znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 131/2015-43

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   16.   septembra   2015v senáte   zloženom   z   predsedníčky   Marianny   Mochnáčovej   a   zo   sudcov   Petra   Brňákaa Milana   Ľalíka   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpenej h&h PARTNERS, advokátska kancelária s. r. o., Mäsiarska 6, Košice, konajúcaprostredníctvom konateľa JUDr. Ivana Humeníka, PhD., vo veci namietaného porušeniajej základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a naprerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskejrepubliky, ako aj práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konanívedenom pod sp. zn. 10 C 127/2007 a Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom podsp. zn. 14 Co 371/2013 a takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo ⬛⬛⬛⬛ na   prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 127/2007p o r u š e n é   b o l o.

2.   Základné   právo ⬛⬛⬛⬛ na   prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd   postupom   Krajského   súdu   v   Bratislave   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   14   Co371/2013 p o r u š e n é   n e b o l o.

3.   Okresnému   súdu   Bratislava   I v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   10   C 127/2007p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

4. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť jej do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov), ktorú j e Okresný súdBratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet h&h PARTNERS, advokátska kancelária s. r. o.,Mäsiarska 6, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesenímč. k. I. ÚS 131/2015-18 z 18. marca 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono   ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojich základných práv na súdnu ochranupodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na spravodlivý súdnyproces, resp. práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupomOkresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.10 C 127/2007 a Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenompod sp. zn. 14 Co 371/2013.

2. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že 27. augusta 2007 podala na okresnomsúde návrh „o náhradu škody na zdraví“. Okresný súd rozhodol v jej veci rozsudkomz 18. marca 2013 tak, že jej návrh zamietol. O jej odvolaní následne rozhodol krajský súd19. marca 2014 tak, že rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie21. mája 2014 z dôvodov uvedených v § 221 písm. f) a h) Občianskeho súdneho poriadku(ďalej aj „OSP“).

3. Sťažovateľka 8. októbra 2014 prostredníctvom svojho právneho zástupcu podalasťažnosť na prieťahy v konaní predsedníčke okresného súdu, ktorá ju uznala za dôvodnú.Konanie   nie   je   právoplatne   skončené   a   v   súčasnosti   je   určený   termín   pojednávaniana 27. apríl 2015.

4. Sťažovateľka na základe skutočností uvedených v sťažnosti navrhuje, aby ústavnýsúd vo veci rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jej základného práva na súdnuochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupmi okresnéhosúdu   a   krajského   súdu   v   namietaných   konaniach,   prikáže   okresnému   súdu   konať   vpredmetnej veci bez zbytočných prieťahov, prizná jej finančné zadosťučinenie v sume 5 000€, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je povinný okresný súd zaplatiť na účet jejprávneho zástupcu v sume 1 583,64 €.

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila predsedníčkaokresného súdu. Vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr 3269/15 z 27. apríla 2015 uviedla: «... Okresnému súdu Bratislava I bol návrh na začatie konania sp. zn. 10C/127/2007 doručený dňa 27. 08. 2007...

Vo vzťahu k priebehu konania poukazujem na chronológiu úkonov v súdnom konaní, uvedených vo vyjadrení sudkyne.

Celkovú dĺžku konania ovplyvnili okrem nadmerného zaťaženia sudkyne, aj účastníci konania, a to navrhovateľka, ktorá neúplne označila odporcu, v dôsledku čoho musel súd zisťovať   jeho   sídlo.   Uplatnila   procesnoprávny   návrh   na   rozšírenie   návrhu,   avšak   tento procesný návrh mal vady, ktoré súd musel odstraňovať. Ďalej nepredložila súdu všetky listiny, súd ju musel vyzvať na doloženie znaleckého posudku o bolestnom a pre neplnenie tejto povinnosti muselo byť jedno pojednávanie odročené (07. 06. 2010). Nerešpektovala pokyny súdu (nevyjadrila sa na výzvu súdu zo dňa 24. 09. 2010, 13. 02. 2012) v určenej lehote a 2x uplatnila procesnoprávny návrh na zmenu návrhu, o čom okresný súd musel rozhodnúť.

Vo   veci   sa   vykonávalo   znalecké   dokazovanie,   pričom   z   dôvodov   na   strane ustanovených znalcov, musel súd 6x meniť osobu znalca. Jedno pojednávanie muselo byť odročené z dôvodu na strane ustanoveného znalca.

V predmetnom konaní bol vynesený rozsudok dňa 18. 03. 2013, proti ktorému sa právny zástupca navrhovateľky odvolal. Odvolací súd vrátil spisový materiál tunajšiemu súdu dňa 06. 05. 2014 spolu so zrušujúcim uznesením na ďalšie konanie. Následne bol vo veci   opäť   viac   krát   stanovený   termín   pojednávania,   pojednávanie   sa   konalo   dňa 12. 01. 2015. Tohto času bude vo veci nariadený kontrolný znalecký posudok.

K časti sťažnosti, ktorou sťažovateľka požadujú priznanie finančného zadosťučinenia v sume 5.000,- Eur a trovy konania, žiadam Ústavný súd... zvážiť primeranosť výšky tejto sumy   vzhľadom   na   postup   súdu   v   tomto   konaní,   objektívny   nepriaznivý   stav   súdneho oddelenia 10C ako aj skutočnosť, že k predĺženiu konania prispela aj navrhovateľka a iné okolnosti, ktoré tunajší súd nezavinil...“

Prílohou   vyjadrenia   okresného   súdu   bolo   stanovisko   JUDr.   Dany   Káčerovej,zákonnej sudkyne, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„- vec napadla na súd dňa 27. 8. 2007. Navrhovateľka sa návrhom domáhala voči žalovanému odporcovi náhrady škody spôsobenej porušením povinností pri poskytovaní stomatologickej zdravotnej starostlivosti

-   dňa 10. 10. 2007   bola navrhovateľka   tajomníkom súdu vyzvaná na   zaplatenie súdneho poplatku.

