znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 131/2011-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. apríla 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. A. K., B., zastúpeného advokátom JUDr. V. M., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru   Bratislava   V,   Úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície   a   Generálnej   prokuratúry Slovenskej republiky a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Mgr.   A.   K. o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. novembra 2010 doručená sťažnosť Mgr. A. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. V. M., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   Bratislava   V,   Úradu justičnej a kriminálnej polície (ďalej len „OR PZ Bratislava V“) a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“).

Z   obsahu sťažnosti   a jej príloh   vyplýva, že „Sťažovateľ   je v   pozícii   obvineného v trestnom konaní v štádiu prípravného konania pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru,   Úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície   Bratislava   5,   ČVS:   ORP-802/2-OVK-B5- 2007.“.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   uvádza: „Dňa   16.   8.   2007   o   16,20   hod...   v   rozpore   so zákonom, bola mi na 25,5 hod. obmedzená osobná sloboda napriek tomu, že som nikdy nepáchal   trestnú   činnosť,   nebol   som   podozrivý,   nepohyboval   som   sa   v   kriminálnom prostredí, nespáchal som ani dopravný priestupok...

zadržaniu predchádzala cestná kontrola, pri ktorej po mojom zastavení vozidla, na hrubú výzvu policajta,   aby   som   predložil doklady,   ako   bezúhonný občan som reagoval slovami, že doklady predložím, ale prečo kričí, nebol na to dôvod.

Po zastavení vozidla býv. policajt F... bezdôvodne vnikol do môjho vozidla, fyzicky ma napadol, ako zločinca... ma vytiahol z vozidla bez toho, aby bol na to zákonný dôvod... prekročil   mieru   nevyhnutnú   na   dosiahnutie   účelu,   ktorý   mal   byť   sledovaný   jeho služobnou   činnosťou,   postupoval   v   rozpore   s   ust.   §   8   ods.   1   zák.   č.   171/1993   Z.   z. o Policajnom zbore, zneužil právomoc verejného činiteľa podľa ust. § 326 ods. 1, písm. a), a ods. 2 písm. a), c) Trestného zákona a nepožíval ochranu verejného činiteľa.

Podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy SR nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená... policajt F.   nebol   oprávnený vstúpiť   do   môjho vozidla,   prekročil svoju právomoc a nemôže požívať ochranu verejného činiteľa. Z mojej strany v žiadnom prípade nehrozilo žiadne nebezpečie, sedel som v aute a nebol som podozrivý, nespáchal som trestný čin ani dopravný priestupok, teda nešlo o zatýkanie nebezpečného zločinca...

Na mieste incidentu aktívne zasahovala mne vtedy neznáma osoba v občianskom odeve   a   na   súkromnom   vozidle,   nepreukázala   sa   ani   ústne   ani   preukazom,   že   patrí k policajtom.   Táto   neznáma   osoba   pri   zásahu   nepovedala   ani   slovo,   len   protiprávne zasahovala. Až pri výsluchu o 23,20 hod. som sa dozvedel, že neznáma osoba bol krajský riaditeľ   Policajného   zboru   v   Bratislave   Mgr.   P.   B.,   to   znamená,   že   pri   zásahu   konal v rozpore s ust. § 15 ods. 1, 2 zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore

Nezákonným postupom policajtov a nezákonným zadržaním... hrubým spôsobom bola znížená   moja   ľudská   dôstojnosť   na   verejnosti,   osobná   česť,   dobrá   povesť,   postavenie v spoločnosti, bolo zasiahnuté do mojich základných ľudských práv a základných slobôd uvedených v čl. 12 ods. 1, čl. 16 ods. 1, 2, čl. 17 ods. 1, 2 Ústavy SR, ako aj v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...

Fotografie sú   vierohodným a nezameniteľným   dôkazom,   že sa nestal   skutok,   pre ktorý som bol obvinený. Fyzický útok sa nestal, teda nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu útoku na verejného činiteľa.

Po uplynutí 20 minút od môjho zadržania na OO-PZ, Holičská ul. Bratislava 5, do miestnosti   môjho   zadržania   za   asistencie   policajtov   vtrhli   dvaja   kukláči   a   bejzbalovou palicou ma bili po celom tele, kopali na zemi, bili ma päsťou do rôznych časti tela, dopustili sa voči mne policajnej brutality, spôsobili mi telesné a duševné utrpenie, doživotnú traumu. V tomto ponižovaní a policajnej brutalite pokračovali aj počas cesty do nemocnice na Antólsku ulicu, kde som sa podrobil odberu krvi.

