znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 131/08-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. októbra 2008 v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a zo sudcu Milana Ľalíka v konaní o sťažnosti J. G. a I. G., obaja bytom T., zastúpených advokátkou JUDr. M. K.,   P.,   vo   veci   porušenia   ich základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Piešťany a Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. PN-11 C/280/2002 takto

r o z h o d o l :

1. Veci vedené pod sp. zn. I. ÚS 131/08 a sp. zn. I. ÚS 132/08 spája na spoločné konanie s tým, že ďalej sa budú viesť pod sp. zn. I. ÚS 131/08.

2. Základné právo J. G. a I. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany a Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. PN-11C/280/2002 p o r u š e n é   b o l o.

3. J. G. a I. G. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie každému v sume po 40 000   Sk   (slovom   štyridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   sú   Okresný   súd   Piešťany a Okresný súd Trnava p o v i n n é vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia   rovným   dielom,   t.   j.   každý   v sume   po   20   000   Sk   (slovom   dvadsaťtisíc slovenských korún)

4. J. G. a I. G.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 10 216 Sk (slovom   desaťtisícdvestošestnásť   slovenských   korún),   ktorú   sú   Okresný   súd   Piešťany a Okresný súd Trnava p o v i n n é   vyplatiť na účet advokátky JUDr. M. K. do   dvoch mesiacov   od   právoplatnosti   tohto   rozhodnutia   rovným   dielom   po   5   108   Sk   (slovom päťtisícstoosem slovenských korún).

5. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e  , aby vo veci vedenej pod sp. zn. 6 C 42/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 131/08-3   zo   17. apríla 2008   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)   na ďalšie konanie sťažnosť J. G. a I.   G. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu   Piešťany a Okresného súdu   Trnava v konaní vedenom   pod sp. zn. PN-11C/280/2002.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia si v postavení navrhovateľov proti odporcovi P. K. vo veci sp. zn. PN-11C/280/2002 uplatnili nárok na nahradenie vyhlásenia vôle odporcu umožňujúcej prevod bytov do osobného vlastníctva. Sťažovatelia uviedli, že namietanou nečinnosťou okresného súdu bolo porušené ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Konanie v označenej veci sťažovateľov je v súčasnosti vedené na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 6 C/42/2008.

Podstata námietok sťažovateľov smerovala k prehodnocovaniu existencie prieťahov v konaní   spôsobených   okresným   súdom,   na   ktoré   sa   sťažovali   dvoma   samostatnými sťažnosťami podanými ústavnému súdu, pričom „tak z dôvodu hospodárnosti konania ako i z dôvodu totožnosti skutkových stavov a terajšieho stavu“ navrhli tieto dve konania spojiť do jedného a rozhodnúť podľa petitu návrhu uvedeného v sťažnosti pre prípad spojenia vecí. V sťažnosti sa sťažovatelia domáhali, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy rozhodol, že postupom Okresného súdu Trnava v označenom konaní, ako aj postupom Okresného súdu Piešťany v konaní bolo porušené ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a súčasne žiadali, aby ústavný súd priznal každému z nich primerané finančné zadosťučinenie v celkovej sume 200 000 Sk.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli: «V celom, zatiaľ vyše 5-ročnom súdnom „konaní“ bolo vytýčených 5 pojednávaní. 1. pojednávanie bolo vytýčené dňa 04.11.2004 Okresným   súdom   Piešťany  ,   t.z.   po   23-tich   mesiacoch   od   podania   žaloby.   Následne 02.12.2004.   Ďalšie   pojednávania   boli   vytýčené   po   ďalšom   polroku   26.5.2005,   dňa 21.7.2005 a dňa 19.10.2005, všetky už Okresným súdom Trnava. Na posledne vytýčenom pojednávaní došlo k zamietnutiu žaloby. Po doručení písomného vyhotovenia rozsudku a po   podanom   odvolaní,   Krajský   súd   v Trnave   svojím   uznesením   zo   dňa   26.05.   2006 rozsudok Okresného súdu Trnava zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd Trnava, viazaný právnym názorom súdu vyššieho stupňa dňa 06.07.2007 svojím uznesením pripustil zmenu návrhu. Túto zmenu Okresný súd Trnava pripustil po vyše 13 a pol mesiacoch. Od tej doby Okresný súd Trnava opäť nekonal a do podania tejto ústavnej sťažnosti spôsobil ďalší 6 mesačný prieťah v konaní.»