-   VSÚ   bol   daný   pokyn   na   vrátenie   súdneho   poplatku,   nakoľko   ide   o   konanie o náhradu škody na zdraví. SP bol navrhovateľke vrátený uznesením č. k. 10C 127/07-57(z 10. júna 2009, pozn.)

- súd dňa 23. 11. 2007 vydal vo veci uznesenie č. k. 10C 127/2007-37, ktorým odporcu vyzval, aby sa k návrhu vyjadril. Uznesenie súdu nebolo   odporcovi doručené na adresu označenú navrhovateľkou v návrhu, nakoľko zásielka adresovaná odporcovi sa súdu vrátila s poznámkou adresát neznámy.

-   dňa   9.   1.   2008   navrhovateľka   doručila   súdu   návrh,   ktorým   rozšírila   petit pôvodného žalobného návrhu o ďalší nárok na náhradu škody, ktorý vyčíslila aj o bolestné, ktorého výšku v predmetnom podaní nevyčíslila

- súdom bola zisťovaná adresa sídla žalovaného odporcu

-   sídlo   odporcu   bolo   súdu   oznámené   Slovenskou   komorou   zubných   lekárov   dňa 2. 5. 2008

- vyšší súdny úradník dňa 3. 11. 2008 vo veci vydal uznesenie č. k. 10C 127/2007-46 na odstránenie vád podania, doručeného navrhovateľkou dňa 9. 1. 2008, ktorým si uplatnila nárok na vyplatenie bolestného

-   navrhovateľka   dňa   11.   12.   2008   doručila   podanie,   ktorým   vady   podania doručeného súdu dňa 9. 1. 2008 odstránila

-   v   zmysle   úpravy   vyššieho   súdneho   úradníka   zo   dňa   13.   1.   2009   bol   návrh navrhovateľky   spolu   s   doplnením   žalobného   návrhu   doručený   odporcovi.   Odporca   si zásielku súdu prevzal dňa 26. 1. 2009

- vec mi bola ako zákonnej sudkyni predložená s tým, že som dňa 10. 3. 2009 vyzvala právneho zástupcu navrhovateľky na predloženie znaleckého posudku, na základe ktorého si navrhovateľka uplatnila nárok na náhradu bolestného, ktorý nebol súdu navrhovateľkou doručený spolu s podaním, ktorým odstraňovala vady podania

- navrhovateľka písomným podaním doručeným súdu dňa 9. 4. 2009 požiadala súd o poskytnutie lehoty za účelom doručenia znaleckého posudku o bolestnom

- odporca súdu dňa 23. 6. 2009 doručil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu...

- navrhovateľka dňa 26. 3. 2010 doručila súdu podanie, ktorým opätovne upravila petit žalobného návrhu

- na pojednávanie určené na deň 29. 3. 2010 sa dostavila navrhovateľka, právny zástupca navrhovateľky sa nedostavil, doručenie predvolania mal riadne vykázané, svoju neprítomnosť do vyvolania veci neospravedlnil, na pojednávanie sa nedostavil odporca, nakoľko   doručenie   predvolania   nemal   riadne   vykázané,   nakoľko   súdu   sa   zásielka   opäť vrátila s poznámkou adresát neznámy, dostavila sa právna zástupkyňa odporcu. Na tomto pojednávaní súd pripustil, uznesením vyhlásenom na pojednávaní, zmenu petitu návrhu doručeného súdu dňa 27. 8. 2007 v zmysle písomného podania doručeného navrhovateľkou prostredníctvom PZ.N dňa 26. 3. 2010. Súd pojednávanie odročil na termín 7. 6. 2010

- právna zástupkyňa odporcu, písomným podaním doručeným súdu dňa 7. 4. 2010, bola oznámená adresa sídla odporcu

-   pojednávanie   konané   dňa   7.   6.   2010   bolo   odročené   na   neurčito   za   účelom doručenia výzvy ⬛⬛⬛⬛ - ošetrujúcemu lekárovi navrhovateľky s tým, aby súdu doručil písomný posudok o bolestnom, ktorý mal byť následne súdom doručený účastníkom konania. Vo veci následne malo byť nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvia stomatológia

- ⬛⬛⬛⬛ súdu dňa 14. 7. 2010 písomne oznámil, že písomný znalecký posudok, na základe ktorého si navrhovateľka uplatnila náhradu škody titulom bolestného nie je schopný vypracovať z dôvodov uvedených v písomnej odpovedi.

-   právnemu   zástupcovi   navrhovateľky   písomné   podanie ⬛⬛⬛⬛ bolo doručené dňa 25. 8. 2010.

- navrhovateľka bola opakovane prípisom zo dňa 24. 9. 2010 súdom vyzvaná, aby sa k   písomnému   podaniu ⬛⬛⬛⬛ písomne   vyjadrila.   Prípis   bol   navrhovateľke doručený dňa 5. 10. 2010

- nová právna zástupkyňa navrhovateľky súdu až dňa 16. 12. 2010 doručila písomné stanovisko k odpovedi

-   právna   zástupkyňa   odporcu   písomné   vyjadrenie   k   písomnému   podaniu ⬛⬛⬛⬛ doručila súdu dňa 17. 12. 2010

- súd písomné podania účastníkov konania v zmysle prípisu zo dňa 27. 1. 2011 doručil právnym zástupcom účastníkov konania s tým, aby sa k ich obsahom vyjadrili, a aby naformulovali otázky za účelom nariadenia znaleckého dokazovania

-   právna   zástupkyňa   navrhovateľky   súdu   dňa   7.   12.   2011   doručila   písomné vyjadrenie   v   zmysle   vyššie   uvedenej   výzvy   súdu,   právna   zástupkyňa   odporcu   písomné vyjadrenie doručila súdu dňa 8. 3. 2011

-   súd   uznesením   č.   k.   10C   127/2007-122   zo   dňa   15. 3.   2011   nariadil   znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvia stomatológia

