SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 131/2015-43
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. septembra 2015v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňákaa Milana Ľalíka prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpenej h&h PARTNERS, advokátska kancelária s. r. o., Mäsiarska 6, Košice, konajúcaprostredníctvom konateľa JUDr. Ivana Humeníka, PhD., vo veci namietaného porušeniajej základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky, ako aj práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konanívedenom pod sp. zn. 10 C 127/2007 a Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom podsp. zn. 14 Co 371/2013 a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 127/2007p o r u š e n é b o l o.
2. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co371/2013 p o r u š e n é n e b o l o.
3. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 127/2007p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
4. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť jej do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov), ktorú j e Okresný súdBratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet h&h PARTNERS, advokátska kancelária s. r. o.,Mäsiarska 6, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
6. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesenímč. k. I. ÚS 131/2015-18 z 18. marca 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojich základných práv na súdnu ochranupodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na spravodlivý súdnyproces, resp. práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupomOkresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.10 C 127/2007 a Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenompod sp. zn. 14 Co 371/2013.
2. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že 27. augusta 2007 podala na okresnomsúde návrh „o náhradu škody na zdraví“. Okresný súd rozhodol v jej veci rozsudkomz 18. marca 2013 tak, že jej návrh zamietol. O jej odvolaní následne rozhodol krajský súd19. marca 2014 tak, že rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie21. mája 2014 z dôvodov uvedených v § 221 písm. f) a h) Občianskeho súdneho poriadku(ďalej aj „OSP“).
3. Sťažovateľka 8. októbra 2014 prostredníctvom svojho právneho zástupcu podalasťažnosť na prieťahy v konaní predsedníčke okresného súdu, ktorá ju uznala za dôvodnú.Konanie nie je právoplatne skončené a v súčasnosti je určený termín pojednávaniana 27. apríl 2015.
4. Sťažovateľka na základe skutočností uvedených v sťažnosti navrhuje, aby ústavnýsúd vo veci rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jej základného práva na súdnuochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupmi okresnéhosúdu a krajského súdu v namietaných konaniach, prikáže okresnému súdu konať vpredmetnej veci bez zbytočných prieťahov, prizná jej finančné zadosťučinenie v sume 5 000€, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je povinný okresný súd zaplatiť na účet jejprávneho zástupcu v sume 1 583,64 €.
5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila predsedníčkaokresného súdu. Vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr 3269/15 z 27. apríla 2015 uviedla: «... Okresnému súdu Bratislava I bol návrh na začatie konania sp. zn. 10C/127/2007 doručený dňa 27. 08. 2007...
Vo vzťahu k priebehu konania poukazujem na chronológiu úkonov v súdnom konaní, uvedených vo vyjadrení sudkyne.
Celkovú dĺžku konania ovplyvnili okrem nadmerného zaťaženia sudkyne, aj účastníci konania, a to navrhovateľka, ktorá neúplne označila odporcu, v dôsledku čoho musel súd zisťovať jeho sídlo. Uplatnila procesnoprávny návrh na rozšírenie návrhu, avšak tento procesný návrh mal vady, ktoré súd musel odstraňovať. Ďalej nepredložila súdu všetky listiny, súd ju musel vyzvať na doloženie znaleckého posudku o bolestnom a pre neplnenie tejto povinnosti muselo byť jedno pojednávanie odročené (07. 06. 2010). Nerešpektovala pokyny súdu (nevyjadrila sa na výzvu súdu zo dňa 24. 09. 2010, 13. 02. 2012) v určenej lehote a 2x uplatnila procesnoprávny návrh na zmenu návrhu, o čom okresný súd musel rozhodnúť.
Vo veci sa vykonávalo znalecké dokazovanie, pričom z dôvodov na strane ustanovených znalcov, musel súd 6x meniť osobu znalca. Jedno pojednávanie muselo byť odročené z dôvodu na strane ustanoveného znalca.
V predmetnom konaní bol vynesený rozsudok dňa 18. 03. 2013, proti ktorému sa právny zástupca navrhovateľky odvolal. Odvolací súd vrátil spisový materiál tunajšiemu súdu dňa 06. 05. 2014 spolu so zrušujúcim uznesením na ďalšie konanie. Následne bol vo veci opäť viac krát stanovený termín pojednávania, pojednávanie sa konalo dňa 12. 01. 2015. Tohto času bude vo veci nariadený kontrolný znalecký posudok.
K časti sťažnosti, ktorou sťažovateľka požadujú priznanie finančného zadosťučinenia v sume 5.000,- Eur a trovy konania, žiadam Ústavný súd... zvážiť primeranosť výšky tejto sumy vzhľadom na postup súdu v tomto konaní, objektívny nepriaznivý stav súdneho oddelenia 10C ako aj skutočnosť, že k predĺženiu konania prispela aj navrhovateľka a iné okolnosti, ktoré tunajší súd nezavinil...“
Prílohou vyjadrenia okresného súdu bolo stanovisko JUDr. Dany Káčerovej,zákonnej sudkyne, v ktorom sa okrem iného uvádza:
„- vec napadla na súd dňa 27. 8. 2007. Navrhovateľka sa návrhom domáhala voči žalovanému odporcovi náhrady škody spôsobenej porušením povinností pri poskytovaní stomatologickej zdravotnej starostlivosti
- dňa 10. 10. 2007 bola navrhovateľka tajomníkom súdu vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku.