Z obsahu sťažnosti je taktiež zrejmé, že „Okresný súd v Trnave nereagoval ani na vyžiadania   si   spisov z Ústavného   súdu SR   v iných veciach   skutkovo   a právne totožných (vedených   pred   01.01.2005   pred   Okresným   súdom   Piešťany   a po   01.01.2005   pred Okresným súdom Trnava), týkajúce sa obyvateľov bytových domov č. 430 a č. 430 v T., vedené pred ústavným súdom SR pod sp. zn. II. ÚS 82/07, III. ÚS 52/07, III. ÚS 99/07, IV. ÚS   53/07   a IV.   ÚS   158/07,   v ktorých   bolo   rozhodnuté   o porušení   základného   práva prerokovať vec bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR)“.

Sťažovatelia v obsahu svojej sťažnosti poukázali na viaceré reformy v organizácii súdnej sústavy v Slovenskej republike podmienené viacnásobnou zmenou právnej úpravy (zákon   č.   371/2004   Z.   z.   o   sídlach   a   obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky   a   zákon č. 511/2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky), ktorých dôsledkom bolo, že:– po 1. januári 2005 došlo k zrušeniu Okresného súdu Piešťany (z hľadiska spisovej agendy ako odovzdávajúceho súdu), pričom preberajúcim súdom bol Okresný súd Trnava,– po 1. januári 2008 došlo k obnoveniu Okresného súdu Piešťany (ako preberajúceho súdu) a odovzdávajúcim súdom bol Okresný súd Trnava.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti ďalej uviedli: „Neodôvodnené prieťahy, ktorými sa konanie nezmyselne predlžuje, a to najmä nečinnosťou Okresného súdu v Trnave, viedli k porušeniu,   resp.   je   porušené   a je   porušované  ,   základné   právo   na   prerokovanie   veci sťažovateľov v I. a II. rade bez zbytočných prieťahov. Od podania žaloby ani Okresný súd Piešťany a ani Okresný súd Trnava vo veci riadne nekonal a nekoná, resp. Okresný súd Piešťany vôbec nekonal.“

Sťažovatelia   taktiež   poukázali   na   skutočnosť,   že   „U   sťažovateľov   spôsobuje nečinnosť Okresného súdu Trnava stav právnej neistoty, vzrastajúcu nechuť k zákonom, ktoré garantujú ich práva a k akémukoľvek skloňovaniu slova spravodlivosť, resp. súdna moc“.

Z obsahu   sťažnosti   a príloh   následne   vyplynulo,   že   sťažovatelia   podali prostredníctvom svojej právnej zástupkyne 2. decembra 2007 predsedovi okresného súdu žiadosť o riadne konanie smerujúcu de facto k odstráneniu zbytočných prieťahov v konaní, na ktorú im predseda okresného súdu odpovedal oznámením z 5. decembra 2007, v ktorom ich informoval, že po prešetrení žiadosti zistil, že: „ vo veciach, ktoré uvádzate vo svojej žiadosti, bude od 01.01.2008 miestne príslušný na rozhodovanie Okresný súd Piešťany, ako aj z dôvodu, že sudcovia tunajšieho súdu nariaďujú už nové termíny pojednávaní na mesiac január   2008,   nemôžem   v súčasnej   dobe   zabezpečiť   v týchto   veciach   nariadenie   termínu pojednávania, resp. vydanie iného meritórneho rozhodnutia.“

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti sa sťažovatelia domáhali, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti vydal tento nález:

„I. Základné právo sťažovateľov v I. a II. rade, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   v zmysle   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR,   bolo   postupom   Okresného   súdu   Trnava porušené.

II. J. G. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100.000,- Sk (slovom: stotisíc slovenských korún), ktorému ich je Okresný súd Trnava povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

III. I. G., rod. D. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100.000,- Sk (slovom: stotisíc slovenských korún), ktorej ich je Okresný súd Trnava povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

IV. Okresný súd Trnava je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia (2 právne úkony vykonané v roku 2007 v zmysle § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 13   ods.   3   Vyhlášky   MS   SR   č.   655/2004   Z.   z.   o odmenách   a náhradách   advokátov   za poskytovanie   právnych   služieb)   J.   G.   a I.   G.   v sume 10.924,-   Sk (slovom: desaťtisícdeväťstodvadsaťštyri slovenských korún) advokátke JUDr. M. K., P., na jej účet č. ... vedený v ČSOB, a.s., pobočka P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd požiadal Okresný súd Piešťany o vyjadrenie k sťažnosti, ako aj k otázke vhodnosti ústneho pojednávania vo veci.