- súdom ustanovený znalec odmietol znalecký úkon vykonať

- súd uznesením č. k. 10C 127/2007-127 zo dňa 5. 4. 2011 zmenil výrok uznesenia č. k. 10C 127/2007-122 zo dňa 15. 3. 2011 a ustanovil vo veci nového znalca, ktorého súd poveril vykonaním znaleckého úkonu

- opäť súdom ustanovený znalec odmietol znalecký úkon vykonať, nakoľko ustanovený znalec je v úzkom pracovnom kontakte so žalovaným odporcom

- súd uznesením č. k. 10 C 127/2007-131 zo dňa 26. 4. 2011 zmenil výrok uznesenia č. k. 10C 127/2007-122 zo dňa 15. 3. 2011 a ustanovil vo veci nového znalca, ktorého súd poveril vykonaním znaleckého úkonu

- súdom ustanovený znalec odmietol znalecký úkon vykonať z dôvodu pracovnej zaťaženosti

- súd uznesením č. k. 10C 127/2007-135 zo dňa 16. 8. 2011 zmenil výrok uznesenia č. k. 10C 127/2007-122 zo dňa 15. 3. 2011 a ustanovil vo veci nového znalca, ktorého súd poveril vykonaním znaleckého úkonu

- súdom ustanovený znalec odmietol znalecký úkon vykonať, nakoľko ustanovený znalec je v úzkom pracovnom kontakte so žalovaným odporcom

- súd uznesením č. k. 10C 127/2007-138 zo dňa 6.9.2011 zmenil výrok uznesenia č. k. 10C 127/2007-122 zo dňa 15. 3. 2011 a ustanovil vo veci nového znalca, ktorého súd poveril vykonaním znaleckého úkonu

- súdom ustanovený znalec odmietol znalecký úkon vykonať, nakoľko ustanovený znalec je v úzkom pracovnom kontakte so žalovaným odporcom

- súd uznesením č. k. 10C 127/2007-149 zo dňa 8. 11. 2011 zmenil výrok uznesenia č. k. 10C 127/2007-122 zo dňa 15. 3. 2011 a ustanovil vo veci nového znalca, ktorého súd poveril vykonaním znaleckého úkonu

- súdom ustanovený znalec odmietol znalecký úkon vykonať, nakoľko ustanovený znalec je v úzkom pracovnom kontakte so žalovaným odporcom

- súd uznesením č. k. 10C 127/2007-152 zo dňa 1. 12. 2011 zmenil výrok uznesenia č. k. 10C 127/2007-122 zo dňa 15. 3. 2011 a ustanovil vo veci nového znalca, ktorého súd poveril vykonaním znaleckého úkonu

- súdom ustanovený znalec súdu dňa 8. 2. 2012 doručil písomný znalecký posudok

-súd uznesením č. k. 10C 127/2007-175 zo dňa 13. 2. 2012 priznal znalcovi odmenu a zároveň spolu s uznesením súd písomný znalecký posudok doručil právnym zástupcom účastníkov konania s tým, aby sa k jeho obsahu písomne vyjadrili

-   právna zástupkyňa   odporcu   súdu   dňa 9. 3. 2012   doručila   písomné   vyjadrenie k obsahu znaleckého posudku. Právna zástupkyňa navrhovateľky sa k obsahu znaleckého posudku v lehote súdom určenej nevyjadrila

- súd dňa 16. 3. 2012 vo veci určil termín pojednávania na deň 30. 4. 2012

-   právna   zástupkyňa   navrhovateľky   písomné   vyjadrenie   k   znaleckému   posudku doručila súdu elektronicky - dňa 26. 3. 2012, ktoré bolo doplnené podaním doručeným súdu dňa 11. 4. 2012

- pojednávanie určené na deň 30. 4. 2012 bolo odročené na deň 10. 10. 2012 z dôvodu ospravedlnenia znalca, ktorého bolo potrebné v konaní vypočuť predovšetkým vzhľadom na písomné podania navrhovateľky

- právna zástupkyňa odporcu doručila súdu dňa 31. 5. 2012 písomné vyjadrenie k písomnému vyjadreniu navrhovateľky

- pojednávanie určené na deň 10. 10. 2012 bolo odročené na deň 25. 2. 2013. Pojednávanie   bolo   odročené   za   účelom   doručenia   rozhodnutia   Úradu   pre   dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako aj Komory zubných lekárov

-   právny   zástupca   navrhovateľky   súdu   dňa   22.   1.   2013   doručil   súdu   návrh na pripustenie zmeny žalobného návrhu

- súd uznesením č. k. 10C 127/2007-348 zo dňa 29. 1. 2013 pripustil zmenu petitu návrhu

-   súd   pojednávanie   určené   na   deň   25.   2.   2013   odročil   na   termín   18.   3.   2013, na ktorom   bol   vyhlásený   rozsudok   vo   veci,   ktorým   súd   návrh   navrhovateľky   zamietol. Rozsudok bol doručený právnej zástupkyni odporcu a poštou bol následne doručovaný právnemu zástupcovi navrhovateľky

- dňa 8. 4. 2013 právny zástupca navrhovateľky doručil odvolanie voči rozsudku

- odvolanie navrhovateľky bolo poštou dňa 16. 5. 2013 doručené právnej zástupkyni odporcu s tým, aby sa k jeho obsahu vyjadrila

- právna zástupkyňa odporcu dňa 30. 5. 2013 doručila súdu písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky

- vec bola dňa 14. 6. 2013 predložená Krajskému súdu... na rozhodnutie o odvolaní

-   rozsudok   súdu   prvého   stupňa   bol   zrušený   odvolacím   súdom   uznesením č. k. 14 Co 371/2013-414 zo dňa 19. 3. 2014. Zrušujúce uznesenie bolo spolu so spisom doručené súdu prvého stupňa dňa 6. 5. 2014. Uznesenie odvolacieho súdu bolo doručené právnym zástupcom účastníkov konania v zmysle úpravy tajomníka súdu zo dňa 15. 5. 2014.