Po tomto neľudskom zaobchádzaní dňa 16. 8. 2007 v nočných hodinách o 23,20 hod. s putami na rukách bol so mnou vykonaný výsluch.

3. Aby sa zakryl nezákonný a brutálny postup policajtov, vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru... 16. 8. 2007 uznesením sp. zn. ČVS: ORP-802/2/B5-2007 vzniesol voči mne v rozpore s ust. § 206 Trestného poriadku nezákonné obvinenie pre zločin útoku na verejného činiteľa, t. j. bez dostatočne odôvodneného záveru, nakoľko vyšetrovateľ dňa 17. 8. 2007 o 11,00 hod. vykonal môj výsluch už ako obvineného, pričom uznesenie zo 16. 8. 2007 mi bolo doručené pred začiatkom výsluchu, a to len na základe výpovedí 3 policajtov,   ktorí   sa   na nezákonnom   zákroku   podieľali,   ktorých výpovede   neboli získané spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam Trestného poriadku. Ďalší traja svedkovia boli vypočutí až 17. 8. 2007, t. j. až po mojom obvinení.

Výsluchy prvých troch svedkov vyšetrovateľ vykonal po vydaní uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia predtým, ako mi bolo oznámené obvinenie, a bez toho, aby som bol riadne upovedomený o vykonaní týchto výsluchov. V dôsledku časového postupu pri vykonávaní vyššie uvedených procesných úkonov nemal som reálnu možnosť obhajovať sa sám alebo prostredníctvom obhajcu. V čase výsluchov týchto svedkov nemal som žiadnu vedomosť o ich vykonávaní, pretože o nich som nebol upovedomený, pričom nemal som ani vedomosť o svojom trestnom stíhaní.

Postupom vyšetrovateľa mi bolo znemožnené právo osobnej obhajoby podľa ust. § 34 ods. 1 Trestného poriadku.

Od začiatku konania proti svojej osobe nemal som možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mi kladú za vinu a k dôkazom o nich, nemal som právo uvádzať dôkazy   svedčiace   v   môj   prospech,   právo   uvádzať   okolnosti,   klásť   otázky   vypočúvaným svedkom, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky, nebola mi daná reálna možnosť sa obhajovať. Preto za takejto dôkaznej situácie výsluchy prvých troch vypočutých svedkov, na základe ktorých voči mne bolo vznesené obvinenie možno považovať za dôkazy získané nezákonným spôsobom v dôsledku porušenia práva na obhajobu v zmysle ust. § 2 ods. 9 Trestného poriadku, čí. 6 ods. 1, 3 písm. b), c), d) Európskeho dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd,   čl.   40   ods.   3   Listiny   základných   ľudských   práv   a slobôd.

4. Celé prípravné konanie je zmätočné, značné rozpory sú vo výpovediach svedkov, orgány činné v trestnom konaní porušili právo na obhajobu...

5...   môj...   obhajca...   30.   8.   2007   vzniesol   námietku   zaujatosti   proti   všetkým vyšetrovateľom Policajného zboru z dôvodu, že v prejednávanej veci vystupuje ako svedok riaditeľ   Krajského   riaditeľstva   Policajného   zboru   v   Bratislave   Mgr.   P.   B.,   ktorý   sa bezprostredne podieľal na zákroku proti sťažovateľovi...

Dňa   5.   2.   2008   som   podal   Sťažnosť   proti   nezákonnému   postupu   a   nezákonným rozhodnutiam orgánov činných v trestnom konaní, adresované generálnemu prokurátorovi SR. Posledným   rozhodnutím   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   Bratislava   5, ČVS:   ORP-802/1-OVK-B5-2007   Mgr.   P.   N.,   zo   dňa   20.   3.   2008,   bolo   zrušené predchádzajúce uznesenie o nevylúčení vyšetrovateľov Úradu justičnej a kriminálnej polície Bratislava 5. Po vydaní tohto uznesenia zo dňa 20. 3. 2008 naďalej vo veci koná orgán, ktorého uznesenie o nevylúčení vyšetrovateľov bolo zrušené a o mojej námietke nebolo do dnešného dňa právoplatne rozhodnuté.