- VSÚ bol daný pokyn na vrátenie súdneho poplatku, nakoľko ide o konanie o náhradu škody na zdraví. SP bol navrhovateľke vrátený uznesením č. k. 10C 127/07-57(z 10. júna 2009, pozn.)
- súd dňa 23. 11. 2007 vydal vo veci uznesenie č. k. 10C 127/2007-37, ktorým odporcu vyzval, aby sa k návrhu vyjadril. Uznesenie súdu nebolo odporcovi doručené na adresu označenú navrhovateľkou v návrhu, nakoľko zásielka adresovaná odporcovi sa súdu vrátila s poznámkou adresát neznámy.
- dňa 9. 1. 2008 navrhovateľka doručila súdu návrh, ktorým rozšírila petit pôvodného žalobného návrhu o ďalší nárok na náhradu škody, ktorý vyčíslila aj o bolestné, ktorého výšku v predmetnom podaní nevyčíslila
- súdom bola zisťovaná adresa sídla žalovaného odporcu
- sídlo odporcu bolo súdu oznámené Slovenskou komorou zubných lekárov dňa 2. 5. 2008
- vyšší súdny úradník dňa 3. 11. 2008 vo veci vydal uznesenie č. k. 10C 127/2007-46 na odstránenie vád podania, doručeného navrhovateľkou dňa 9. 1. 2008, ktorým si uplatnila nárok na vyplatenie bolestného
- navrhovateľka dňa 11. 12. 2008 doručila podanie, ktorým vady podania doručeného súdu dňa 9. 1. 2008 odstránila
- v zmysle úpravy vyššieho súdneho úradníka zo dňa 13. 1. 2009 bol návrh navrhovateľky spolu s doplnením žalobného návrhu doručený odporcovi. Odporca si zásielku súdu prevzal dňa 26. 1. 2009
- vec mi bola ako zákonnej sudkyni predložená s tým, že som dňa 10. 3. 2009 vyzvala právneho zástupcu navrhovateľky na predloženie znaleckého posudku, na základe ktorého si navrhovateľka uplatnila nárok na náhradu bolestného, ktorý nebol súdu navrhovateľkou doručený spolu s podaním, ktorým odstraňovala vady podania
- navrhovateľka písomným podaním doručeným súdu dňa 9. 4. 2009 požiadala súd o poskytnutie lehoty za účelom doručenia znaleckého posudku o bolestnom
- odporca súdu dňa 23. 6. 2009 doručil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu...
- navrhovateľka dňa 26. 3. 2010 doručila súdu podanie, ktorým opätovne upravila petit žalobného návrhu
- na pojednávanie určené na deň 29. 3. 2010 sa dostavila navrhovateľka, právny zástupca navrhovateľky sa nedostavil, doručenie predvolania mal riadne vykázané, svoju neprítomnosť do vyvolania veci neospravedlnil, na pojednávanie sa nedostavil odporca, nakoľko doručenie predvolania nemal riadne vykázané, nakoľko súdu sa zásielka opäť vrátila s poznámkou adresát neznámy, dostavila sa právna zástupkyňa odporcu. Na tomto pojednávaní súd pripustil, uznesením vyhlásenom na pojednávaní, zmenu petitu návrhu doručeného súdu dňa 27. 8. 2007 v zmysle písomného podania doručeného navrhovateľkou prostredníctvom PZ.N dňa 26. 3. 2010. Súd pojednávanie odročil na termín 7. 6. 2010
- právna zástupkyňa odporcu, písomným podaním doručeným súdu dňa 7. 4. 2010, bola oznámená adresa sídla odporcu
- pojednávanie konané dňa 7. 6. 2010 bolo odročené na neurčito za účelom doručenia výzvy ⬛⬛⬛⬛ - ošetrujúcemu lekárovi navrhovateľky s tým, aby súdu doručil písomný posudok o bolestnom, ktorý mal byť následne súdom doručený účastníkom konania. Vo veci následne malo byť nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvia stomatológia
- ⬛⬛⬛⬛ súdu dňa 14. 7. 2010 písomne oznámil, že písomný znalecký posudok, na základe ktorého si navrhovateľka uplatnila náhradu škody titulom bolestného nie je schopný vypracovať z dôvodov uvedených v písomnej odpovedi.
- právnemu zástupcovi navrhovateľky písomné podanie ⬛⬛⬛⬛ bolo doručené dňa 25. 8. 2010.
