znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 130/2015-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. marca 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoAdvokátskou   kanceláriou Advokáti   Heinrich   s.   r.   o.,   Skautská   12,   Nitra,   adresana doručovanie   Lombardiniho   22B,   Bratislava, v   mene   ktorej   koná   konateľ   a   advokátJUDr. Roman Heinrich, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inúprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivésúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdpostupom a uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10 CoE 622/2013 z 25. júna 2014a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola faxovýmpodaním 25. februára 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“),doplnená o písomnú podobu v zákonnej lehote troch dní, vo veci namietaného porušeniazákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“), ako i práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupoma uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) sp. zn. 10 CoE 622/2013z 25. júna 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že „... na základe exekučného titulu - notárska zápisnica   N   162/2009,   Nz   39175/2009,   NCRls   39750/2009   zo   dňa   4.11.2009,   návrhu oprávneného...   na   vykonanie   exekúcie   zo   dňa   10.11.2010   na   vymoženie   pohľadávky 200 000 €   s   príslušenstvom,   poverenia   na   vykonanie   exekúcie   č.   5202*054897   zo   dňa 10.12.2010,   ktoré   vydal   Okresný   súd   Galanta,   súdny   exekútor...   vydal   Upovedomenie o začatí   exekúcie   na   vymoženie   pohľadávky   vo   výške   105 000   €   a   jej   príslušenstva. Predmetné Upovedomenie bolo doručené sťažovateľovi (ako povinnému) dňa 23.5.2012. Návrhom zo dňa 6.6.2012, doplnený podaním zo dňa 13.6.2012, povinný navrhol čiastočné zastavenie exekučného konania (o zaplatenie 105 000 €) v sčasti 55 001 €, resp. jej obmedzenie len na sumu 49 999 €. Návrhom zo dňa 6.6.2012 povinný navrhol odklad exekúcie.

Okresný súd Galanta uznesením sp. zn. 23Er/1195/2010 zo dňa 30.1.2013 rozhodol, že odklad exekúcie vedenej... pod spisovou značkou EX 16246/2010 nepovoľuje a návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej... pod spisovou značkou EX 16246/2010 zamieta.Dňa   18.3.2013   podal   povinný   voči   uzneseniu   Okresného   súdu   Galanta   č.   k. 23 Er/1195/2010-79 zo dňa 30.1.2013 na základe jeho poučenia... odvolanie. Dňa 2.4.2013 povinný (z opatrnosti) podal na ústavný súd Slovenskej republiky i ústavnú sťažnosť, ktorá však bola... uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 412/2013-13 z 4.9.2013 odmietnutá...“.

Ako   ďalej   sťažovateľ   uvádza,   po   podaní   odvolania   uznesením   sp.   zn.10 CoE 622/2013 z 25. júna 2014 krajský súd odvolanie sťažovateľa odmietol, dôvodiaczákonným ustanovením § 218 ods. 1 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdnyporiadok v znení neskorších predpisov.

3. S ohľadom na uvedené sťažovateľ v sťažnosti namieta, argumentujúc rozsiahlymiskutkovými   okolnosťami   prípadu,   ako   aj   právnou   argumentáciou,   viaceré   pochybeniaOkresného súdu Galanta, najmä však Krajského súdu v Trnave, z ktorých vyvodzuje, že„... uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 10CoE/622/2013-108 zo dňa 25.6.2014 je v priamom rozpore s rozhodnutím Ústavného súdu, resp. v priamom rozpore s odôvodnením jeho   rozhodnutia   sp.   zn.   II.   ÚS   412/2013-13   z   4.9.2013,   ako   aj   v   priamom   rozpore s rozhodnutiami   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn.   3Cdo   306/2008, 4Cdo 207/2012   a   7Cdo   154/2011   (ku   ktorým   sa   priklonil   aj   samotný   Ústavný   súd Slovenskej republiky vo vyššie uvedenom uznesení II. ÚS 412/2013-13).

Uznesením Krajského sudu v Trnave č. k. 10CoE/622/2013-108 zo dňa 25.6.2014, resp.   jeho   postupom   boli   odňaté   sťažovateľovi   základné   práva   a   slobody   garantované Ústavou Slovenskej republiky, ako aj medzinárodným Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“.