- vo veci som ako zákonná sudkyňa určila termín pojednávania dňa 15. 7. 2014 na deň 23. 2. 2015. Skorší termín pojednávania nebolo možné vo veci určiť, vzhľadom na počet   nerozhodnutých   vecí   v   oddelení   10   C,   v   ktorom   je   aktuálne   273   vecí nerozhodnutých   a   termíny   pojednávaní   v   tomto   čase   boli   už   obsadené   inými   vecami, v ktorých   som   určila   termín   pojednávaní   už   skôr.   Súd   v   súlade   s   právnym   názorom odvolacieho súdu vo veci predvolal aj svedka.

- dňa 24. 7. 2014 súd oznámil navrhovateľke, na jej žiadosť, termín pojednávania elektronicky

- súd určený termín na deň 23. 2. 2015 na žiadosť navrhovateľky preložil na skorší termín a to na deň 6. 10. 2014, o 9.00 hod, nakoľko vec 10C 269/1991 (ktorá bola pôvodne vytýčená na deň 6. 10. 2014 a na žiadosť navrhovateľa bola preložená na november 2014) na termín 6. 10. 2014 sa nemohol dostaviť súdom predvolaný svedok, súd pojednávanie odročil na deň 29. 4. 2015.

- súd termín pojednávania zmenil na deň 12. 1. 2015, vzhľadom na skutočnosť, že sa v   inej   súdom   prejednávanej   veci   účastníci   konania   ospravedlnili.   Na   pojednávaní   súd vypočul   svedka,   ktorého   súd   bol   povinný   vypočuť   v   zmysle   uznesenia   Krajského   súdu v Bratislave   č.   k.   14   Co   371/2013-414   zo   dňa   19.   3.   2014.   Súd   pojednávanie   odročil na neurčito,   z   dôvodu   nariadenia   kontrolného   znaleckého   dokazovania,   ktoré   súd   bol povinný vo veci nariadiť v zmysle uznesenia KS v Bratislave č. k. 14Co 371/2013-414 zo dňa 19. 3. 2014. Po doručení znaleckého posudku súdu ustanoveným znalcom súd vo veci nariadi termín pojednávania.

Mám za to, že vzhľadom na celkový počet vecí v oddelení 10 C od roku 2007 až doposiaľ, vo veci sa snažím konať plynulo a bez zbytočných prieťahov. Upozorňovala som vedenie súdu ústne ako aj písomne na neprimeraný počet pridelených vecí do oddelenia 10 C a táto skutočnosť z každomesačných výkazov o stave oddelenia je zrejmá správe súdu.“

Chronológiu uvedených procesných úkonov a stav konania pred okresným súdom považoval   ústavný   súd   za   preukázané   zo   spisu,   ktorý   mu   bol   predložený   na   previerku 24. augusta 2015. Navyše ústavný súd zistil, že 15. júla 2014 po vrátení veci z krajského súdu (6. mája 2014) okresný súd určil termín pojednávania až na 23. február 2015, o čom upovedomil aj účastníkov konania (22. júla 2014 prevzal upovedomenie právny zástupca sťažovateľky). Dňa 16. júla 2014 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby mu oznámil adresu svedkyne, ktorú mal podľa záverov krajského súdu vypočuť. Právny zástupca podal   vyjadrenie okresnému súdu 13. augusta   2014. Dňa 5. septembra 2014 okresný súd určil termín pojednávania a predvolal svedkyňu na výsluch na 6. október 2014 (č. l. 432).

Dňa 16. septembra 2014 doručil právny zástupca sťažovateľky vyjadrenie k osobe znalca, v ktorom spochybnili jeho nestrannosť, a 22. septembra 2014 predvolaná svedkyňa požiadala o zmenu termínu výsluchu z dôvodu pobytu v zahraničí. Dňa 24. septembra 2014 požiadala   právna   zástupkyňa   odporcu   o   zrušenie   termínu   pojednávania pre práceneschopnosť.   Dňa   6.   októbra   2014   okresný   súd   pojednávanie   odročil na 29. apríl 2015,   ktoré   bolo   preložené   17.   decembra   2014   na   12.   január   2015,   keď sa uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   okresný   súd   vypočul   predvolanú   svedkyňu a účastníkov konania a ich právnych zástupcov. Dňa 3. februára 2015 okresnému súdu doručila právna zástupkyňa odporcu ďalšie listinné dôkazy, ktoré s jej vyjadrením okresný súd doručil na vyjadrenie právnemu zástupcovi sťažovateľky 16. februára 2015 (č. l. 471 spisu), ktorý naň reagoval podaním z 5. marca 2015. Dňa 6. marca 2015 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby doručili písomné otázky, ktoré by mali byť zodpovedané v rámci kontrolného znaleckého dokazovania (tieto boli doručené okresnému súdu 1. apríla 2015). K týmto otázkam právna zástupkyňa odporcu zaujala stanovisko v podaní doručenom okresnému súdu 9. apríla 2015. Dňa 13. apríla 2015 okresný súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie ( ⬛⬛⬛⬛ ) a 27. apríla 2015 právny zástupca sťažovateľky vzniesol námietky voči položeným otázkam na znalca a podal odvolanie proti zloženiu preddavku na trovy spojené s kontrolným znaleckým posudkom. Dňa 12. júna 2015 okresný súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril k odvolaniu právneho zástupcu sťažovateľky. Na základe žiadosti   ústavného súdu z 3. augusta 2015 bol spis predložený na previerku ústavnému súdu 24. augusta 2015 (č. l. 502).

6. K sťažnosti sa vyjadril aj krajský súd podaním sp. zn. 3192/15 z 1. júna 2015 doručeným ústavnému súdu 5. júna 2015, v ktorom okrem iného uviedol:

„Vec Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 10C/127/2007 bola predložená na Krajský súd v Bratislave dňa 14. 06. 2013...