- navrhovateľka bola opakovane prípisom zo dňa 24. 9. 2010 súdom vyzvaná, aby sa k písomnému podaniu ⬛⬛⬛⬛ písomne vyjadrila. Prípis bol navrhovateľke doručený dňa 5. 10. 2010
- nová právna zástupkyňa navrhovateľky súdu až dňa 16. 12. 2010 doručila písomné stanovisko k odpovedi
- právna zástupkyňa odporcu písomné vyjadrenie k písomnému podaniu ⬛⬛⬛⬛ doručila súdu dňa 17. 12. 2010
- súd písomné podania účastníkov konania v zmysle prípisu zo dňa 27. 1. 2011 doručil právnym zástupcom účastníkov konania s tým, aby sa k ich obsahom vyjadrili, a aby naformulovali otázky za účelom nariadenia znaleckého dokazovania
- právna zástupkyňa navrhovateľky súdu dňa 7. 12. 2011 doručila písomné vyjadrenie v zmysle vyššie uvedenej výzvy súdu, právna zástupkyňa odporcu písomné vyjadrenie doručila súdu dňa 8. 3. 2011
- súd uznesením č. k. 10C 127/2007-122 zo dňa 15. 3. 2011 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvia stomatológia
- súdom ustanovený znalec odmietol znalecký úkon vykonať
- súd uznesením č. k. 10C 127/2007-127 zo dňa 5. 4. 2011 zmenil výrok uznesenia č. k. 10C 127/2007-122 zo dňa 15. 3. 2011 a ustanovil vo veci nového znalca, ktorého súd poveril vykonaním znaleckého úkonu
- opäť súdom ustanovený znalec odmietol znalecký úkon vykonať, nakoľko ustanovený znalec je v úzkom pracovnom kontakte so žalovaným odporcom
- súd uznesením č. k. 10 C 127/2007-131 zo dňa 26. 4. 2011 zmenil výrok uznesenia č. k. 10C 127/2007-122 zo dňa 15. 3. 2011 a ustanovil vo veci nového znalca, ktorého súd poveril vykonaním znaleckého úkonu
- súdom ustanovený znalec odmietol znalecký úkon vykonať z dôvodu pracovnej zaťaženosti
- súd uznesením č. k. 10C 127/2007-135 zo dňa 16. 8. 2011 zmenil výrok uznesenia č. k. 10C 127/2007-122 zo dňa 15. 3. 2011 a ustanovil vo veci nového znalca, ktorého súd poveril vykonaním znaleckého úkonu
- súdom ustanovený znalec odmietol znalecký úkon vykonať, nakoľko ustanovený znalec je v úzkom pracovnom kontakte so žalovaným odporcom
- súd uznesením č. k. 10C 127/2007-138 zo dňa 6.9.2011 zmenil výrok uznesenia č. k. 10C 127/2007-122 zo dňa 15. 3. 2011 a ustanovil vo veci nového znalca, ktorého súd poveril vykonaním znaleckého úkonu
- súdom ustanovený znalec odmietol znalecký úkon vykonať, nakoľko ustanovený znalec je v úzkom pracovnom kontakte so žalovaným odporcom
- súd uznesením č. k. 10C 127/2007-149 zo dňa 8. 11. 2011 zmenil výrok uznesenia č. k. 10C 127/2007-122 zo dňa 15. 3. 2011 a ustanovil vo veci nového znalca, ktorého súd poveril vykonaním znaleckého úkonu
- súdom ustanovený znalec odmietol znalecký úkon vykonať, nakoľko ustanovený znalec je v úzkom pracovnom kontakte so žalovaným odporcom
- súd uznesením č. k. 10C 127/2007-152 zo dňa 1. 12. 2011 zmenil výrok uznesenia č. k. 10C 127/2007-122 zo dňa 15. 3. 2011 a ustanovil vo veci nového znalca, ktorého súd poveril vykonaním znaleckého úkonu
- súdom ustanovený znalec súdu dňa 8. 2. 2012 doručil písomný znalecký posudok
-súd uznesením č. k. 10C 127/2007-175 zo dňa 13. 2. 2012 priznal znalcovi odmenu a zároveň spolu s uznesením súd písomný znalecký posudok doručil právnym zástupcom účastníkov konania s tým, aby sa k jeho obsahu písomne vyjadrili
- právna zástupkyňa odporcu súdu dňa 9. 3. 2012 doručila písomné vyjadrenie k obsahu znaleckého posudku. Právna zástupkyňa navrhovateľky sa k obsahu znaleckého posudku v lehote súdom určenej nevyjadrila
- súd dňa 16. 3. 2012 vo veci určil termín pojednávania na deň 30. 4. 2012
- právna zástupkyňa navrhovateľky písomné vyjadrenie k znaleckému posudku doručila súdu elektronicky - dňa 26. 3. 2012, ktoré bolo doplnené podaním doručeným súdu dňa 11. 4. 2012
- pojednávanie určené na deň 30. 4. 2012 bolo odročené na deň 10. 10. 2012 z dôvodu ospravedlnenia znalca, ktorého bolo potrebné v konaní vypočuť predovšetkým vzhľadom na písomné podania navrhovateľky
- právna zástupkyňa odporcu doručila súdu dňa 31. 5. 2012 písomné vyjadrenie k písomnému vyjadreniu navrhovateľky
- pojednávanie určené na deň 10. 10. 2012 bolo odročené na deň 25. 2. 2013. Pojednávanie bolo odročené za účelom doručenia rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako aj Komory zubných lekárov
- právny zástupca navrhovateľky súdu dňa 22. 1. 2013 doručil súdu návrh na pripustenie zmeny žalobného návrhu
- súd uznesením č. k. 10C 127/2007-348 zo dňa 29. 1. 2013 pripustil zmenu petitu návrhu
- súd pojednávanie určené na deň 25. 2. 2013 odročil na termín 18. 3. 2013, na ktorom bol vyhlásený rozsudok vo veci, ktorým súd návrh navrhovateľky zamietol. Rozsudok bol doručený právnej zástupkyni odporcu a poštou bol následne doručovaný právnemu zástupcovi navrhovateľky
- dňa 8. 4. 2013 právny zástupca navrhovateľky doručil odvolanie voči rozsudku
- odvolanie navrhovateľky bolo poštou dňa 16. 5. 2013 doručené právnej zástupkyni odporcu s tým, aby sa k jeho obsahu vyjadrila
- právna zástupkyňa odporcu dňa 30. 5. 2013 doručila súdu písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky
- vec bola dňa 14. 6. 2013 predložená Krajskému súdu... na rozhodnutie o odvolaní
- rozsudok súdu prvého stupňa bol zrušený odvolacím súdom uznesením č. k. 14 Co 371/2013-414 zo dňa 19. 3. 2014. Zrušujúce uznesenie bolo spolu so spisom doručené súdu prvého stupňa dňa 6. 5. 2014. Uznesenie odvolacieho súdu bolo doručené právnym zástupcom účastníkov konania v zmysle úpravy tajomníka súdu zo dňa 15. 5. 2014.
