie spisu okresného súdu sp. zn. 12 C 44/96, ktorý bude potrebný na pojednávaní,

- 21. januára 2004 sa konalo pojednávanie, na ktorom bolo zistené, že najvyšší súd požadovaný spis nezaslal, a právna zástupkyňa navrhovateľov oznámila, že v zmenenom petite   je   chyba,   ktorú   opraví,   pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   z dôvodu zabezpečenia spisu z najvyššieho súdu a opravy petitu navrhovateľmi,

- 22. januára 2004 právna zástupkyňa navrhovateľov doručila opravu petitu,

- 27. januára 2004 okresný súd požiadal najvyšší súd o zaslanie spisu okresného súdu sp. zn. 12 C 44/96,

- 10. marca 2004 vyšší súdny úradník okresného súdu uznesením sp. zn. 12 C 97/96 (ďalej len „uznesenie vyššieho súdneho úradníka“) pripustil zmenu petitu a pripustil, aby do konania na strane odporcu pristúpil ako ďalší účastník – V. d. Ž., a. s. v likvidácii,

- 1. apríla 2004 podala obchodná spoločnosť V. d. Ž., a. s. v likvidácii, odvolanie proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka,

- 26. apríla 2004 vyzval okresný súd navrhovateľov a odporcov, aby sa k odvolaniu vyjadrili,

- 14.   júna   2004   sudca   okresného   súdu   uznesením   rozhodol   o   odvolaní   proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka (ďalej len „uznesenie sudcu“),

- 25. júna 2004 doručila obchodná spoločnosť V. d. Ž., a. s. v likvidácii, odvolanie proti uzneseniu sudcu zo 14. júna 2004,

- 9. júla 2004 okresný súd predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní,

- 19.   augusta   2004   krajský   súd   vrátil   spis   okresnému   súdu   ako   predčasne predložený, keďže odvolanie nebolo predložené účastníkom konania na vyjadrenie,

- 23.   augusta   2004   okresný   súd   opätovne   predložil   spis   krajskému   súdu   na rozhodnutie o odvolaní po odstránení nedostatkov,

- 31. augusta 2008 krajský súd uznesením sp. zn. 6 Co 192/04 zrušil uznesenie okresného súdu zo 14. júna 2004 z dôvodu, že návrh navrhovateľov, ktorým žiadajú, aby okresný súd pripustil do konania na strane odporu V. d. Ž., a. s. v likvidácii, je neúplný a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie,

- 14. októbra 2004 krajský súd vrátil spis okresnému súdu,

- 15. októbra 2004 okresný súd vyzval navrhovateľov, aby upravili návrh v súlade s uznesením krajského súdu z 31. augusta 2004,

- 25. novembra 2004 doručila právna zástupkyňa navrhovateľov upravený návrh v zmysle výzvy z 15. októbra 2004,

- 14.   februára   2008   právna   zástupkyňa   navrhovateľov   požiadala   o nariadenie termínu pojednávania,

- 16.   septembra   2008   okresný   súd   požiadal   o   zapožičanie   spisu   od   Obvodného úradu životného prostredia v Ž. a od Okresného súdu Trenčín, obchodný register požiadal o rozhodnutie, ktorým bolo V. d. Ž., a. s. v likvidácii, vymazané z obchodného registra,

- 26.   septembra   2009   Obvodný   úrad   životného   prostredia   v Ž.   oznámil,   že požadovaný spis je v Štátnom oblastnom archíve,

- 25. februára 2009 právna zástupkyňa navrhovateľov oznámila okresnému súdu, že navrhovatelia v 5., 6. a 14. rade zomreli,

- 19. marca 2009 sudca vyhotovil úradný záznam o tom, kde sa nachádzajú dedičské spisy po zomrelých účastníkoch,

- 2. júna 2009 vyzval okresný súd dedičov po navrhovateľoch v 5., 6. a 14. rade, aby v lehote 7 dní oznámili, či trvajú na podanom návrhu alebo ho berú späť, a právnu zástupkyňu navrhovateľov vyzval, aby oznámila, či trvá na zmene petitu z 22. novembra 2001 vzhľadom na výmaz odporcu v 5. rade z obchodného registra a úmrtie navrhovateľov v 5., 6. a 14. rade,

- 19. júna 2009 bolo okresnému súdu doručené späťvzatie návrhu proti žalovanému v   5.   rade   z   dôvodu   výmazu   z   obchodného   registra   a   vyjadrenie   právnej   zástupkyne navrhovateľov   k   výzve   okresného   súdu   z   2.   júna   2009,   že   trvá   na   podanom   návrhu a navrhuje konať s dedičmi zomrelých účastníkov na základe univerzálnej sukcesie.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 97/96.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (II. ÚS 61/98, IV. ÚS 59/03) a tento účel možno dosiahnuť až právoplatným rozhodnutím. Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná (II. ÚS 157/02, I. ÚS 76/03).