4. Sťažovateľ preto ústavnému súdu navrhuje, aby po predbežnom prerokovaní prijalsťažnosť na ďalšie konanie a následne vydal tento nález:

„1) Základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 10CoE/622/2013-108 zo dňa 25.6.2014 porušené bolo.

2) Uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 25.6.2014 č. k. 10CoE/622/2013-108 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

3)   Krajský   súd   v   Trnave   je   povinný   vyplatiť   sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   primerané   finančné   zadosťučinenie vo výške 2 000 € (slovom dvetisíc eur) do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu.

4)   Krajský   súd   v   Trnave   je   povinný   nahradiť   sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   trovy   právneho   zastúpenia   vo   výške 355,73 € (2 úkony á 139,83 € = 279,66 € + 2 x paušálna náhrada á 8,39 € = 296,44 € + 20% DPH (59,29 €) = 355,73 €) na účet právneho zástupcu

II.

5. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorýchprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísanézákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sanemusí odôvodniť.

7.   Podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   každý   sa   môže   domáhať   zákonom   ustanovenýmpostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovenýchzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

8. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

9. Ústavný súd si pri výklade práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavyosvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ideo právo na spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnúodlišnosť (IV. ÚS 195/07).

10. Princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy znamená, že ústavný súdmôže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba týmisťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti domáhaťochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktorému   zákon   na   to   poskytuje.   Namietané   porušenie   niektorého   zo základných   práv   aleboslobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich.

11. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnostinie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohouvšetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktorév občianskom   súdnom   konaní   sú   povinné   vykladať   a aplikovať   príslušné   zákony   nakonkrétny prípad v súlade s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľačl. 7 ods. 5 ústavy, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základnýchslobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje.Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorýnasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa naochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarityprávomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde(III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).

Zásada   subsidiarity   reflektuje   okrem   iného   aj   princíp   minimalizácie   zásahovústavného   súdu   do   právomoci   všeobecných   súdov,   ktorých   rozhodnutia   sú   v konanío sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).

12. Podľa zistení ústavného súdu voči napadnutému uzneseniu krajského súdu sp. zn.10 CoE 622/2013 z 25. júna 2014 bolo zo strany sťažovateľa 24. februára 2015 podanédovolanie, o ktorom do dňa predbežného prerokovania sťažnosti ešte nebolo rozhodnuté.

13. Podstatou námietok sťažovateľa je právne posúdenie rozhodnutia krajského súdunajmä z hľadiska rešpektovania práv (bod 1), v dôsledku porušenia ktorých sa sťažovateľdomáha [tak v konaní pred ústavným súdom, ako aj podaním dovolania Najvyššiemu súduSlovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)]   zrušenia   ním   označeného   uzneseniakrajského súdu sp. zn. 10 CoE 622/2013 z 25. júna 2014.

14. Ak sa za tejto situácie sťažovateľ domáha svojich práv jednak na najvyššom súdea zároveň aj na ústavnom súde, musela byť sťažnosť odmietnutá pre jej predčasnosť, pretožeo ochrane označených práv, ktorých porušenie namieta, bude najprv rozhodovať najvyššísúd.

15. Ústavný súd preto zaujal názor (podobne I. ÚS 169/09), že v prípade podaniaopravného prostriedku (odvolania či dovolania) a súbežne podanej ústavnej sťažnosti jeústavná   sťažnosť   považovaná   za   prípustnú   až   po   rozhodnutí   o takomto   opravnomprostriedku (v danom prípade o dovolaní). Pritom lehota na podanie takejto sťažnosti budepovažovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu(porovnaj tiež rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci Zvolskýa Zvolská proti Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, a jeho body 51, 53, 54 alebo vo veciSoffer proti   Česká republika, sťažnosť č. 31419/04 a jeho body 47 a 48) napadnutémuopravným prostriedkom (riadnym alebo mimoriadnym).

16. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou, ako aj ďalšíminávrhmi sťažovateľa meritórne nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol akoneprípustnú pre predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 2015