Predsedníčka   Okresného   súdu   Piešťany   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu vyjadrila   k sťažnosti   ku   konaniu sp. zn. PN-11C/280/2002   podaním   sp.   zn. Spr   374/08, doručeným ústavnému súdu 21. augusta 2008, v ktorom okrem iného uviedla:

„Sťažovatelia   podali   ako   navrhovatelia   proti   odporcovi   P.   K.,   zastúpeného advokátkou JUDr. K. C., so sídlom v P., na Okresnom súde Piešťany dňa 17.12. 2002 návrh na splnenie povinnosti previesť byt v bytovom dome do osobného vlastníctva nájomcov za regulovanú   cenu,   v zmysle   ust.   §   17   a 18   zákona   č.   182/1993   Z  .z.   v znení   neskorších platných zmien.

Konanie bolo vedené Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 11 C/280/2002, vec bola pridelená zákonnému sudcovi Mgr. F. B., ktorý dňa 13.3. 2003 doručil návrh odporcovi s výzvou, aby sa písomne vyjadril ku skutkovým a právnym tvrdeniam navrhovateľov. Návrh bol   odporcovi   doručený   dňa   26.3.2003.   Dňa   22.4.2003   doručil   odporca   súdu   svoje vyjadrenie,   ktoré   bolo   navrhovateľom   doručené   dňa   2.5.2003   na   zaujatie   stanoviska. Navrhovatelia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne doručili súdu dňa 6.5.2003 svoje písomné stanovisko (č. 1. 36), ktoré súd opäť doručil odporcovi dňa 27. 5.2003. Zákonný sudca   vytýčil   vo   veci   dňa   22.9.2004   pojednávanie   na   deň   4.11.2004.   Dňa   1.10.2004 v súlade s predsedníckym opatrením č. 6 bola predmetná vec pridelená zákonnej sudkyni Mgr. I. Š. z dôvodu odchodu Mgr. F. B. na výkon funkcie sudcu na Krajský súd V Trnave. Dňa 4.11.2004 bolo pojednávanie pre práceneschopnosť zákonnej sudkyne odročené na neurčito a dňa 10.11.2004 zákonná sudkyňa vytýčila termín pojednávania na deň 2.12. 2004, ktoré bolo opäť odročené na termín 10.12.2004, nakoľko sa pojednávania nezúčastnil odporca   a   jeho   právna   zástupkyňa.   Pre   náhlu   nevoľnosť   zákonnej   sudkyne   bolo pojednávanie odročené na termín 14.12.2004, ktoré bolo odročené na neurčito z dôvodu pribratia do konania znalca z odboru účtovníctvo. Uznesením zo dňa 25.1.2005 bol do konania   ustanovený   znalec   Ing.   M.   Š.,   ktorého   úlohou   bolo   podať   písomný   znalecký posudok,   v ktorom   zistí   cenu   sporného   bytu.   Spis   bol   znalcovi   doručený   dňa   7.4.2005. Znalec predložil súdu dňa 3. 5. 2005 znalecký posudok č. 02/2005 z 29.4. 2005, ktorý bol právnej zástupkyni navrhovateľov doručený dňa 23.5.2005 a právnej zástupkyni odporcu dňa 26.5.2005. Dňa 16.6. 2005 právna zástupkyňa navrhovateľov doručila Okresnému súdu Trnava písomné vyjadrenie k dohode vo veci splnenia povinnosti previesť byt do osobného vlastníctva   nájomcu,   v ktorom   uviedla,   že   napriek   stretnutiu   sa   s protistranou   nedošlo k výraznému tak skutkovému, ako aj právnemu posunu vo veci, a preto navrhla, aby súd ustanovil znalca na vypracovanie znaleckého posudku z dôvodu zistenia kúpnej ceny bytov, ktoré sú predmetom sporu, vychádzajúc pritom z obstarávacej ceny 1.830.000,-Sk pre každý vchod obytného domu, t.j. pre vchod 430 a 431. Zákonná sudkyňa úpravou zo dňa 7.7. 2005   (č.   1.130)predvolala   na   termín   pojednávania   21.7.2005   i znalca   za   tým   účelom objasnenia skutočností vytýkaných zo strany právnej zástupkyne navrhovateľov.