- vo veci som ako zákonná sudkyňa určila termín pojednávania dňa 15. 7. 2014 na deň 23. 2. 2015. Skorší termín pojednávania nebolo možné vo veci určiť, vzhľadom na počet nerozhodnutých vecí v oddelení 10 C, v ktorom je aktuálne 273 vecí nerozhodnutých a termíny pojednávaní v tomto čase boli už obsadené inými vecami, v ktorých som určila termín pojednávaní už skôr. Súd v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vo veci predvolal aj svedka.
- dňa 24. 7. 2014 súd oznámil navrhovateľke, na jej žiadosť, termín pojednávania elektronicky
- súd určený termín na deň 23. 2. 2015 na žiadosť navrhovateľky preložil na skorší termín a to na deň 6. 10. 2014, o 9.00 hod, nakoľko vec 10C 269/1991 (ktorá bola pôvodne vytýčená na deň 6. 10. 2014 a na žiadosť navrhovateľa bola preložená na november 2014) na termín 6. 10. 2014 sa nemohol dostaviť súdom predvolaný svedok, súd pojednávanie odročil na deň 29. 4. 2015.
- súd termín pojednávania zmenil na deň 12. 1. 2015, vzhľadom na skutočnosť, že sa v inej súdom prejednávanej veci účastníci konania ospravedlnili. Na pojednávaní súd vypočul svedka, ktorého súd bol povinný vypočuť v zmysle uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 14 Co 371/2013-414 zo dňa 19. 3. 2014. Súd pojednávanie odročil na neurčito, z dôvodu nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania, ktoré súd bol povinný vo veci nariadiť v zmysle uznesenia KS v Bratislave č. k. 14Co 371/2013-414 zo dňa 19. 3. 2014. Po doručení znaleckého posudku súdu ustanoveným znalcom súd vo veci nariadi termín pojednávania.
Mám za to, že vzhľadom na celkový počet vecí v oddelení 10 C od roku 2007 až doposiaľ, vo veci sa snažím konať plynulo a bez zbytočných prieťahov. Upozorňovala som vedenie súdu ústne ako aj písomne na neprimeraný počet pridelených vecí do oddelenia 10 C a táto skutočnosť z každomesačných výkazov o stave oddelenia je zrejmá správe súdu.“
Chronológiu uvedených procesných úkonov a stav konania pred okresným súdom považoval ústavný súd za preukázané zo spisu, ktorý mu bol predložený na previerku 24. augusta 2015. Navyše ústavný súd zistil, že 15. júla 2014 po vrátení veci z krajského súdu (6. mája 2014) okresný súd určil termín pojednávania až na 23. február 2015, o čom upovedomil aj účastníkov konania (22. júla 2014 prevzal upovedomenie právny zástupca sťažovateľky). Dňa 16. júla 2014 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby mu oznámil adresu svedkyne, ktorú mal podľa záverov krajského súdu vypočuť. Právny zástupca podal vyjadrenie okresnému súdu 13. augusta 2014. Dňa 5. septembra 2014 okresný súd určil termín pojednávania a predvolal svedkyňu na výsluch na 6. október 2014 (č. l. 432).
Dňa 16. septembra 2014 doručil právny zástupca sťažovateľky vyjadrenie k osobe znalca, v ktorom spochybnili jeho nestrannosť, a 22. septembra 2014 predvolaná svedkyňa požiadala o zmenu termínu výsluchu z dôvodu pobytu v zahraničí. Dňa 24. septembra 2014 požiadala právna zástupkyňa odporcu o zrušenie termínu pojednávania pre práceneschopnosť. Dňa 6. októbra 2014 okresný súd pojednávanie odročil na 29. apríl 2015, ktoré bolo preložené 17. decembra 2014 na 12. január 2015, keď sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd vypočul predvolanú svedkyňu a účastníkov konania a ich právnych zástupcov. Dňa 3. februára 2015 okresnému súdu doručila právna zástupkyňa odporcu ďalšie listinné dôkazy, ktoré s jej vyjadrením okresný súd doručil na vyjadrenie právnemu zástupcovi sťažovateľky 16. februára 2015 (č. l. 471 spisu), ktorý naň reagoval podaním z 5. marca 2015. Dňa 6. marca 2015 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby doručili písomné otázky, ktoré by mali byť zodpovedané v rámci kontrolného znaleckého dokazovania (tieto boli doručené okresnému súdu 1. apríla 2015). K týmto otázkam právna zástupkyňa odporcu zaujala stanovisko v podaní doručenom okresnému súdu 9. apríla 2015. Dňa 13. apríla 2015 okresný súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie ( ⬛⬛⬛⬛ ) a 27. apríla 2015 právny zástupca sťažovateľky vzniesol námietky voči položeným otázkam na znalca a podal odvolanie proti zloženiu preddavku na trovy spojené s kontrolným znaleckým posudkom. Dňa 12. júna 2015 okresný súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril k odvolaniu právneho zástupcu sťažovateľky. Na základe žiadosti ústavného súdu z 3. augusta 2015 bol spis predložený na previerku ústavnému súdu 24. augusta 2015 (č. l. 502).