Z vyjadrenia... predsedníčky senátu 14 Co, zo dňa 15. 05. 2015 vyplýva, že v právnej veci navrhovateľky ⬛⬛⬛⬛..., proti odporcovi stomatológovi...   o   náhradu   škody,   Okresný   súd...   rozhodol   rozsudkom   zo   dňa 18. 03. 2013,   sp.   zn.   10C/127/2007-368   tak,   že   návrh   navrhovateľky   zamietol.   Proti uvedenému rozsudku podala navrhovateľka odvolanie a spis bol predložený na rozhodnutie o odvolaní Krajskému súdu... 14.06.2013.

Dňa 27. 01. 2014 bolo vo veci nariadené pojednávanie na deň 04. 03. 2014. Avšak po podrobnom   oboznámení   sa   s   celým   spisovým   materiálom   v   rámci   prípravy na pojednávanie a po prejednaní veci v senáte 14Co, dospel odvolací senát k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Z uvedeného dôvodu bol termín nariadeného pojednávania zrušený...

Dňa 19. 03. 2014 tunajší súd uznesením sp. zn. 10 C 127/2007-414 zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa.

Záverom predsedníčka senátu vo svojom vyjadrení zo dňa 15. 05. 2015 uvádza, že vzhľadom na vysoký nápad vecí v súdnom oddelení 14Co v tom čase (k 31. 12. 2013 - 543 vecí, z ktorých pomerne vysoký počet bol z rokov 2011 a 2012) je toho názoru, že tunajší vo veci konal bez prieťahov.

Vzhľadom na uvedené procesné úkony zo strany tunajšieho súdu v predmetnej veci smerujúce k včasnému rozhodnutiu vo veci a so zreteľom na meritórne rozhodnutie zo dňa 19. 03. 2014, č. k. 14Co/371/2013-414, je zrejmé, že tunajší súd, aj vzhľadom na množstvo vecí   pridelených   senátu   14Co   na   rozhodnutie   a   spôsob   ich   vybavenia   podľa   poradia zodpovedajúceho prideleným číslam spisových značiek tak, ako sa predkladajú na Krajský súd..., okrem vecí prednostných v zmysle zákonnej úpravy a rozvrhu práce súdu, postupoval v posudzovanej veci bez prieťahov, majúc na zreteli ustanovenie čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.“

7. Právny zástupca sťažovateľky na vyjadrenia okresného súdu a krajského súdureagoval podaním doručeným ústavnému súdu 3. júla 2015, v ktorom uviedol:

«...   Okresný   súd   konštatoval   a   ako   dôvod   vzniku   prieťahov   v   konaní   uviedol nadmernú   zaťaženosť   súdneho   oddelenia   10C,   ktorá   zákonnej   sudkyni   neumožnila bezprieťahový postup vo veci.

Avšak podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. ÚS. 48/96, II. ÚS. 18/98, II. ÚS 52/99): „Nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť,   že   Slovenská   republika   nevie   alebo   nemôže   v   čase   konania   zabezpečiť primeraný   počet   sudcov   alebo   ďalších   pracovníkov   na   súde,   ktorý   oprávnený   subjekt požiadal o odstránenie stavu právnej neistoty, nemôže byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavuje štát zodpovednosti   za   pomalé   konanie   spôsobujúce   zbytočné   prieťahy   v   súdnom   konaní.“ (III. ÚS 10/02)

Okresný súd Bratislava I. ďalej poznamenal, že celkovú dĺžku konania ovplyvnila aj sťažovateľka, ktorá neúplne označila odporcu, v dôsledku čoho musel súd zisťovať jeho sídlo. Súd zistil odporcovo sídlo už 02. 05. 2008, no napriek tomu bol termín pojednávania vytýčený na 29. 03. 2010, na ktorý sa však odporca nedostavil, na čo ho jeho právna zástupkyňa ospravedlnila tým, že mu nebola doručená zásielka.

Sťažovateľka však uviedla súdu adresu ambulancie, v ktorej jej bol

vykonaný zdravotnícky zákrok, a to na ⬛⬛⬛⬛. Samotný odporca uvádza počas celej komunikácie so súdom túto adresu ako svoje sídlo poskytovania zdravotnej starostlivosti a doteraz neuviedol žiadnu inú adresu.

Okresný súd Bratislava I. tiež uvádza: „Sťažovateľka nepredložila súdu všetky listiny, súd ju musel vyzvať na doloženie znaleckého posudku o bolestnom a pre neplnenie tejto povinnosti muselo byť pojednávanie zo 07.06.2010 odročené.“

Táto   požiadavka   zo   strany   súdu   na   sťažovateľku   však   nebola   možná,   keďže ustanovený znalec odmietol vypracovať znalecký posudok nielen na žiadosť sťažovateľky, ale aj na žiadosť súdu. Napriek tvrdeniu súdu o odročení pojednávania zo dňa 07. 06. 2010, pojednávanie odročené nebolo a bolo riadne uskutočnené. V spise však chýbali základné dokumenty ako protokoly ÚDZS aj KZL a zdravotná dokumentácia, ktorú

nepredložil   dodnes.   Chýbajúce   protokoly   súd   zabezpečil   na   opakované   výzvy až 12. 02. 2013, teda takmer po 6 rokoch.

Napriek   tomu,   že   zákonná   sudkyňa   Okresného   súdu   Bratislava   I.   nesúhlasila so zapožičaním   súdneho   spisu   sp.   zn.:   10C/127/2007,   z   dôvodu   zachovania   objektivity trváme na tom, aby mal Ústavný súd k dispozícií celý súdny spis, čo môže zabezpečiť aj sťažovateľka zaslaním kópie celého súdneho spisu.

Sťažovateľka by tiež rada uviedla na správnu mieru časť Uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 131/2015-18 zo dňa 18. 3. 2015, ktoré na strane 2 uvádza nasledovné: „Konanie   nie   je   právoplatne   skončené   a   v   súčasnosti   je   určený   termín   pojednávania na 27. apríl 2015.“ Sťažovateľka poukazuje na tú skutočnosť, že pojednávanie s takýmto termínom nebolo nikdy vytýčené, na takéto pojednávanie nebola zo strany konajúceho sú ani predvolaná a ani jej nebolo iným spôsobom oznámené.