Dňa 21.7.2005 sa pojednávania nezúčastnili účastníci, ani ich právny zástupcovia, keďže   právna   zástupkyňa   odporcu   svoju   neúčasť   ospravedlnila   z dôvodu   kolízie   s iným pojednávaním   a požiadala   o odročenie   pojednávania.   Znalec   svoju   neúčasť   taktiež ospravedlnil a doručil súdu svoje písomné stanovisko (č. 1.134). Súd odročil pojednávanie na ďalší termín 19.10.2005.

Dňa 28.9.2005 doručila právna zástupkyňa navrhovateľov Okresnému súdu Trnava návrh   zmeny   petitu.   Dňa   18.10.2005   požiadala   o prejednanie   a rozhodnutie   veci   v   jej neprítomnosti   z dôvodu jej hospitalizácie vo   Fakultnej   nemocnici   s poliklinikou   v T.   Na pojednávaní konanom dňa 19.10.2005 súd uznesením (č. 1.93) pripustil zmenu návrhu tak, ako   to   žiadala   právna   zástupkyňa   navrhovateľov   a vyhlásil   rozsudok,   ktorým   návrh navrhovateľov   zamietol   a zaviazal   ich   povinnosťou   zaplatiť   odporcovi   náhradu   trov konania do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Písomné   vyhotovenie   rozsudku   č.   PN-11C/280/02-152   zo   dňa   19.   10.   2005   bolo obom   právnym   zástupcom   účastníkov   doručené   dňa   25.11.2005.   Proti   tomuto   rozsudku podali navrhovatelia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 12. 12. 2005 odvolanie (č. 1. 158), v ktorom okrem iného navrhli ďalšiu zmenu petitu. Odvolaciemu súdu bol spis spolu s opravným prostriedkom predložený dňa 20.12.2005 (č. 1.164). Krajský súd v Trnave vyzval dňa 22.12.2005 navrhovateľov na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie vo výške 1.000,- Sk a tento poplatok bol zaplatený dňa 4.1.2006 (č. 1. 167). Dňa 13.1.2006 bolo právnej zástupkyni odporcu doručené odvolanie navrhovateľov a výzva, aby sa k odvolaniu vyjadrila. Vyjadrenie odporcu k odvolaniu bolo Krajskému súdu v Trnave doručené dňa 18.1.2006   (č.   1.   169).Krajský   súd   v Trnave   uznesením   č.   23   Co   /338/2005-173   zo   dňa 26.05.2006 rozsudok súdu 1. stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, aby po vrátení   veci   prvostupňový   súd   rozhodol   o zmene   návrhu   na   začatie   konania,   postupom podľa § 43 ods. 1 O.s.p. odstránil vady návrhu a po ich odstránení a prípadnom doplnení dokazovania vo veci opätovne rozhodol. Odvolací súd poukázal, že naďalej spornou je kúpna cena bytu a aj znalecký posudok vypracovaný v predmetnej veci, a preto je potrebné vysporiadať sa s kúpnou cenou. Toto uznesenie bolo prvostupňovému súdu predložené dňa

22.06.2006,   právnej   zástupkyni   navrhovateľov   bolo   doručené   dňa   18.07.2006   a právnej zástupkyni odporcu dňa 17.07.2006.

Okresný súd Trnava uznesením č. PN-11C/280/02-179 zo dňa 06.07.2007 pripustil zmenu návrhu. Toto uznesenie bolo obom právnym zástupkyniam účastníkov doručené dňa 16.07.2007. Podaním zo dňa 06.08.2007 právna zástupkyňa navrhovateľov opäť zmenila návrh na začatie konania (č. 1. 181).

S účinnosťou od 01.01.2008 došlo k prechodu výkonu súdnictva z Okresného súdu Trnava   na   Okresný   súd   Piešťany   a predmetnej   právnej   veci   bola   pridelená   sp.   zn. 6C/42/2008.Dňa 24.01.2008 právna zástupkyňa odporcu doručila tunajšiemu súdu návrh na uzavretie zmieru (č. 1.191).Zákonná sudkyňa Mgr. I. Š. bola vymenovaná do funkcie predsedníčky súdu,   a preto v zmysle dodatku k rozvrhu práce na rok 2008 č.   6 zo dňa 27.03.2008 bola predmetná vec náhodným výberom pridelená na ďalšie konanie Mgr. K. A. Sťažovateľka   sa   sťažuje   na   prieťahy   v konaní   spôsobené   tak   Okresným   súdom Trnava, ako aj Okresným súdom Piešťany a poukazuje na to, že v 5-ročnom súdnom konaní bolo vytýčených 5 pojednávaní, prvé pojednávanie Okresný súd Piešťany vytýčil po 23- troch mesiacoch od podania návrhu.

