znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 131/2012-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. marca 2012 predbežne prerokoval sťažnosť M. P., V., zastúpenej advokátom JUDr. J. V., B., vo veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 28 Cb 51/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. P. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. marca 2012 doručená sťažnosť M. P., V. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. V., B.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 51/2009.

Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva: „Sťažovateľka   prostredníctvom   svojho právneho zástupcu podala na Okresný súd Bratislava III dňa 7. 5. 2009, žalobu o náhradu škody, spôsobenej nesprávnym úradným postupom, v konaní vedenom OS Bratislava III sp. zn.   18C   153/02.   Konanie   je   vedené   na   Okresnom   súde   Bratislava   III   pod   sp.   zn. 28Cb 51/2009. Keďže zo strany súdu nedošlo k žiadnym úkonom, dňa 21. 5. 2010 požiadala sťažovateľka o urýchlenie konania. Na túto žiadosť nedostala odpoveď a zo strany súdu neboli   vykonané   žiadne   úkony.   Dňa   12.   9.   2011   preto   sťažovateľka   podala   k   rukám predsedu OS Bratislava III sťažnosť pre prieťahy v konaní. Na túto sťažnosť odpovedal predseda súdu Upovedomením o spôsobe vybavenia sťažnosti zo dňa 27. 12. 2011, ktorá bola   doručená   dňa   5.   1.   2012   a   v   ktorej   vyslovil,   že   v   konaní   28Cb   51/2009   došlo k prieťahom v konaní.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom: „1. Základné   právo   M.   P.   upravené   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 28Cb 51/2009 bolo porušené.

2. Okresnému súd Bratislava III sa prikazuje, aby vo veci sp. zn. 28Cb 51/2009 konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. P. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 2.000 EUR, ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť M. P. do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).

4. M. P. sa priznávajú trovy konania/právneho zastúpenia vo výške 323,50 EUR, ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. J. V. do dvoch mesiacov od tohto rozhodnutia“

II.

Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného súdu   pri predbežnom   prerokovaní návrhu je tiež posúdiť,   či   tento nie je zjavne neopodstatnený. V súlade   s   konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o   zjavnej neopodstatnenosti návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto   možno   považovať   ten,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorého   ústavný   súd   nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   okresného   súdu   v   konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 51/2009.

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu   je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany, a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu ten orgán   verejnej   moci,   ktorého   kompetencia   predchádza   právomoci   ústavného   súdu (IV. ÚS 128/04).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Sťažovateľka mohla na ochranu svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy podať   sťažnosť   na prieťahy   v   konaní predsedovi   okresného   súdu   v   súlade   so zákonom č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosť môže podať účastník konania alebo strana   v   konaní.   Sťažnosť   na   postup   súdu   môže   smerovať   proti   porušovaniu   práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.

Podľa § 63 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu, ak osobitný   zákon   neustanovuje   inak.   Podľa   odseku   2   citovaného   ustanovenia   sťažnosti na predsedu súdu vybavuje predseda súdu vyššieho stupňa.

Účelom   sťažnosti   proti   porušovaniu   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie je v súlade s právom zaručeným čl. 48 ods. 2 ústavy, ale poskytnutie príležitosti súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou (m. m. II. ÚS 64/97, I. ÚS 20/05). Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   koná   iba   za   predpokladu,   ak sťažovateľ preukáže, že účinne využil označený právny prostriedok nápravy podľa zákona o súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   podala   sťažnosť   predsedovi okresného súdu 12. septembra 2011. Podpredsedníčka okresného súdu ju v upovedomení o spôsobe vybavenia sťažnosti z 27. decembra 2011 vyhodnotila ako dôvodnú. Zároveň konštatovala že vec bude sledovať až do jej právoplatného skončenia.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 5. marca 2012, ústavný súd posudzuje podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľky iba za formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať. Okresnému súdu nebola bezprostredne po doručení odpovede podpredsedníčky okresného   súdu   na   sťažnosť   proti   prieťahom   v konaní   poskytnutá   primeraná   lehota na prijatie   účinných   opatrení   proti   zbytočným   prieťahom   v napadnutom   konaní. Až eventuálna   pokračujúca   nečinnosť   okresného   súdu   by   mohla   spôsobiť   porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, čo ústavný súd   v súčasnom   období   nemôže   posúdiť,   a preto   sťažnosť   po   predbežnom   prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre jej neprípustnosť.

Ústavný   súd   v závere   pripomína,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto sťažovateľke nebráni, aby   v prípade,   ak   by   okresný   súd   v ďalšom   priebehu   konania   nepostupoval   efektívne a plynulo, podala v tej istej veci opätovne sťažnosť ústavnému súdu.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   sa   ústavný   súd   ďalšími   nárokmi sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. marca 2012