6. K sťažnosti sa vyjadril aj krajský súd podaním sp. zn. 3192/15 z 1. júna 2015 doručeným ústavnému súdu 5. júna 2015, v ktorom okrem iného uviedol:
„Vec Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 10C/127/2007 bola predložená na Krajský súd v Bratislave dňa 14. 06. 2013...
Z vyjadrenia... predsedníčky senátu 14 Co, zo dňa 15. 05. 2015 vyplýva, že v právnej veci navrhovateľky ⬛⬛⬛⬛..., proti odporcovi stomatológovi... o náhradu škody, Okresný súd... rozhodol rozsudkom zo dňa 18. 03. 2013, sp. zn. 10C/127/2007-368 tak, že návrh navrhovateľky zamietol. Proti uvedenému rozsudku podala navrhovateľka odvolanie a spis bol predložený na rozhodnutie o odvolaní Krajskému súdu... 14.06.2013.
Dňa 27. 01. 2014 bolo vo veci nariadené pojednávanie na deň 04. 03. 2014. Avšak po podrobnom oboznámení sa s celým spisovým materiálom v rámci prípravy na pojednávanie a po prejednaní veci v senáte 14Co, dospel odvolací senát k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Z uvedeného dôvodu bol termín nariadeného pojednávania zrušený...
Dňa 19. 03. 2014 tunajší súd uznesením sp. zn. 10 C 127/2007-414 zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa.
Záverom predsedníčka senátu vo svojom vyjadrení zo dňa 15. 05. 2015 uvádza, že vzhľadom na vysoký nápad vecí v súdnom oddelení 14Co v tom čase (k 31. 12. 2013 - 543 vecí, z ktorých pomerne vysoký počet bol z rokov 2011 a 2012) je toho názoru, že tunajší vo veci konal bez prieťahov.
Vzhľadom na uvedené procesné úkony zo strany tunajšieho súdu v predmetnej veci smerujúce k včasnému rozhodnutiu vo veci a so zreteľom na meritórne rozhodnutie zo dňa 19. 03. 2014, č. k. 14Co/371/2013-414, je zrejmé, že tunajší súd, aj vzhľadom na množstvo vecí pridelených senátu 14Co na rozhodnutie a spôsob ich vybavenia podľa poradia zodpovedajúceho prideleným číslam spisových značiek tak, ako sa predkladajú na Krajský súd..., okrem vecí prednostných v zmysle zákonnej úpravy a rozvrhu práce súdu, postupoval v posudzovanej veci bez prieťahov, majúc na zreteli ustanovenie čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.“
7. Právny zástupca sťažovateľky na vyjadrenia okresného súdu a krajského súdureagoval podaním doručeným ústavnému súdu 3. júla 2015, v ktorom uviedol:
«... Okresný súd konštatoval a ako dôvod vzniku prieťahov v konaní uviedol nadmernú zaťaženosť súdneho oddelenia 10C, ktorá zákonnej sudkyni neumožnila bezprieťahový postup vo veci.
Avšak podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. ÚS. 48/96, II. ÚS. 18/98, II. ÚS 52/99): „Nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie stavu právnej neistoty, nemôže byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavuje štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.“ (III. ÚS 10/02)
Okresný súd Bratislava I. ďalej poznamenal, že celkovú dĺžku konania ovplyvnila aj sťažovateľka, ktorá neúplne označila odporcu, v dôsledku čoho musel súd zisťovať jeho sídlo. Súd zistil odporcovo sídlo už 02. 05. 2008, no napriek tomu bol termín pojednávania vytýčený na 29. 03. 2010, na ktorý sa však odporca nedostavil, na čo ho jeho právna zástupkyňa ospravedlnila tým, že mu nebola doručená zásielka.
Sťažovateľka však uviedla súdu adresu ambulancie, v ktorej jej bol
vykonaný zdravotnícky zákrok, a to na ⬛⬛⬛⬛. Samotný odporca uvádza počas celej komunikácie so súdom túto adresu ako svoje sídlo poskytovania zdravotnej starostlivosti a doteraz neuviedol žiadnu inú adresu.
Okresný súd Bratislava I. tiež uvádza: „Sťažovateľka nepredložila súdu všetky listiny, súd ju musel vyzvať na doloženie znaleckého posudku o bolestnom a pre neplnenie tejto povinnosti muselo byť pojednávanie zo 07.06.2010 odročené.“
Táto požiadavka zo strany súdu na sťažovateľku však nebola možná, keďže ustanovený znalec odmietol vypracovať znalecký posudok nielen na žiadosť sťažovateľky, ale aj na žiadosť súdu. Napriek tvrdeniu súdu o odročení pojednávania zo dňa 07. 06. 2010, pojednávanie odročené nebolo a bolo riadne uskutočnené. V spise však chýbali základné dokumenty ako protokoly ÚDZS aj KZL a zdravotná dokumentácia, ktorú
nepredložil dodnes. Chýbajúce protokoly súd zabezpečil na opakované výzvy až 12. 02. 2013, teda takmer po 6 rokoch.