Od podania návrhu do prvého úkonu súdu došlo ku zbytočným prieťahom v konaní z objektívnych   dôvodov,   nakoľko   v dotknutom   období   bola   na   Okresnom   súde   Piešťany nepriaznivá   situácia   v dôsledku   dlhodobo   nedostatočného   obsadenia   súdu   a vysokého nápadu sporov. Jednotlivé veci sa vybavovali viac ako rok od dôjdenia návrhu na súd a v dôsledku pretrvávajúceho negatívneho stavu sa táto lehota postupne predlžovala. Potom ako   zákonný   sudca   Mgr.   F.   B.   vykonal   prvé   procesné   úkony   a vytýčil   vo   veci   prvé pojednávanie, bola dňa 1.10.2004 predmetná vec pridelená zákonnej sudkyni Mgr. I. Š. spolu s ďalšími nevybavenými vecami v počte 500 v súdnom oddelení sudcu Mgr. F. B. Okrem   toho   právna   zástupkyňa   navrhovateľov   podala   aj   za   ostatných   nájomcov bytov   v   bytovom   dome   súp.   č.   430   a 431   v T.   proti   odporcovi   ďalších   11   návrhov o nahradenie vyhlásenia vôle, ktoré napadli práve zákonnej sudkyni Mgr. I. Š., ako aj Mgr. F. B., pričom jedinou spornou otázkou vo všetkých týchto konaniach bola cena bytu, a preto v súdenej veci pribral súd do konania znalca z odboru Ekonomika a podnikanie, odvetvie účtovníctvo,   daňovníctvo   za   účelom   vypočítania   ceny   bytu   v zmysle   ust.   §   18   zák.   č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Výpočet ceny bytu v predmetnej veci bol smerodajný aj v ostatných veciach. Po vypracovaní znaleckého posudku a jeho doručení súdu dňa 3.5. 2005 súd vytýčil pojednávanie a meritórne rozhodol dňa 19.10. 2005.Odvolacie   konanie   trvalo   6   mesiacov.   Po   vrátení   veci   z odvolacieho   súdu prvostupňový   súd   vydal   dňa   6.7.2007   na   základe   pokynu   odvolacieho   súdu   uznesenie, ktorým   pripustil   zmenu   návrhu.   Dňa   6.8.2007   navrhovateľka   prostredníctvom   svojej právnej zástupkyne podala na Okresnom súde Trnava opäť zmenu návrhu.V tejto súvislosti je   potrebné   poukázať   aj   na   skutočnosť,   že   v konaní   s rovnakým   skutkovým   základom a rovnakým odporcom, vedenom pod sp. zn. 6C/37/2008 zákonná sudkyňa opäť meritórne rozhodla dňa 24.4. 2007. Odporca podal proti rozsudku opravný prostriedok a vec bola dňa 22.6.2007 predložená na rozhodnutie Krajskému súdu v Trnave, pričom odvolacie konanie trvalo 5 mesiacov. Odvolací súd opäť rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného Okresný súd Piešťany konštatuje, že v konaní došlo k zbytočným prieťahom aj v súvislosti so správaním sa navrhovateľov, resp. ich právnej zástupkyne,   ktorá   od   podania   návrhu   niekoľkokrát   tento   menila   a dopĺňala   na   základe výziev súdu, ktorý jej postupne dal presný návod ako návrh opraviť a formulovať tak, aby bol perfektný.

Inou okolnosťou majúcou vplyv na prieťahy v konaní bola i skutočnosť, že zákonná sudkyňa   Mgr.   I.   Š.   bola   dňa 20.   02.2008 Ministrom spravodlivosti   SR   vymenovaná do funkcie predsedníčky okresného súdu, preto dodatkom č. 6 k rozvrhu práce na rok 2008 bola dňa 27.3.2008 predmetná vec pridelená zákonnej sudkyni Mgr. K. A., ktorej bolo v súvislosti   s prechodom   výkonu   súdnictva   z Okresného   súdu   Trnava   pridelených   567 reštančných   vecí,   pričom   ich   počet   v súčasnosti   stúpol   na   748,   nakoľko   Okresný   súd Piešťany je s účinnosťou od 1. 1.2008 nedostatočne obsadený.“