Ako ďalším moment spôsobujúci prieťahy konania zo strany Okresného súdu možno poukázať aj tú skutočnosť, že Okresný súd vytýčil dňa 16. 3. 2012 pojednávanie na deň 30. 4. 2012, pričom už v čase vytyčovania pojednávania disponoval informáciou o tom, že znalec ⬛⬛⬛⬛ bude na liečení a konania sa nebude môcť zúčastniť.

Sťažovateľka si záverom, napriek všetkému uvedenému, dovoľuje poukázať na jedinú skutočnosť.   Tou   je   celková   dĺžka   konania.   To   totiž   k   dnešnému   dňu   trvá   už   viac   než 8 rokov.»

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ichvyjadreniami   k   opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k   názoru,   že   od   tohto   pojednávanianemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci.   V   dôsledku   toho   senát   predmetnú   sťažnosťprerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti lenna   základe   písomne   podaných   stanovísk   účastníkov   a   obsahu   na   vec   sa   vzťahujúcehosúdneho spisu.

II.

9. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavnýsúd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným   rozhodnutím,opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zrušítaké rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobodyporušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené,primerané finančné zadosťučinenie.

10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jehozáležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a   v   primeranej   lehote   prejedaná   nezávislýma nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebozáväzkoch.

11. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovosvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodunemožno   v   obsahu   týchto   práv   vidieť   zásadnú   odlišnosť   (II.   ÚS   55/98,   I.   ÚS   28/01,I. ÚS 20/02).

12.   Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahovje odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutiaštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne saprávna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnejneistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátnehoorgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosťsúdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne   realizovalo(II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť takýprocesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôliktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdua sudcu   vychádza   z   §   6   zákona   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v zneníneskorších   predpisov,   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so všetkými   účastníkmikonania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalšíchnávrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávaniaa úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musiaoznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa budekonať nové pojednávanie.

13. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnomprípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy (aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), sa skúma vždy s ohľadomna   konkrétne   okolnosti   každého   jednotlivého   prípadu,   a   to   najmä   podľa   týchto   trochzákladných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov   konania   a   postup   súdu   (napr.I. ÚS 41/02).   V   súlade   s   judikatúrou   ESĽP   ústavný   súd   prihliada   aj   na   predmet   sporu(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00,I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

13.1 Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania jerozhodovanie   okresného   súdu   o náhrade   škody   na   zdraví. Z   obsahu   súdneho   spisuokresného súdu (obsahoval vyše 500 strán) vyplýva, že ide o skutkovo zložitejšiu vec,pretože   muselo   byť   nariadené   znalecké   dokazovanie,   ako   aj   kontrolné   znaleckédokazovanie, ale na druhej strane vec nie je podľa názoru ústavného súdu právne zložitá,keďže   všeobecný   súd   má   posúdiť   a rozhodnúť   o   tom,   či   sú   splnené   všetky   zákonnépredpoklady   vzniku   zodpovednosti   za   škodu   podľa   §   420   ods.   1   a nasl.   ustanoveníObčianskeho   zákonníka   v dôsledku   nesprávne   prevedených   stomatologických   úkonov.Vychádzajúc z doterajšieho priebehu konania a z dosiahnutých výsledkov, ústavný súd všakkonštatuje, že ani prípadná skutková zložitosť veci nemôže odôvodňovať takmer osemročnétrvanie tohto konania bez právoplatného rozhodnutia.

13.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria – správania sťažovateľky v posudzovanomkonaní   –   ústavný   súd   zistil,   že   k   predĺženiu   predmetného   konania   prispela   aj   samasťažovateľka. Je pravdou, že sťažovateľka v predmetnom konaní využívala svoje procesnépráva, ako to vyplýva z chronológie procesných úkonov (rozšírenie návrhu, zmeny petitu,podávanie   opravných   prostriedkov),   avšak   rozhodovanie   o   jej   návrhoch   či   opravnýchprostriedkoch   nemožno   započítať   iba   na   ťarchu   okresného   súdu.   V   konaní   uplatnilaprocesnoprávny   návrh   na   rozšírenie   návrhu,   avšak   tento   návrh   mal   nedostatky,   ktoréokresný súd musel odstraňovať. Ďalej nepredložila okresnému súdu všetky listiny, pretobola   vyzvaná   na   doloženie   znaleckého   posudku   o bolestnom,   a   pre   neplnenie   tejtopovinnosti muselo byť jedno pojednávanie aj odročené (7. júna 2010). Nerešpektovala tiežpokyny okresného súdu (nevyjadrila sa na jeho výzvy z 24. septembra 2010, 13. februára2012   v určenej   lehote),   ako   to   vyplýva   z   prehľadu   procesných   úkonov   a   vyjadreniaokresného súdu.

V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že zodpovednosť za procesnú perfektnosťpodaného návrhu na začatie konania znáša predovšetkým sťažovateľka (právne zastúpenáviacerými   advokátmi),   ktorá   nevyčíslila   výšku   požadovaného   bolestného   a   neustálenavrhovala zmeny petitov žaloby, o ktorých musel okresný súd rozhodovať, čím sa konaniepredlžovalo.   K   celkovej   dĺžke   konania   teda   prispelo   významnou   mierou   aj   správaniesťažovateľky, a na túto skutočnosť ústavný súd pri svojom rozhodovaní tiež prihliadol.Ústavný súd pripomína, že k právu účastníka konania na efektívny, rýchly a účelný postupsúdu v konaní pristupuje procesná povinnosť účastníka konania prispievať k dosiahnutiuúčelu súdneho konania včasným reagovaním na pokyny súdu a oznámením potrebnýchskutočností (§ 101 ods. 1 OSP).

