znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 132/02-46

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Daniela Švábyho na neverejnom zasadnutí 26. februára 2003 prerokoval prijatú sťažnosť O. Š., bytom P., zastúpeného advokátom JUDr. J. M., K., vo   veci   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 729/00 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 729/00   p o r u š i l právo O. Š., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   v   Trenčíne   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   729/00 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3.   O.   Š.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   20 000,--   Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd v Trenčíne povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   u k l a d á   zaplatiť   trovy právneho zastúpenia O. Š. v sume 12 370,-- Sk (slovom dvanásťtisíc tristo sedemdesiat slovenských korún) advokátovi JUDr. J. M., K, na účet.

5.   Okresný   súd   v   Trenčíne   j e   p o v i n n ý   uhradiť   štátu   trovy   právneho zastúpenia v sume 12 370,-- Sk (slovom dvanásťtisíc tristo sedemdesiat slovenských korún) na účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júla 2002 doručená sťažnosť O. Š., bytom P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. M., K. (doplnená 16. septembra 2002, 31. októbra 2002 a 31. januára 2003), vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu v Trenčíne (ďalej aj „okresný súd“) v konaní o jeho veci (úhrada preplatkov nájomného) vedenom pod sp. zn. 8 C 729/00.

Ústavný súd uznesením sp. zn. I. ÚS 132/02 z 13. novembra 2002 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť na konanie.

V rámci   prípravy   ústneho   pojednávania   sa   na   základe   žiadosti   ústavného   súdu k opodstatnenosti prijatej sťažnosti (ďalej len „sťažnosť“) písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   Okresný   súd   v   Trenčíne,   zastúpený   jeho   predsedníčkou,   vyjadrením   sp.   zn. Spr. 1365/02   z 27.   novembra   2002   a sťažovateľ,   zastúpený   svojím   právnym   zástupcom, vyjadrením z 10. januára 2003.

Okresný   súd   vo   vyjadrení   k opodstatnenosti   prijatej   sťažnosti   konštatoval,   že „Okresnému   súdu   Trenčín   bol   tento   spis   postúpený   14.   9.   2000   na   základe   Uznesenia Krajského   súdu   v Trenčíne   sp.   zn.   5   Nc   92/00,   ktorým   bola   predmetná   vec   prikázaná tunajšiemu   súdu   z dôvodu   vylúčenia   sudcov   Okresného   súdu   Považská   Bystrica z prejednávania a rozhodnutia.

Predmetná vec (...) je vedená pod sp. zn. 8 C 729/00. Je pravdou, že od doručenia spisu Okresným súdom Považská Bystrica tunajší súd v predmetnej veci nekonal. Prieťahy v konaní sú objektívneho charakteru. Vyplývajú z nedostatočného personálneho obsadenia tunajšieho súdu najmä v rokoch 1997 – 2000. Každý zo sudcov Okresného súdu Trenčín mal vo svojom oddelení viac ako 1000 nerozhodnutých vecí, v ktorých nebolo možné konať plynule a rýchlo“.

Právny   zástupca   sťažovateľa   vo   svojom   stanovisku   k vyjadreniu   okresného   súdu konštatoval, že „Nekonanie súdu v období od 14. 9. 2000 do dňa podania sťažnosti na Ústavný   súd   zakladá   neodôvodnené   prieťahy   v konaní   a tým   je   v príčinnej   súvislosti porušenia čl. 48 ods. 2 ústavy. Súd počas obdobia 21 mesiacov neurobil nič, aby odstránil stav právnej neistoty, ktoré sprevádza súdne konanie (...). Tvrdenia predsedníčky Okresného súdu   v Trenčíne sa   týkajú personálnych a organizačných   problémov súdu, ktoré nemajú priamu súvislosť ani náväznosť na prejednávanú vec“.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich stanoviskami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci.   V dôsledku   toho   senát   predmetnú   sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu dotknutého súdneho spisu.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci.

Sťažovateľ podal na Okresnom súde v Považskej Bystrici 3. augusta 1998 žalobu proti Stavebnému bytovému družstvu Púchov o úhradu preplatkov nájomného a iné.Uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. 5 Nc 92/00-140 z 19. júla 2000 o vylúčení sťažovateľom označených sudcov Okresného súdu v Považskej Bystrici bola vec prikázaná na ďalšie konanie Okresnému súdu v Trenčíne.

Súdny spis bol 14. septembra 2000 doručený okresnému súdu, kde bola vec ďalej vedená pod sp. zn. 8 C 729/00.