Prehľad   úkonov   súdu   vykonaných   v   konaní   uvedený   v   písomnom   vyjadrení predsedníčky Okresného súdu Piešťany sa zhoduje s tým, čo vyplýva zo zistení ústavného súdu. Pri celkovom hodnotení prieťahov konania však ústavný súd bral do úvahy všetku dokumentáciu obsiahnutú v predložených spisoch a všetky okolnosti, ktoré z nej vyplývali.Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

V záujme   hospodárnosti   konania   ústavný   súd   vyhovel   sťažovateľom   a obidve skutkovo a právne súvisiace veci spojil na spoločné konanie s tým, že sa ďalej budú viesť pod   sp.   zn.   I.   ÚS   131/08   [§   31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s   §   112   ods.   1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)].

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva podľa čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (napr. IV. ÚS 59/03), pričom „tento účel možno dosiahnuť zásadne   až   právoplatným   rozhodnutím.   Nepostačuje,   že   štátny   orgán   vo   veci   koná“ (I. ÚS 76/03,   II.   ÚS   157/02).   K vytvoreniu   „stavu   právnej   istoty   preto   dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (napr. III. ÚS 127/03).

Preto   je   základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť   súdu   a sudcu   vychádza   z § 6 OSP, ktorý   súdom   prikazuje,   aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods.   1 OSP, podľa   ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje   v ňom   súd   zásadne   bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu   pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.   Ďalšia   významná povinnosť pre sudcu   vyplýva   z   §   119   ods.   1   OSP,   podľa   ktorého   sa   pojednávanie   môže   odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým   aj   k porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   v súlade   so   svojou doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02,   IV.   ÚS   74/02,   III.   ÚS   142/03)   ústavný   súd zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje   (1),   správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a postup   samotného   súdu   (3). V súlade   s judikatúrou   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   ústavný   súd   prihliada   aj   na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Ku konaniu vedenému na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. PN-11C/280/2002

1. Predmetom konania vedeného na okresnom súde pod uvedenou spisovou značkou je sťažovateľmi uplatnený nárok na uloženie povinnosti odporcovi uzavrieť s navrhovateľmi kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k bytu.

Konanie nemožno hodnotiť ako právne zložité. Predmet konania má základnú právnu úpravu   obsiahnutú   v   zákone   č. 40/1964   Zb.   Občiansky   zákonník   v znení   neskorších predpisov, ako aj v zákone č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších platných predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov“). Aplikácia príslušných ustanovení uvedených právnych predpisov upravujúcich sťažovateľmi   uplatňované   nároky   je   ustálená   aj v pomerne   rozsiahlej   judikatúre všeobecných súdov. Pokiaľ predsedníčka Okresného súdu Piešťany poukázala vo vyjadrení k sťažnosti   doručenom   ústavnému   súdu   21. augusta 2008   na   to,   že   „Skutkovo   a právne uvedený spor nie je zložitý, spornou je výška kúpnej ceny byt.“, ústavný súd sa vzhľadom na uvedené môže taktiež len stotožniť s názorom o absencii právnej zložitosti veci. Pripúšťa však,   že   ide   o konanie,   ktoré   je   svojou   povahou   náročné   na dokazovanie - zistenie skutkového   stavu   (ceny   bytu   znalcom)   potrebného   na   rozhodnutie   o merite   veci,   avšak vychádzajúc zo samotnej dĺžky konania, jeho priebehu a doteraz dosiahnutých výsledkov ústavný súd konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali takmer šesťročné trvanie   konania   faktickou   zložitosťou   prerokovávanej   veci.   Takáto   dĺžka   konania   (od podania   žaloby   2.   decembra   2002   do   uskutočnenia   prvého   úkonu   vo   veci   prešlo   23 mesiacov)   je   aj   za   predpokladu   akceptácie   skutkovej   náročnosti   veci   celkom   zrejme neprimeraná.

2. Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval   existenciu   zbytočných prieťahov   v napadnutom   konaní,   bolo   správanie   sťažovateľov   ako   účastníkov   súdneho konania. Ústavný súd hodnotil správanie sťažovateľov ako v zásade aktívne a súčinnostné, keďže sa zúčastnili väčšiny z doteraz nariadených pojednávaní (resp. ospravedlnili svoju neúčasť na nich; nezúčastnili sa na pojednávaní 21. júla 2005, keďže právna zástupkyňa odporcu svoju neúčasť ospravedlnila z dôvodu kolízie s iným pojednávaním).