13.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,pričom   zbytočné   prieťahy   v   konaní   posudzoval   ako   celok   s   prihliadnutím   na   všetkyokolnosti   daného   prípadu.   Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetomnapadnutého občianskoprávneho konania je náhrada škody na zdraví, t. j. vec, ktorej povahasi vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania,čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postuptak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 OSP) a aby sa čonajskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou orozhodnutie (pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03). Ústavný súd poukazujepredovšetkým na to, že trvanie napadnutého konania (takmer 8 rokov) je neprimerané a trvádlho, hoci je vec skutkovo zložitejšia. Z uskutočnených procesných úkonov okresného súduvyplýva, že v jeho postupe sa nevyskytovali dlhšie obdobia úplnej procesnej pasivity a anisťažovateľka   žiadne   obdobia   nečinnosti   v   sťažnosti   neuviedla.   Za   kratšie   obdobianesústredenej práce a bezdôvodnej nečinnosti treba považovať obdobie od nápadu žaloby(augusta 2007) do nesústredenej výzvy adresovanej sťažovateľke na zaplatenie súdnehopoplatku za podaný návrh (október 2007), pretože okresný súd vzápätí jej súdny poplatokpo zaplatení (svojou úpravou) už o mesiac v novembri 2007 mal vrátiť, ale úpravu realizovalaž v júni 2009. Okresný súd tiež určil viac termínov pojednávaní (9), na niektorých vykonalaj dokazovanie,   nariadil   znalecké   dokazovanie   a   kontrolné   znalecké   dokazovanie,   alena doterajšiu dĺžku konania mala zásadný vplyv najmä jeho neefektívna činnosť, pretožeaj keď vo veci samej rozhodol, jeho rozhodnutie z 18. marca 2013 bolo zrušené krajskýmsúdom 19. marca 2014, či už pre procesné, alebo vecné dôvody (bližšie pozri aj bod 2nálezu). I okolnosti znaleckého dokazovania naznačujú nesústredený postup konajúcehosúdu. Uznesenie o ustanovení znalcov viackrát zmenil a vopred neprerokoval so znalcamipodľa § 16 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľocha o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, či môžu znaleckýposudok vôbec spracovať. Znalecké dokazovanie tak bolo neefektívne a trvalo viac ako rok(od 15. marca 2011 až do 8. februára 2012), a takisto aj kontrolné dokazovanie je stále eštena začiatku.

14. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľaktorej   k   zbytočným   prieťahom   v   súdnom   konaní   nemusí   dochádzať   len   nekonanímpríslušného   súdu,   ale   aj   takou   jeho   činnosťou,   ktorá   nesmeruje   k   odstráneniu   právnejneistoty účastníkov súdneho konania. Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecnéhosúdu)   môže   zapríčiniť   porušenie   ústavou   zaručeného   práva   na   prerokovanie   vecibez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnejneistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, abyo jeho veci rozhodol (napr. IV. ÚS 164/03, IV. ÚS 121/04, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 380/08,I. ÚS 158/2010).

15. Ústavný súd tiež zdôrazňuje, že argumenty vyjadrené vo vyjadreniach okresnéhosúdu   a   jeho   sudcu   ospravedlňujúce   nečinnosť   okresného   súdu   nemohol   ústavný   súdakceptovať   a   v   súvislosti   s   uvedeným   poukazuje   na   svoju   predchádzajúcu   štandardnújudikatúru (napr. I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06...), podľa ktorej nadmerné množstvo vecí,v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika neviealebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkovna súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byťdôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a vkonečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočnéprieťahy v súdnom konaní.

16. Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného právasťažovateľky okresným súdom na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahovzaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   porušenie   práva   na   prejednanie   jej   záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohtorozhodnutia v bode 1.

17. Pokiaľ ide o sťažnosť v časti, v ktorej sťažovateľka namieta porušenie svojhozákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdnyproces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd konštatuje, že skutkovým stavom, z ktoréhosťažovateľka odvodzuje porušenie označených práv, je iba celková dĺžka konania okresnéhosúdu v napadnutom konaní. V systematike ústavy sú primeraná celková dĺžka, rýchlosťa plynulosť   súdneho   konania   obsahom   základného   práva   na   prerokovanie   vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a nie základného práva podľa čl. 46ods. 1 ústavy, a pokiaľ ide o spravodlivý súdny proces, sťažovateľka v odôvodnení sťažnostijasne   deklarovala,   že   namieta   v   rámci   čl.   6   ods.   1   dohovoru   iba   právo   naprejednanie záležitosti v primeranej lehote, a nie právo na spravodlivé súdne konanie, keďženamietané   konanie   nie   je   ešte   právoplatne   skončené.   Ústavný   súd   už   v   rámci   svojejdoterajšej judikatúry viackrát vyslovil, že k porušeniu základného práva na súdnu ochranupodľa čl. 46 ods. 1 ústavy by nepochybne došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutámožnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, t. j. ak by súd odmietolkonať a rozhodovať o podanom návrhu (žalobe) fyzickej alebo právnickej osoby (I. ÚS35/98, II. ÚS 8/01). Spôsobenie zbytočných prieťahov v konaní súdom môže síce založiťporušenie   základného   práva   účastníka   súdneho   konania   na   prerokovanie   vecibez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy, ale neznamená spravidlaaj odmietnutie spravodlivosti majúce za následok porušenie základného práva upravenéhov čl. 46 ods. 1 ústavy (II. ÚS 8/01). Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov teda v zásade nespadá pod ochranu čl. 46 ods. 1 ústavy, pokiaľ jeho porušenienedosahuje takú intenzitu, že s ohľadom aj na ďalšie konkrétne okolnosti daného prípadu(najmä predmet konania, teda čo je pre sťažovateľa v stávke, stav namietaného konaniav čase   rozhodovania   ústavného   súdu   a   pod.)   by   bolo   možné   uvažovať   o   odmietnutíspravodlivosti (napr. IV. ÚS 242/07).

18.   Vychádzajúc   z   hodnotení   jednotlivých   kritérií   namietaného   konaniaa predovšetkým skutočnosti, že nebola zistená dlhodobá nečinnosť okresného súdu, ústavnýsúd dospel k záveru, že v danom prípade nie je potrebné pre účely efektívnej ochranysťažovateľky vysloviť aj porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, a preto vtejto časti sťažnosti nevyhovel (bod 6 výroku toho nálezu).