Napriek tomu, že zákonná sudkyňa Okresného súdu Bratislava I. nesúhlasila so zapožičaním súdneho spisu sp. zn.: 10C/127/2007, z dôvodu zachovania objektivity trváme na tom, aby mal Ústavný súd k dispozícií celý súdny spis, čo môže zabezpečiť aj sťažovateľka zaslaním kópie celého súdneho spisu.
Sťažovateľka by tiež rada uviedla na správnu mieru časť Uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 131/2015-18 zo dňa 18. 3. 2015, ktoré na strane 2 uvádza nasledovné: „Konanie nie je právoplatne skončené a v súčasnosti je určený termín pojednávania na 27. apríl 2015.“ Sťažovateľka poukazuje na tú skutočnosť, že pojednávanie s takýmto termínom nebolo nikdy vytýčené, na takéto pojednávanie nebola zo strany konajúceho sú ani predvolaná a ani jej nebolo iným spôsobom oznámené.
Ako ďalším moment spôsobujúci prieťahy konania zo strany Okresného súdu možno poukázať aj tú skutočnosť, že Okresný súd vytýčil dňa 16. 3. 2012 pojednávanie na deň 30. 4. 2012, pričom už v čase vytyčovania pojednávania disponoval informáciou o tom, že znalec ⬛⬛⬛⬛ bude na liečení a konania sa nebude môcť zúčastniť.
Sťažovateľka si záverom, napriek všetkému uvedenému, dovoľuje poukázať na jedinú skutočnosť. Tou je celková dĺžka konania. To totiž k dnešnému dňu trvá už viac než 8 rokov.»
8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ichvyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávanianemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú sťažnosťprerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti lenna základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu na vec sa vzťahujúcehosúdneho spisu.
II.
9. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavnýsúd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zrušítaké rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobodyporušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,primerané finančné zadosťučinenie.
10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jehozáležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejedaná nezávislýma nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebozáväzkoch.
11. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovosvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodunemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01,I. ÚS 20/02).
12. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovje odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutiaštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne saprávna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnejneistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátnehoorgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosťsúdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo(II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť takýprocesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôliktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdua sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v zneníneskorších predpisov, ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmikonania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalšíchnávrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávaniaa úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musiaoznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa budekonať nové pojednávanie.
13. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnomprípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy (aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), sa skúma vždy s ohľadomna konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto trochzákladných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníkov konania a postup súdu (napr.I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00,I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.
13.1 Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania jerozhodovanie okresného súdu o náhrade škody na zdraví. Z obsahu súdneho spisuokresného súdu (obsahoval vyše 500 strán) vyplýva, že ide o skutkovo zložitejšiu vec,pretože muselo byť nariadené znalecké dokazovanie, ako aj kontrolné znaleckédokazovanie, ale na druhej strane vec nie je podľa názoru ústavného súdu právne zložitá,keďže všeobecný súd má posúdiť a rozhodnúť o tom, či sú splnené všetky zákonnépredpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 a nasl. ustanoveníObčianskeho zákonníka v dôsledku nesprávne prevedených stomatologických úkonov.Vychádzajúc z doterajšieho priebehu konania a z dosiahnutých výsledkov, ústavný súd všakkonštatuje, že ani prípadná skutková zložitosť veci nemôže odôvodňovať takmer osemročnétrvanie tohto konania bez právoplatného rozhodnutia.
13.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria – správania sťažovateľky v posudzovanomkonaní – ústavný súd zistil, že k predĺženiu predmetného konania prispela aj samasťažovateľka. Je pravdou, že sťažovateľka v predmetnom konaní využívala svoje procesnépráva, ako to vyplýva z chronológie procesných úkonov (rozšírenie návrhu, zmeny petitu,podávanie opravných prostriedkov), avšak rozhodovanie o jej návrhoch či opravnýchprostriedkoch nemožno započítať iba na ťarchu okresného súdu. V konaní uplatnilaprocesnoprávny návrh na rozšírenie návrhu, avšak tento návrh mal nedostatky, ktoréokresný súd musel odstraňovať. Ďalej nepredložila okresnému súdu všetky listiny, pretobola vyzvaná na doloženie znaleckého posudku o bolestnom, a pre neplnenie tejtopovinnosti muselo byť jedno pojednávanie aj odročené (7. júna 2010). Nerešpektovala tiežpokyny okresného súdu (nevyjadrila sa na jeho výzvy z 24. septembra 2010, 13. februára2012 v určenej lehote), ako to vyplýva z prehľadu procesných úkonov a vyjadreniaokresného súdu.
V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že zodpovednosť za procesnú perfektnosťpodaného návrhu na začatie konania znáša predovšetkým sťažovateľka (právne zastúpenáviacerými advokátmi), ktorá nevyčíslila výšku požadovaného bolestného a neustálenavrhovala zmeny petitov žaloby, o ktorých musel okresný súd rozhodovať, čím sa konaniepredlžovalo. K celkovej dĺžke konania teda prispelo významnou mierou aj správaniesťažovateľky, a na túto skutočnosť ústavný súd pri svojom rozhodovaní tiež prihliadol.Ústavný súd pripomína, že k právu účastníka konania na efektívny, rýchly a účelný postupsúdu v konaní pristupuje procesná povinnosť účastníka konania prispievať k dosiahnutiuúčelu súdneho konania včasným reagovaním na pokyny súdu a oznámením potrebnýchskutočností (§ 101 ods. 1 OSP).