K vytvoreniu stavu právnej istoty preto dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (I. ÚS 10/98, III. ÚS 127/03). Základnou povinnosťou súdu a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup   v   súdnom   konaní,   ktorý   čo   najskôr odstráni   stav   právnej   neistoty,   kvôli   ktorému   sa   účastník   obrátil   so   žiadosťou   na   súd (IV. ÚS 195/02).

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu   vyplýva   z   §   119   ods.   1   OSP,   podľa   ktorého   sa   pojednávanie môže   odročiť   len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadnil tri základné kritéria,   ktorými sú   právna   a   faktická   zložitosť   veci,   o   ktorej   súd   rozhoduje,   správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha preskúmavanej veci (napr. I. ÚS 3/00, II. ÚS 813/00).

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa, ktorým   sa   spolu   s   ďalšími   navrhovateľmi   domáha   zaplatenia   vyvlastňovacej   náhrady v sume 943 481,50 Sk. Z právneho hľadia nejde o zložitú vec, avšak s ohľadom na veľký počet   účastníkov   konania   (na   strane   navrhovateľov   bolo   v   čase   podania   návrhu 23 účastníkov, pričom niektorí počas konania zomreli, a na strane odporcov bolo v čase podania   návrhu   5   účastníkov)   treba   pripustiť   určitú   mieru   skutkovej   zložitosti.   Týmto konštatovaním však podľa názoru ústavného súdu nemožno ospravedlniť rozsiahle obdobia nečinnosti, neefektívnosť a nesústredenosť v postupe okresného súdu vyhodnotené na inom mieste tohto nálezu.

2.   Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval   existenciu   zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa a ostatných navrhovateľov ako účastníkov   súdneho   konania.   Z   analýzy   zapožičaného   súdneho   spisu   vyplýva   záver,   že v určitej miere sa aj sťažovateľ a ostatní navrhovatelia podieľali na spomalení priebehu konania v súvislosti s tým, že spolu s podaním odvolania proti rozsudku okresného súdu z 29. októbra 1996 nezaplatili súdny poplatok a ani nepožiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov a v období od 4. septembra 1997 do 18. decembra 1998 neposkytli okresnému súdu potrebnú súčinnosť, keď nereagovali na jeho výzvy na doručenie relevantných žiadostí o oslobodenie od súdneho poplatku. Sťažovateľ taktiež štyrikrát menil návrh na začatie konania, pričom rozsudok okresného súdu z 29. októbra 1996 bol uznesením krajského súdu sp. zn. 6 Co 999/00 z 21. júna 2000 zrušený tiež z dôvodu, že návrh navrhovateľov nie je presný,   určitý   a   konkrétny.   Taktiež   uznesenie   okresného   súdu   sp.   zn.   12   C   97/96 z 10. marca 2004 bolo uznesením krajského súdu sp. zn. 6 Co 192/04 z 31. augusta 2004 zrušené z dôvodu, že návrh navrhovateľov, ktorým žiadajú, aby okresný súd pripustil do konania na strane odporcu V. d. Ž., a. s. v likvidácii, je neúplný. Tieto skutočnosti ústavný súd zohľadnil v súvislosti s rozhodovaním o priznaní finančného zadosťučinenia.

3.   Napokon   ústavný   súd   hodnotil   postup   okresného   súdu   z   hľadiska   existencie zbytočných prieťahov v konaní a v doterajšom priebehu zistil tieto obdobia jeho nečinnosti:

- od 21. januára 1997 (okresnému súdu bolo doručené odvolanie proti rozsudku z 29.   októbra 1996) do   26. februára 1997 (okresný súd vyzval odporcov   na vyjadrenie k odvolaniu),

- od 1. júla 1997 (krajský súd vrátil spis ako predčasne predĺžený, pretože nebolo rozhodnuté o žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku) do 4. septembra 1997 (okresný súd vyzval navrhovateľov na doručenie žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku),

- od 18. decembra 1998 (navrhovatelia predložili kompletné žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov) do 15. marca 2000 (okresný súd rozhodol o oslobodení od súdnych poplatkov),

- od 19. decembra 2001 (advokátka navrhovateľov doručila zmenu petitu) do 9. júna 2003 (okresný súd vyzval odporcov, aby sa vyjadrili k zmenenému petitu),

- od 27. januára 2004 (okresný súd požiadal najvyšší súd o predloženie spisu) do 10. marca   2004   (vyšší   súdny   úradník   rozhodol   o   pripustení   zmeny   petitu   a   pripustil pristúpenie ďalšieho účastníka do konania na strane odporcov),

- od   25.   novembra   2004   (advokátka   navrhovateľov   doručila   okresnému   súdu zmenený   petit)   do   16.   septembra   2008   (okresný   súd   vyžiadal   potrebné   doklady   od Obvodného úradu životného prostredia v Ž. a od obchodného registra),

- od   26.   septembra   2008   (Obvodný   úrad   životného   prostredia   v Ž.   oznámil,   že požadovaný spis je v Štátnom oblastnom archíve) do 2. júna 2009 (okresný súd vyzval dedičov   po   zomrelých   navrhovateľoch   v   5.  ,   6. a   14.   rade,   aby   oznámili,   či   trvajú   na podanom návrhu).