Na základe opakovaných žiadostí (z 12. a 14. decembra 2000, 11. a 29. januára 2001) doručil   okresný   súd   vyššie   uvedené   rozhodnutie   krajského   súdu   29.   januára   2001 Okresnému súdu v Považskej Bystrici.

Dňa 10. mája 2002 okresný súd písomne oznámil sťažovateľovi, že vyhovuje jeho písomnej žiadosti o nahliadnutie do súdneho spisu.

Dňa 6. decembra 2002 okresný súd predložil súdny spis ústavnému súdu.Záznamy   o ďalších   iných   úkonoch   okresného   súdu   sa   v súdnom   spise   sp.   zn. 8 C 729/00 nenachádzajú.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   odseku   2   citovaného   článku   ak   porušenie   práv   alebo   slobôd   vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa odseku 3 citovaného článku ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov (...).

V petite sťažnosti sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd rozhodol takto:„Základné   právo   sťažovateľa   O.   Š.   na   prerokovanie   a rozhodnutie   vo   veci   bez zbytočných prieťahov upravené v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde v Trenčíne sp. zn. 8 C 729/00 bolo porušené.

Prikazuje sa, aby Okresný súd v Trenčíne vo veci sp. zn. 8 C 729/00 konal.Súd priznáva sťažovateľovi podľa článku 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky finančné zadosťučinenie vo výške 40 000,- Sk.

Súd   priznáva   odmenu   a náhradu   hotových   výdavkov   právnemu   zástupcovi sťažovateľa JUDr. J. M., advokátovi, v K. v zmysle ust. § 13 ods. 8 vyhl. 163/02 Z. z. vo výške 17 480,- Sk (4x právny úkon á 4 270,- Sk, 4x paušál á 100,- Sk: príprava a prevzatie, upresnenie petitu sťažnosti zo dňa 30. 10. 2002, vyjadrenie zo dňa 20. 12. 2002, vyjadrenie zo dňa 10. 1. 2003).“

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   sa   vytvára   právna   istota.   Pre   splnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd aj v predmetnom prípade bral do úvahy   skutkový   stav   veci   a platnú   právnu   úpravu   (II.   ÚS   26/95,   I.   ÚS   92/92   a iné) relevantnú pre rozhodnutie, ako aj právnu povahu (charakter) veci.

Predmetom konania na okresnom súde vo veci vedenej pod sp. zn. 8 C 729/00 je rozhodovanie o náhrade preplatkov nájomného a iné (resp. o určenie neplatnosti zvýšenia nájomného   a iné),   pričom   prvotné   úkony   súvisiace   s prípravou   pojednávania   (a   aj uskutočnenie dvoch pojednávaní), ako aj úpravou petitu žaloby a zabezpečením vyjadrenia žalovaného k nemu vykonal Okresný súd v Považskej Bystrici.

Vychádzajúc z doterajšieho priebehu konania v predmetnej veci (nezaoberanie sa jej meritom) ústavný súd nemôže pripísať zdĺhavý postup konania na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci.

2.   Pokiaľ   ide   o správanie   sťažovateľa   v preskúmavanej   veci   na   sťažnosťou napadnutom okresnom súde ústavný súd nezistil takú závažnú skutočnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu   pri posudzovaní otázky, či a z akých   dôvodov došlo v tomto štádiu konania k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci, pričom   zbytočné   prieťahy   v konaní   posudzoval   ako   celok   s prihliadnutím   na   všetky okolnosti daného prípadu.

Vychádzajúc z petitu sťažnosti a ustanovenia § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde („ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone“) ústavný súd posudzoval z hľadiska namietaného porušovania označeného základného práva len konanie v jeho štádiu od prikázania veci Okresnému súdu v Trenčíne.

Z   obsahu predloženej   sťažnosti,   z obsahu   súdneho   spisu   okresného   súdu   a zo stanovísk   účastníkov   konania   ústavný   súd   konštatoval   zbytočné   prieťahy   v konaní spôsobené okresným súdom, ktorý vo veci od jej nápadu 14. septembra 2000 do doručenia súdneho spisu ústavnému súdu (6. decembra 2002), t. j. za obdobie dvoch rokov a troch mesiacov,   nevykonal   žiadne   procesné   úkony   smerujúce   k príprave   pojednávania   a jej rozhodnutiu.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu právo zaručené podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa môže realizovať len prostredníctvom   takého konania (činnosti) súdov,   ktoré smeruje k odstráneniu   právnej   neistoty,   kvôli   ktorej   sa   občan   obrátil   na   orgán   súdnej   moci. K zbytočným   prieťahov   v súdnom   konaní   môže   dôjsť   nielen   samotným   nekonaním príslušného   súdu,   ale   aj   takou   činnosťou   súdu,   ktorá   nesmeruje   k odstráneniu   právnej neistoty účastníka súdneho konania, teda k právoplatnému rozhodnutiu vo veci, s ktorou sa obrátil na súd. Preto na splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány (napr. všeobecné súdy) vec len prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony (bez   ohľadu   na   ich   počet)   a právoplatne   nerozhodli   (napr.   II.   ÚS   64/99,   I.   ÚS   98/99, I. ÚS 10/98).