Sťažovateľ dňa 25. 8. 2010 podal opakovaný podnet generálnemu prokurátorovi SR, v ktorom v zmysle ust. § 31 ods. 1 Trestného poriadku vzniesol námietku zaujatosti voči všetkým vyšetrovateľom Policajného zboru Bratislavského kraja.

Na   tento   opakovaný   podnet   generálny   prokurátor   SR...   v lehote   30   dní   odo   dňa doručenia neodpovedal (t. j. negatívna odpoveď).

Postupom orgánov činných v trestnom konaní a generálneho prokurátora SR boli porušené základné práva sťažovateľa.“

Podľa sťažovateľa „Od samého začiatku dochádza k závažným procesným chybám, k ovplyvňovaniu vyšetrovania, k porušeniu práv na obhajobu... Pri výsluchu dňa 16. 8. 2007 v nočných hodinách o 23,20 hod. s putami na rukách došlo k nedôstojnému ponižujúcemu krutému   a   neľudskému   zaobchádzaniu   policajtov,   k   hrubému   porušeniu   základných ľudských práv a slobôd uvedených v čl. 16 ods. 2, čl. 17 ods. 1, 2 Ústavy SR, porušeniu práva na obhajobu podľa ust. § 2 ods. 9 Trestného poriadku, čl. 50 ods. 3 Ústavy SR, čl. 6 ods. 3 písm. b), c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, čl. 40 ods. 3 Listiny základných ľudských práv a slobôd.“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„Základné právo Mgr. A. K. na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1, čl. 16 ods. 1, 2, čl. 17 ods. 2, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru,   Úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície   Bratislava   5   a   Generálnej   prokuratúry Slovenskej republiky, Bratislava bolo porušené.

Okresnému   riaditeľstvu   Policajného   zboru,   Úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície Bratislava 5 prikazuje, aby uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 16. 8. 2007, vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-802/1-OVK-B5-2007 zrušil.

Okresné   riaditeľstvo   Policajného   zboru,   Úrad   justičnej   a   kriminálnej   polície Bratislava 5 je v zmysle ust. § 31 ods. 1 Trestného poriadku vylúčené z úkonov trestného konania vo veci sp. zn. ČVS: ORP-802/1-OVK-B5-2007.

Mgr. A. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 EUR, ktoré mu Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Úrad justičnej a kriminálnej polície Bratislava je povinné zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Mgr.   A.   K.   priznáva   náhradu   trov   konania,   ktorú   mu   Okresné   riaditeľstvo Policajného zboru, Úrad justičnej a kriminálnej polície Bratislava 5 je povinné zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Sťažovateľ   sa   sťažnosťou   domáha   vyslovenia   porušenia   svojich   základných   práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 17 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom OR PZ Bratislava V a generálnej prokuratúry. Podstatou jeho námietok je tvrdenie, že v jeho trestnej veci od začiatku dochádza k závažným procesným chybám, k ovplyvňovaniu vyšetrovania, k porušeniu práva na obhajobu, vstupom do vozidla sťažovateľa zo strany policajta F. malo dôjsť k porušeniu základného práva na súkromie a pri   jeho   výsluchu   16. augusta   2007   došlo   k   nedôstojnému,   ponižujúcemu,   krutému a neľudskému zaobchádzaniu a k porušeniu práva na osobnú slobodu.

Podľa   čl.   16   ods.   1   ústavy   nedotknuteľnosť   osoby   a   súkromia   je   zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 16 ods. 2 ústavy nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať   o   sťažnostiach   fyzických   osôb   a   právnických   osôb,   ktorými   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy, je založená na princípe subsidiarity.

Princíp   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   je   ústavným   príkazom   pre   každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten orgán   verejnej   moci,   ktorého   kompetencia   predchádza   uplatneniu   právomoci   ústavného súdu (podobne II. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04, I. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04).

Zmysel a účel princípu subsidiarity treba vidieť v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti   ultima   ratio   inštitucionálny   mechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v   prípade nefunkčnosti   všetkých   ostatných   orgánov verejnej moci,   ktoré sa   na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popretie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu, na ktorom je založená právomoc ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. napr. III. ÚS 149/04).