13.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetkyokolnosti daného prípadu. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetomnapadnutého občianskoprávneho konania je náhrada škody na zdraví, t. j. vec, ktorej povahasi vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania,čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postuptak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 OSP) a aby sa čonajskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou orozhodnutie (pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03). Ústavný súd poukazujepredovšetkým na to, že trvanie napadnutého konania (takmer 8 rokov) je neprimerané a trvádlho, hoci je vec skutkovo zložitejšia. Z uskutočnených procesných úkonov okresného súduvyplýva, že v jeho postupe sa nevyskytovali dlhšie obdobia úplnej procesnej pasivity a anisťažovateľka žiadne obdobia nečinnosti v sťažnosti neuviedla. Za kratšie obdobianesústredenej práce a bezdôvodnej nečinnosti treba považovať obdobie od nápadu žaloby(augusta 2007) do nesústredenej výzvy adresovanej sťažovateľke na zaplatenie súdnehopoplatku za podaný návrh (október 2007), pretože okresný súd vzápätí jej súdny poplatokpo zaplatení (svojou úpravou) už o mesiac v novembri 2007 mal vrátiť, ale úpravu realizovalaž v júni 2009. Okresný súd tiež určil viac termínov pojednávaní (9), na niektorých vykonalaj dokazovanie, nariadil znalecké dokazovanie a kontrolné znalecké dokazovanie, alena doterajšiu dĺžku konania mala zásadný vplyv najmä jeho neefektívna činnosť, pretožeaj keď vo veci samej rozhodol, jeho rozhodnutie z 18. marca 2013 bolo zrušené krajskýmsúdom 19. marca 2014, či už pre procesné, alebo vecné dôvody (bližšie pozri aj bod 2nálezu). I okolnosti znaleckého dokazovania naznačujú nesústredený postup konajúcehosúdu. Uznesenie o ustanovení znalcov viackrát zmenil a vopred neprerokoval so znalcamipodľa § 16 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľocha o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, či môžu znaleckýposudok vôbec spracovať. Znalecké dokazovanie tak bolo neefektívne a trvalo viac ako rok(od 15. marca 2011 až do 8. februára 2012), a takisto aj kontrolné dokazovanie je stále eštena začiatku.
14. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľaktorej k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonanímpríslušného súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnejneistoty účastníkov súdneho konania. Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecnéhosúdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnejneistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, abyo jeho veci rozhodol (napr. IV. ÚS 164/03, IV. ÚS 121/04, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 380/08,I. ÚS 158/2010).
15. Ústavný súd tiež zdôrazňuje, že argumenty vyjadrené vo vyjadreniach okresnéhosúdu a jeho sudcu ospravedlňujúce nečinnosť okresného súdu nemohol ústavný súdakceptovať a v súvislosti s uvedeným poukazuje na svoju predchádzajúcu štandardnújudikatúru (napr. I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06...), podľa ktorej nadmerné množstvo vecí,v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika neviealebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkovna súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byťdôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a vkonečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočnéprieťahy v súdnom konaní.
16. Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného právasťažovateľky okresným súdom na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahovzaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a porušenie práva na prejednanie jej záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohtorozhodnutia v bode 1.
17. Pokiaľ ide o sťažnosť v časti, v ktorej sťažovateľka namieta porušenie svojhozákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdnyproces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd konštatuje, že skutkovým stavom, z ktoréhosťažovateľka odvodzuje porušenie označených práv, je iba celková dĺžka konania okresnéhosúdu v napadnutom konaní. V systematike ústavy sú primeraná celková dĺžka, rýchlosťa plynulosť súdneho konania obsahom základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a nie základného práva podľa čl. 46ods. 1 ústavy, a pokiaľ ide o spravodlivý súdny proces, sťažovateľka v odôvodnení sťažnostijasne deklarovala, že namieta v rámci čl. 6 ods. 1 dohovoru iba právo naprejednanie záležitosti v primeranej lehote, a nie právo na spravodlivé súdne konanie, keďženamietané konanie nie je ešte právoplatne skončené. Ústavný súd už v rámci svojejdoterajšej judikatúry viackrát vyslovil, že k porušeniu základného práva na súdnu ochranupodľa čl. 46 ods. 1 ústavy by nepochybne došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutámožnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, t. j. ak by súd odmietolkonať a rozhodovať o podanom návrhu (žalobe) fyzickej alebo právnickej osoby (I. ÚS35/98, II. ÚS 8/01). Spôsobenie zbytočných prieťahov v konaní súdom môže síce založiťporušenie základného práva účastníka súdneho konania na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy, ale neznamená spravidlaaj odmietnutie spravodlivosti majúce za následok porušenie základného práva upravenéhov čl. 46 ods. 1 ústavy (II. ÚS 8/01). Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov teda v zásade nespadá pod ochranu čl. 46 ods. 1 ústavy, pokiaľ jeho porušenienedosahuje takú intenzitu, že s ohľadom aj na ďalšie konkrétne okolnosti daného prípadu(najmä predmet konania, teda čo je pre sťažovateľa v stávke, stav namietaného konaniav čase rozhodovania ústavného súdu a pod.) by bolo možné uvažovať o odmietnutíspravodlivosti (napr. IV. ÚS 242/07).