Čo sa týka správania sťažovateľov ako účastníkov konania, ústavný súd konštatuje, že aj sťažovatelia majú čiastočný podiel na vzniku zbytočných prieťahov v konaní. Na ich ťarchu možno pripísať skutočnosť, že sťažovatelia v postavení navrhovateľov v konaní pred okresným súdom, resp. ich právna zástupkyňa od podania návrhu na začatie konania tento niekoľkokrát menila a dopĺňala na základe výziev súdu, v dôsledku čoho súd pojednávania odročoval a opätovne nariaďoval v nových termínoch. Toto správanie sťažovateľov bral ústavný súd do úvahy pri ustálení celkovej doby zbytočných prieťahov v konaní.

S   tvrdením   predsedníčky   Okresného   súdu   Piešťany,   uvedenom   v jej   vyjadrení k sťažnosti, podľa ktorého podania sťažovateľov vo veci neboli kvalifikované a perfektnými sa stali až na základe výziev okresného súdu, sa ústavný súd nestotožnil a nepovažoval ich za natoľko nekvalifikované, že by boli v okolnostiach prípadu výraznejšie prispeli k vzniku zbytočných   prieťahov   v   konaní.   Správanie   sťažovateľov   preto   výrazne   neprispelo k doterajšej dobe konania pred okresným súdom.

Sťažovatelia sa 2. decembra 2007 obrátili na predsedu okresného súdu so žiadosťou o riadne konanie a rozhodnutie veci, výsledkom čoho bolo oznámenie predsedu okresného súdu   z   5.   decembra   2007   bez   faktického   odstránenia   prieťahov   v konaní   súdu.   Tieto skutočnosti   ústavný   súd   vyhodnotil   v prospech   sťažovateľov,   ktorí   sa   svojím   konaním nepodieľali   na vzniku   zbytočných   prieťahov   v   konaní,   čo ústavný   súd   zohľadnil   pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia.

3. Pokiaľ   ide   o postup   okresného   súdu   v posudzovanom   konaní,   ústavný   súd vychádzal   z   ustanovenia   §   100   ods.   1   OSP,   podľa   ktorého   len   čo   sa   konanie   začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Zo   zistenia   ústavného   súdu   vyplýva,   že   k zbytočným   prieťahom   v predmetnom konaní došlo. Vec pôvodne napadla na Okresný súd Piešťany, v súvislosti s prechodom výkonu súdnictva prešla na Okresný súd Trnava a po ďalších zmenách v organizácii výkonu súdnictva prešla opäť na Okresný súd Piešťany. Okresný súd nariadil vo veci do momentu podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   celkovo   viac   ako   5   pojednávaní,   ktoré   však   boli z rôznych dôvodov odročované.

Existencia   zbytočných   prieťahov v konaní vyplýva aj zo skutočnosti,   že zákonná sudkyňa Mgr. I. Š. bola 20. februára 2008 ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky vymenovaná   do   funkcie   predsedníčky   Okresného   súdu   Piešťany,   preto   dodatkom   č.   6 k rozvrhu   práce   na   rok   2008   bola   27.   marca   2008   predmetná   vec   pridelená   zákonnej sudkyni Mgr. K. A., ktorej bolo v súvislosti s prechodom výkonu súdnictva z okresného súdu pridelených 567 reštančných vecí, pričom ich počet v súčasnosti stúpol na 748, pretože Okresný   súd   Piešťany   je   s účinnosťou   od   1.   januára   2008   podľa   konštatovania   jeho predsedníčky nedostatočne personálne obsadený.

Takto formulovanú obranu okresného súdu spočívajúcu v personálnych problémoch a v   neúmernom   pracovnom   zaťažení   sudcov,   ktoré   mali   byť   objektívnou   príčinou spôsobujúcou   prieťahy   v konaní,   ústavný   súd   neakceptoval.   Podľa   ustálenej   judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 48/96, II. ÚS 52/99, III. ÚS 17/02) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť   dôvodom   na   zmarenie   uplatnenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   a v konečnom   dôsledku   nezbavujú   štát   zodpovednosti   za   pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Ústavný súd uzavrel, že od samotného podania návrhu na začatie konania v roku 2002   okresný   súd   v konaní   nesmeroval   k sústredenému   vyhodnoteniu   dôkaznej   situácie a k prijatiu   rozhodnutia   vo   veci   samej   a zbytočné   prieťahy   v konaní   vznikli   spôsobom, ktorým túto vec prerokovával (II. ÚS 61/98). Celková doba zbytočných prieťahov, ktorú možno pripísať na ťarchu okresného súdu v tomto konaní, predstavuje takmer 6 rokov.