Okrem   uvedených   období   nečinnosti   okresného   súdu   bolo   napadnuté   konanie poznačené tiež neefektívnou a nesústredenou činnosťou.

Okresný   súd   prvýkrát   predložil   spis   krajskému   súdu   na   rozhodnutie   o   odvolaní 25. júna 1997 bez toho, aby rozhodol o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Po   vrátení spisu   krajským súdom   1.   júla 1997   okresný   súd vyzval na doručenie žiadostí o oslobodenie od súdnych   poplatkov až 4. septembra 1997, teda   viac ako dva mesiace po vrátení spisu.

Krajský   súd   rozsudok   okresného   súdu   z 29.   októbra   1996   zrušil   z   dôvodu,   že skutkový stav nebol dostatočne zistený a návrh navrhovateľov nie je presný, konkrétny a určitý.

Okresný súd predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu zo 14. júna 2004 bez toho, aby odvolanie zaslal účastníkom konania na vyjadrenie.

Ústavný   súd   na   základe   svojich   zistení   konštatoval,   že   činnosť   okresného   súdu v napadnutom konaní bola tiež neefektívna a nesústredená, keď mu bol predmetný súdny spis   krajským   súdom   dvakrát   vrátený   ako   predčasne   predložený   z   dôvodu   procesných pochybení.

Obranu   okresného   súdu   spočívajúcu   v   argumentácii   o   zmene   zákonného   sudcu ústavný súd neakceptoval. Námietka pretrvávajúceho vysokého nápadu vecí či námietka častých zmien zákonných sudcov, neprimeraného zaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy či dokonca technická nefunkčnosť súdu nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil. Tieto okolnosti ústavný súd nezohľadňuje v súvislosti s pozitívnym záväzkom štátu zabezpečiť právo občana na súdne konanie bez zbytočných prieťahov (obdobne napr. III. ÚS 140/07).

Ústavný súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že aj činnosť krajského súdu po   predložení   spisu   na   rozhodnutie   o   odvolaní   proti   rozsudku   z 29.   októbra   1996   bola neefektívna a nesústredená, keď spis po zrušení tohto rozsudku vrátil až po takmer piatich mesiacoch.

Ani túto obranu okresného súdu však ústavný súd nemôže akceptovať. Ústavný súd poukazuje na to, že predmetom konania na ústavnom súde je sťažnosť na postup okresného súdu, a nie krajského súdu.

Vzhľadom na to ústavný súd v súlade s predchádzajúcou judikatúrou konštatoval, že z   ústavnoprávneho   hľadiska   je   neakceptovateľné,   aby   právna   neistota   sťažovateľov v napadnutom konaní nebola odstránená ani po uplynutí viac ako 13 rokov od jeho začatia (napr. IV. ÚS 260/04).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel   k názoru, že doterajším   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 97/96 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

V súlade s § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd okresnému súdu prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 97/96 konal bez zbytočných prieťahov. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľ žiada finančné zadosťučinenie v sume 24 000 € z dôvodu, že v dôsledku stresov spôsobených neustálym márnym bojom s okresným súdom došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu. Pri rozhodovaní o jeho priznaní ústavný súd zohľadnil doterajšiu dĺžku súdneho konania, dobu prieťahov okresného súdu v konaní, ale tiež väčší počet účastníkov, správanie   sťažovateľa   v   konaní,   ktorý   taktiež   prispel   ku   predĺženiu   súdneho   konania, a najmä prihliadol na to, čo je v „hre“ pre sťažovateľa (uplatnenie vyvlastňovacej náhrady v sume   107   826,50   Sk,   t.   j.   3   579,18   €),   a preto   považoval   za   odôvodnené   priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 3 300 €.

Pri   určovaní   sumy   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal   zo   zásad spravodlivosti,   z   ktorých   vychádza   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   keď   priznáva spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru,   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa   pritom   riadil   úvahou, že cieľom   primeraného finančného zadosťučinenia je síce zmiernenie nemajetkovej ujmy, avšak nie aj prípadná náhrada škody.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   aj o úhrade   trov   konania,   ktoré   vznikli   v   súvislosti   s   právnym   zastupovaním   sťažovateľa advokátkou JUDr. M. B. v konaní pred ústavným súdom (výroky 3 a 4 tohto nálezu).

Ústavný súd ich vyčíslil sumou 289,74 € spolu za dva úkony právnej služby po 115,90 € podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a 2-krát po 6,95 € za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné. Keďže právna zástupkyňa sťažovateľa je platiteľkou dane z pridanej hodnoty, táto suma bola zvýšená ešte o 19 % DPH.

V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. októbra 2009