19.   Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   napokon   namietala   aj   porušenie   základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajskéhosúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 371/2013.

Ústavný   súd   zistil,   že   v   uvedenom   konaní,   ktoré   trvalo   od   14.   júna   2013,   keďkrajskému   súdu   bol   predložený   spis   na   rozhodnutie   o   odvolaní   sťažovateľky,do 6. mája 2014, keď jeho zrušujúce uznesenie z 19. marca 2014 bolo spolu so spisomdoručené súdu prvého stupňa, nemožno hovoriť o zbytočných prieťahoch v konaní. Krajskýsúd   27.   januára   2014   určil   termín   pojednávania   na   4.   marec   2014,   ktoré   však   zrušilna základe   žiadosti   samotných   účastníkov,   a   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   rozhodolo odvolaní sťažovateľky 19. marca 2014 tak, že uznesením sp. zn. 14 Co 371/2013 zrušilrozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP a vec mu vrátil na ďalšiekonanie.   Dňa   21.   mája   2014   už   bolo   uznesenie   krajského   súdu   doručené   právnemuzástupcovi   sťažovateľky.   Konanie   na   krajskom   súde   teda   netrvalo   ani   jeden   rok,   čo   jez ústavného hľadiska akceptovateľné.

20. Vzhľadom na uvedené okolnosti prípadu ústavný súd preto vyslovil, že postupomkrajského súdu v označenom konaní základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavya právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru porušené nebolo, tak ako to je uvedené vo výroku tohtorozhodnutia v bode 2.

21.   Pretože   ústavný   súd   zistil   porušenie   základného   práva   sťažovateľkyna prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   právapodľa čl. 6   ods.   1   dohovoru   okresným   súdom,   prikázal   mu,   aby   vo   veci   konalbez zbytočných   prieťahov,   a   odstránil   tak   stav   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa   nachádzasťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci (bod 3 výroku rozhodnutia).

III.

22. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili,aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnomsúde). Sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € z dôvodovuvedených vo svojej sťažnosti takto: „konanie, ktoré trvá už extrémne dlho, ju vyčerpáva nie len po finančnej stránke, ale najmä po stránke osobnostnej, zdravotnej a v neposlednom rade i psychickej. Samotný predmet konania, týkajúci sa zdravia pacientky si vyžaduje veľmi citlivý   prístup   konajúceho   súdu,   ktorý   v   sebe   podľa   sťažovateľky   zahŕňa   aj   rýchle a bezprieťahové konanie. Sťažovateľka bez meritórneho rozhodnutia nemôže dosiahnuť stav právnej istoty, po právnej stránke stále nevie či jej zdravotná starostlivosť bola poskytnutá lege artis alebo non lege artis a sama tak nevie uzavrieť túto nepríjemnú kapitolu svojho života. To, že postup odporcu sťažovateľke spôsobil trvalé poškodenie zdravia, samo o sebe vyvoláva výrazný zásah do osobnostného práva sťažovateľky.

Sťažovateľka tým, že je neustále konfrontovaná realitou svojho zlého zdravotného stavu, v spojení s neustálym odročovaním pojednávaní, navrhovaním dôkazov, ktoré súd odmieta bez príčiny akceptovať, účasťou na pojednávaní, prežíva výrazný zásah do svojho osobného života, zdravia, či vzťahov s inými ľuďmi. Sťažovateľka však najvýraznejší zásah pociťuje   do   svojho   psychického   prežívania.   Takmer   8   rokov   nekončiaceho   súdneho pojednávania v tak citlivej veci ju psychicky neprestajne veľmi vyčerpávajú. A ako bolo spomenuté vyššie, sťažovateľka stratila vieru v to, že dosiahne spravodlivosť a tak stráca vieru v konanie štátnych orgánov.“

23.   Vzhľadom   na   okolnosti   danej   veci   ústavný   súd   dospel   k   názoru,   že   lenkonštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6ods. 1 dohovoru   a príkaz konať vo veci bez zbytočných prieťahov nie je dostatočnýmzadosťučinením   pre   sťažovateľku.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   jejaj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktorépodľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia právsťažovateľky, teda aj na správanie sťažovateľky a súčasný stav konania (pozri body 13a nasl.) považuje za primerané v sume 2 000 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodoltak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 4.

24. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 a § 56 ods. 4 zákona o ústavnomsúde   časti   sťažnosti,   v   ktorej   sťažovateľka   žiadala   priznať   finančné   zadosťučinenienad ústavným súdom priznanú sumu 3 000 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejtočasti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 6 výroku tohto rozhodnutia.

25. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, abyúplne   alebo   sčasti   uhradil   inému   účastníkovi   konania   jeho   trovy.   Ústavný   súdpri rozhodovaní   o   priznaní   trov   konania   vychádzal   z   priemernej   mesačnej   mzdyzamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839,83 €.Sťažovateľke, ktorá bola vo veci namietaných porušení práv čiastočne úspešná, vznikli trovykonania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátom v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a §13a   ods.   1   písm.   a) a   c)   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č.655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vznení neskorších predpisov. Advokát vykonal 2 úkony právnych služieb, a to prevzatie aprípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti v roku 2015. Odmena za jeden právnyúkon vykonaný v roku 2015 je 139,83 €, spolu s režijným paušálom 8,39 € predstavujesumu 148,22 €. Odmena advokátovi za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom(za 2 úkony právnych služieb a 2 x paušálna náhrada) predstavuje celkovú sumu 296,44 €, anie sumu, ktorú požadovala sťažovateľka, t. j. 1 583,64 €, navyše bez bližšej špecifikácie.Advokát   tiež   v   sťažnosti   neosvedčil,   že   je   platcom   dane   z pridanej   hodnoty.   Priznanúnáhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcusťažovateľky   (§   31a   zákona   o   ústavnom   súde   v   spojení   s §   149   OSP)   v lehote   dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde) tak, ako to jeuvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

26. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nieje prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. septembra 2015