18. Vychádzajúc z hodnotení jednotlivých kritérií namietaného konaniaa predovšetkým skutočnosti, že nebola zistená dlhodobá nečinnosť okresného súdu, ústavnýsúd dospel k záveru, že v danom prípade nie je potrebné pre účely efektívnej ochranysťažovateľky vysloviť aj porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, a preto vtejto časti sťažnosti nevyhovel (bod 6 výroku toho nálezu).
19. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti napokon namietala aj porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajskéhosúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 371/2013.
Ústavný súd zistil, že v uvedenom konaní, ktoré trvalo od 14. júna 2013, keďkrajskému súdu bol predložený spis na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky,do 6. mája 2014, keď jeho zrušujúce uznesenie z 19. marca 2014 bolo spolu so spisomdoručené súdu prvého stupňa, nemožno hovoriť o zbytočných prieťahoch v konaní. Krajskýsúd 27. januára 2014 určil termín pojednávania na 4. marec 2014, ktoré však zrušilna základe žiadosti samotných účastníkov, a na neverejnom zasadnutí senátu rozhodolo odvolaní sťažovateľky 19. marca 2014 tak, že uznesením sp. zn. 14 Co 371/2013 zrušilrozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP a vec mu vrátil na ďalšiekonanie. Dňa 21. mája 2014 už bolo uznesenie krajského súdu doručené právnemuzástupcovi sťažovateľky. Konanie na krajskom súde teda netrvalo ani jeden rok, čo jez ústavného hľadiska akceptovateľné.
20. Vzhľadom na uvedené okolnosti prípadu ústavný súd preto vyslovil, že postupomkrajského súdu v označenom konaní základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavya právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru porušené nebolo, tak ako to je uvedené vo výroku tohtorozhodnutia v bode 2.
21. Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľkyna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právapodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci konalbez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádzasťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci (bod 3 výroku rozhodnutia).
III.
22. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili,aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnomsúde). Sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € z dôvodovuvedených vo svojej sťažnosti takto: „konanie, ktoré trvá už extrémne dlho, ju vyčerpáva nie len po finančnej stránke, ale najmä po stránke osobnostnej, zdravotnej a v neposlednom rade i psychickej. Samotný predmet konania, týkajúci sa zdravia pacientky si vyžaduje veľmi citlivý prístup konajúceho súdu, ktorý v sebe podľa sťažovateľky zahŕňa aj rýchle a bezprieťahové konanie. Sťažovateľka bez meritórneho rozhodnutia nemôže dosiahnuť stav právnej istoty, po právnej stránke stále nevie či jej zdravotná starostlivosť bola poskytnutá lege artis alebo non lege artis a sama tak nevie uzavrieť túto nepríjemnú kapitolu svojho života. To, že postup odporcu sťažovateľke spôsobil trvalé poškodenie zdravia, samo o sebe vyvoláva výrazný zásah do osobnostného práva sťažovateľky.
Sťažovateľka tým, že je neustále konfrontovaná realitou svojho zlého zdravotného stavu, v spojení s neustálym odročovaním pojednávaní, navrhovaním dôkazov, ktoré súd odmieta bez príčiny akceptovať, účasťou na pojednávaní, prežíva výrazný zásah do svojho osobného života, zdravia, či vzťahov s inými ľuďmi. Sťažovateľka však najvýraznejší zásah pociťuje do svojho psychického prežívania. Takmer 8 rokov nekončiaceho súdneho pojednávania v tak citlivej veci ju psychicky neprestajne veľmi vyčerpávajú. A ako bolo spomenuté vyššie, sťažovateľka stratila vieru v to, že dosiahne spravodlivosť a tak stráca vieru v konanie štátnych orgánov.“
23. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že lenkonštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6ods. 1 dohovoru a príkaz konať vo veci bez zbytočných prieťahov nie je dostatočnýmzadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jejaj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktorépodľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia právsťažovateľky, teda aj na správanie sťažovateľky a súčasný stav konania (pozri body 13a nasl.) považuje za primerané v sume 2 000 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodoltak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 4.
24. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 a § 56 ods. 4 zákona o ústavnomsúde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenienad ústavným súdom priznanú sumu 3 000 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejtočasti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 6 výroku tohto rozhodnutia.
25. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, abyúplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súdpri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdyzamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839,83 €.Sťažovateľke, ktorá bola vo veci namietaných porušení práv čiastočne úspešná, vznikli trovykonania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátom v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a §13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vznení neskorších predpisov. Advokát vykonal 2 úkony právnych služieb, a to prevzatie aprípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti v roku 2015. Odmena za jeden právnyúkon vykonaný v roku 2015 je 139,83 €, spolu s režijným paušálom 8,39 € predstavujesumu 148,22 €. Odmena advokátovi za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom(za 2 úkony právnych služieb a 2 x paušálna náhrada) predstavuje celkovú sumu 296,44 €, anie sumu, ktorú požadovala sťažovateľka, t. j. 1 583,64 €, navyše bez bližšej špecifikácie.Advokát tiež v sťažnosti neosvedčil, že je platcom dane z pridanej hodnoty. Priznanúnáhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcusťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde) tak, ako to jeuvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.
26. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nieje prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. septembra 2015