Ústavný súd si v rámci predbežného prerokovania sťažnosti vyžiadal vyšetrovací spis OR PZ Bratislava V ČVS: ORP-802/2-OVK-B5-2007, z ktorého zistil, že sťažovateľ podal proti uzneseniu vyšetrovateľa OR PZ Bratislava V, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru všeobecnej kriminality, ktorým bolo proti nemu začaté trestné stíhanie a súčasne vznesené obvinenie pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) a ods.   2 písm.   a) Trestného   zákona (ďalej len „uznesenie o začatí trestného stíhania“), námietky. V námietkach sťažovateľ uvádza totožné tvrdenia o porušovaní jeho základných práv na osobnú slobodu a ochranu súkromia podľa čl. 16 ods. 1 a 2 a čl. 17 ods. 1 ústavy zo strany   príslušníkov   Policajného   zboru,   a to   neoprávneným   vstupom   do   vozidla policajtom   F.,   pozbavením   osobnej   slobody,   ponižujúcim,   krutým   a   neľudským zaobchádzaním,   ktoré   malo   spočívať   v   nasadení   pút   sťažovateľovi.   Námietky   boli dozorujúcim prokurátorom vyhodnotené ako trestné oznámenie sťažovateľa na príslušníkov Policajného zboru   a boli   doručené   na   Ministerstvo   vnútra   Slovenskej   republiky,   sekciu kontroly a inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby, 1. Inšpekčné oddelenie. O trestnom oznámení   rozhodol   vyšetrovateľ   1.   Inšpekčného   oddelenia,   odboru   inšpekčnej   služby, sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky uznesením VS: SKIS-289/IS-1-V-2007 z 22. novembra 2007 tak, že trestné oznámenie odmietol podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku. Proti uvedenému uzneseniu mal sťažovateľ právo podať sťažnosť, ktoré však nevyužil a sťažnosť nepodal. Vzhľadom na to, že sťažovateľ sa dobrovoľne   vzdal   opravného   prostriedku,   ktorý   mohol   využiť   pri   ochrane   svojich základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2 a čl. 17 ods. 1 ústavy, ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods.   2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

Vo vzťahu k tvrdenému porušeniu základných práv sťažovateľa zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorým malo dôjsť tým, že   v trestnej   veci   sťažovateľa   od   začiatku   dochádza   k   závažným   procesným   chybám, k ovplyvňovaniu vyšetrovania, k porušeniu práva na obhajobu, ústavný súd odkazuje na svoju   doterajšiu   judikatúru,   ktorá   sa   týka   princípu   subsidiarity   v   trestnom   konaní. Z uvedenej   judikatúry   vyplýva,   že   trestné   konanie   od   svojho   začiatku   až   po   koniec   je procesom,   v   ktorom   v   rámci   vykonávania   jednotlivých   úkonov   a   realizáciou   právnych garancií ochrany práv a slobôd dotknutých osôb môže zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdov dôjsť k náprave ich jednotlivých pochybení. Spravidla až po jeho skončení možno   na   ústavnom   súde   namietať   pochybenia   znamenajúce   porušenia   práv   a   slobôd označených   v   čl.   127   ods.   1   ústavy,   ktoré   neboli   odstránené   v   jeho   priebehu   (napr. II. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, IV. ÚS 76/05, IV. ÚS 220/07). Trestné stíhanie sťažovateľa sa nachádza v štádiu prípravného konania. Ústavný súd nevidí dôvod, aby vstupoval v tejto fáze prebiehajúceho trestného konania vo veci sťažovateľa do právomoci orgánov činných v trestnom konaní, a konštatuje, že prijatie sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie by bolo v rozpore   s   princípom   subsidiarity,   na   ktorom   je   založená   právomoc   ústavného   súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Na záver potrebuje ústavný súd za potrebné uviesť, že z vyžiadaného vyšetrovacieho spisu vyplýva, že prokurátor generálnej prokuratúry preskúmal predmetný vyšetrovací spis a zistil v postupe vyšetrovateľa závažné procesné nedostatky, odstránenie ktorých nariadil prípisom č. k. IV/1 GPt 186/09-19 z 9. decembra 2010.

Vychádzajúc   z   uvedeného   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosť sťažovateľa v tejto časti tiež odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. apríla 2011