Ústavný   súd   vo   svojich   rozhodnutiach   už   viackrát   vyslovil   názor,   že   nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti za   zbytočné   prieťahy   v súdnom   konaní   (II.   ÚS   40/97,   III.   ÚS   17/02).   Námietka pretrvávajúceho vysokého nápadu na občianskoprávnom úseku a v tej súvislosti veľkého počtu   nevybavených   vecí   nemá povahu okolnosti,   ktorá   by vylučovala   alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodovanie s prieťahmi vo veci občana, ktorý sa naň obrátil.

Z uvedených skutočností ústavný súd zistil, že z celkovej dĺžky označeného konania pred   okresným   súdom   a pred   Okresným   súdom   Piešťany,   ktorá   je v čase   konania   pred ústavným súdom 5 rokov (a ktoré dosiaľ nie je ukončené právoplatným rozhodnutím vo veci samej), vyplýva, že okresný súd Trnava a Okresný súd Piešťany konali so zbytočnými prieťahmi v období od roku 2002 dosiaľ, t. j. priebežne počas celého obdobia trvania sporu.

Vychádzajúc z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v konaní sp. zn. PN-11C/280/2002 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom, rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých   dôvodov sa ho domáha.

Z ustanovenia § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde vyplýva, že primerané finančné zadosťučinenie má povahu náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovatelia   vo   svojej   sťažnosti   žiadali   aj   o priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia   v sume   100   000   Sk   pre   každého   z nich,   z dôvodov   uvedených   v ich sťažnosti. Poukázali v nej najmä na to, že vec vedená pod sp. zn. PN-11C/280/2002 nebola právoplatne skončená ani po viac ako 5 rokoch.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v tomto   prípade   do   úvahy   priznanie primeraného   finančného   zadosťučinenia,   ktoré   je   peňažnou   protihodnotou   utrpenej nemajetkovej ujmy (napr. I. ÚS 15/02, IV. ÚS 84/02).

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad   spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   priznáva   so zreteľom   na konkrétne   okolnosti   prípadu.   Súčasne   sa ústavný   súd   riadil   úvahou,   že   cieľom   primeraného   finančného   zadosťučinenia   nie   je prípadná náhrada škody.

Vzhľadom   na   celkovú   dĺžku   konania   okresného   súdu   v konaní   vedenom pod sp. zn. PN-11C/280/2002, berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, zanedbateľný podiel   sťažovateľov   na   vzniku   zbytočných   prieťahov   v konaní,   predovšetkým to,   o   čo sťažovateľom v tomto konaní ide, a v neposlednom rade aj s prihliadnutím na skutočnosť, že konanie v predmetnej právnej veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 40 000 Sk každému zo sťažovateľov za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Zároveň ústavný súd prikázal Okresnému súdu Piešťany, aby ďalej konal bez zbytočných prieťahov a čím skôr meritórne rozhodol.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľov,   ktoré im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. M. K., uplatnených v podaní doručenom ústavnému súdu 21. januára 2008. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2007 v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 13 ods. 3, § 14   ods.   1   písm.   a)   a c)   a   §   16   ods.   3   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2007 patrí odmena po 2 970 Sk, preto trovy právneho zastúpenia pre jedného sťažovateľa predstavujú sumu 5 940 Sk. Základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená o 20 % na sumu 4 752 Sk, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch osôb. Spolu s režijným paušálom ku každému   úkonu   (2   x   178   Sk)   v prípade   dvoch   sťažovateľov   predstavuje   náhrada   trov konania za dva úkony vykonané v roku 2007 sumu 10 216 Sk.

Ústavný súd zároveň uložil Okresnému súdu Piešťany a Okresnému súdu Trnava povinnosť uhradiť sťažovateľom rovným dielom trovy   právneho zastúpenia na účet ich právnej zástupkyne JUDr. M. K. (§ 149 OSP v spojení s § 31a zákona o ústavnom súde) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. októbra 2008