Obranu   okresného   súdu   spočívajúcu   vo   vysokom   nápade   vecí   a v personálnych problémoch ako dôvodu, ktorý by mal byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy v konaní, ústavný súd neakceptoval. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS   48/96,   II.   ÚS   18/98,   II.   ÚS   52/99)   nadmerné   množstvo   vecí,   v ktorých   štát   musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania   zabezpečiť   primeraný   počet   sudcov   alebo   ďalších   pracovníkov   na   súde,   ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Vychádzajúc z dôvodov vyššie uvedených v bode 1 (hodnotenie kritéria zložitosti veci), z platnej právnej úpravy a z postupu súdu (organizovania jeho procesného postupu) v predmetnom   občianskoprávnom   súdnom   konaní   nemožno   hodnotiť   postup   okresného súdu v posudzovanej veci ako postup, ktorý by zodpovedal ústavou priznanému právu na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a príslušným   ustanoveniam   Občianskeho súdneho   poriadku,   ktoré   sú   nevyhnutným   predpokladom   spoločensky   efektívneho,   t.   j. rýchleho a účinného poskytnutia právnej ochrany.

Vyššie uvedený postup okresného súdu spôsobiaci zdĺhavosť namietaného konania nevykazoval podľa názoru ústavného súdu znaky plynulého a efektívneho konania a bol teda konaním so zbytočnými prieťahmi.

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd okrem konštatovania porušenia základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   uložil   okresnému   súdu,   aby   „vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 8 C 729/00 konal“.

Podľa ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou nečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov.

Vzhľadom na doterajší priebeh konania v predmetnej veci a skutočnosť, že ani po uplynutí   vyše   dvoch   rokov   od   prikázania   veci   okresný   súd   ešte   nevykonal   žiadne pojednávanie   a   meritórne   nerozhodol,   považoval   ústavný   súd   za   potrebné   v zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikázať okresnému súdu konať v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku upravujúcimi priebeh konania tak, aby nedochádzalo k porušovaniu práva garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia ak ústavný súd   rozhodne   o priznaní primeraného   finančného zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti súčasne uplatnil z dôvodu, že „ochrana práv nebola rýchla   a účinná“ a pretrvávajú   „neodôvodnené   prieťahy   v konaní“,   priznanie   finančného zadosťučinenia vo výške 40 000,-- Sk, pričom za základ výpočtu bral 10 000,-- Sk za jeden rok prieťahov, čo podľa jeho názoru „zodpovedá aj judikatúre Európskeho súdu“.

Podľa názoru ústavného súdu priznanie primeraného finančného zadosťučinenia ako náhrady   nemajetkovej   ujmy   vyjadrenej   v peniazoch   prichádza   do   úvahy   predovšetkým v tých prípadoch, keď porušenie základného práva alebo slobody nie je už možné napraviť. To znamená, že neprichádza do úvahy zrušenie rozhodnutia alebo opatrenia, resp. uvedenie do   pôvodného   stavu.   V   danom   prípade   ústavný   súd   považoval   vzhľadom   na   všetky okolnosti prípadu, ako aj zásadu spravodlivosti za primerané priznať sťažovateľovi sumu 20 000,-- Sk.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   môže   v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Trovy právneho zastúpenia sťažovateľa pozostávajú z troch úkonov právnej pomoci zo strany advokáta ustanoveného ústavným súdom, a to z prevzatia a prípravy zastupovania, zo spísania sťažnosti a zo spísania stanoviska k vyjadreniu okresného súdu. Za prvé dva úkony vykonané v roku 2002 patrí odmena v sume po 3 900 Sk a za tretí úkon vykonaný v roku 2003 v sume 4 270 Sk. Režijný paušál k dvom   úkonom v roku 2002 je 100 Sk a k poslednému   úkonu   v roku   2003   128   Sk.   Trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľa predstavujú celkom sumu 12 398 Sk.

Z vyššie   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené   vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. februára 2003